Hydromagnetick� dynam�
J�n �imkanin, Geophysical Institute, Acad. of Sciences, �R
Utorok, 14. decembra 2004, 15:20-16:00 (Fyzika I)
Te�ria hydromagnetick�ho dynama je v s��asnosti najprijate�nej��m vysvetlen�m p�vodu magnetick�ch pol� plan�t, hviezd, galaxi�, at�. Aj Zem, na�a plan�ta, m� svoje vlastn� magnetick� pole, ktor� je generovan� �innos�ou MHD dynama pracuj�ceho vo vonkaj�om tekutom jadre Zeme. V�sledky po��ta�ov�ch simul�cii Geodynama, vykonan� v poslednej dek�de, poskytuj� geomagnetick� pole, ktor� je vo ve�mi dobrej zhode s pozorovaniami a v�sledkami paleomagnetizmu. S��as�ou te�rie MHD dynama je aj probl�m tzv. nevidite�n�ho dynama, ktor� n�m m��e poskytn�� mnoho cenn�ch inform�cii o magnetick�ch poliach, ktor� nem��eme priamo pozorova�. Inform�cie o nich z�skavame len nepriamo, v mnoh�ch pr�padoch rie�en�m tzv. obr�tenej �lohy dynama.
J�n �imkanin vy�tudoval geofyziku na MFF UK v Bratislave. Magistersk� �t�dium ukon�il v roku 1995 diplomovou pr�cou u Doc. Brestensk�ho, doktorandsk� �t�dium v roku 2001 u toho ist�ho �kolite�a. Od roku 2001 je vedeck�m pracovn�kom Geofyzik�lneho �stavu AV�R v Prahe. V rokoch 2002-2004 hos�oval ako postdoktor�lny �tipendista na Geofyzik�lnom �stave Univerzity v G�ttingene. Zaober� sa magnetohydrodynamikou, magnetokonvekciou a te�riou hydromagnetick�ho dynama.
Fenomenol�gia nov�ch siln�ch rezonanci� na bud�com e+e-ur�ch�ova�i
Ivan Melo, Katedra fyziky, �ilinsk� univerzita
Utorok, 14. decembra 2004, 16:00-16:40 (Fyzika I)
Siln� naru�enie elektroslabej symetrie (SEWSB) je alternat�vou k supersymetri�m. Pri energi�ch 1-3 TeV sa SEWSB prejav� vo forme produkcie nov�ch siln�ch rezonanci�. V pr�spevku budem diskutova� sign�ly od skal�rnej a vektorovej rezonancie na bud�com e+e- ur�ch�ova�i.
Ivan Melo �tudoval jadrov� fyziku na FMFI UK pod veden�m J. Masarika a P. Kubinca. �t�dium ukon�il v roku 1987. Po dvojro�nom pobyte na FMFI UK odi�iel na Carleton University (Ottawa, Kanada), kde �tudoval fenomenol�giu element�rnych �ast�c. Ph.D. pr�cu na t�mu Phenomenology of Neutral Heavy Leptons obh�jil v roku 1996. Na Slovensko sa vr�til v roku 1997 a moment�lne p�sob� ako vedeck� pracovn�k na Katedre fyziky na �ilinskej univerzite. Spolu s M. Gintnerom sa venuje fenomenol�gii siln�ho naru�enia elektroslabej symetrie.
Aktu�lne ot�zky s��asnej jadrovej fyziky
Martin Veselsk�, Fyzik�lny �stav SAV, Bratislava
Streda, 15. decembra 2004, 13:40-14:20 (Fyzika II.)
Pr�spevok pod�va stru�n� preh�ad aktu�lnych oblast� s��asnej jadrovej fyziky ako s� produkcia a vlastnosti exotick�ch jadier, �pecificky ve�mi neutr�novo bohat�ch jadier a super�a�k�ch jadier. �alej bude podan� preh�ad pokroku v �t�diu mechanizmov jadrov�ch reakci� od Coulombovskej bari�ry po energie GeV/nukle�n a s�visiacich fenom�nov ako napr. f�zov� prechod kvapalina-plyn v jadrovej hmote. Bud� tie� spomenut� ot�zky jadrovej fyziky relevantn� pre astrofyziku.
Martin Veselsk� ukon�il Matematicko-fyzik�lnu fakultu UK Bratislava v roku 1989, Ph.D. v roku 1997. Absolvoval dlhodob� pobyty v S�JV Dubna, GSI Darmstadt a na Texas A&M University. Venuje sa fyzike jadrov�ch reakci�, spolupracuje na projekte eur�pskeho ur�ch�ova�a zv�zkov exotick�ch jadier Eurisol.
DANSE - v�voj softv�rovej infra�trukt�ry pre anal�zu neutr�novej difrakcie
Pavol Juh�s, Michigan State University, USA
Streda, 15. decembra 2004, 14:20-15:00 (Fyzika II.)
Projekt DANSE je zameran� na v�voj softv�ru pre distribuovan� anal�zu d�t z meran� neutr�nov�ho rozptylu. Tento projekt je odozvou na v�stavbu "spala�n�ho neutr�nov�ho zdroja" (SNS) v Oak Ridge-skom n�rodnom laborat�riu v Tennessee, USA, ktor� m� by� uveden� do prev�dzky v roku 2006. SNS bude produkova� vysoko-intenz�vne neutr�nov� l��e pre merania rozptylu v 11 experiment�lnych staniciach, ktor� umo�nia detekova� polohu a pohyb at�mov a spinov v sk�man�ch materi�loch. Spracovanie surov�ch experiment�lnych �dajov je zlo�it�, navy�e objem d�t z modern�ch zariaden� v SNS bude bezprecedentne ve�k�, a preto je potrebn� nov� softv�r pre transform�ciu d�t do u�ito�nej formy. Projekt DANSE je okrem toho pr�le�itos� pre zos�ladenie mno�stva rozdielnych programov pre anal�zu neutr�novej difrakcie, aplik�ciu distribuovan�ch v�po�tov a viacer�ch modern�ch met�d v�po�tovej fyziky materi�lov.
Pavol Juh�s ukon�il magistersk� �t�dium na MFF UK, odbor Fyzika tuh�ch l�tok, v roku 1997. Diplomov� pr�cu urobil na Elektrotechnickom �stave SAV pod veden�m Dr. Iva V�vru a Doc. Edmunda Dobro�ku. Doktorandsk� �t�dium absolvoval na University of Pennsylvania, USA, kde sa zaoberal pr�pravou a anal�zou vlastnost� feroelektrick�ch keram�k. Od okt�bra 2003 je postdokom na katedre fyziky Michigan State University, kde sa venuje v�voju a aplik�cii techn�k pre �trukt�rnu anal�zu materi�lov pomocou p�rov�ch distribu�n�ch funkci�.
V�po�tov� neurogenetika
�ubica Be�u�kov�, Auckland University of Technology, Nov� Zealand
Streda, 15. decembra 2004, 17:00-18:00 (Plen�rna predn�ka)
Je zrejm�, �e vlastnosti biologick�ch neur�nov sa v �ase menia. Okrem r�chlych faktorov meniacich ich vlastnosti na �asovej �k�le sek�nd a� min�t na ne p�sobia aj pomal� faktory na �asovej �k�le hod�n, dn� a� rokov. Tieto posledn� s�visia s expresiou g�nov a synt�zou prote�nov. V predn�ke preberieme biologicky motivovan� modely g�nov�ch siet� vn�tri neur�nov�ch siet�, ich princ�py a v�sledky. Za najzauj�mavej�ie pova�ujeme zatial predbe�n� zistenie, �e r�zne g�nov� interakcie m��u nakoniec vies� k tomu ist�mu pozorovate�n�mu spr�vaniu neur�novej siete.
�ubica Be�u�kov� �tudovala fyziku na MFF UK (RNDr. v roku 1982). V rokoch 1991-1993 absolvovala magistersk� �t�dium psychol�gie na Vanderbilt University v USA. CSc. (Ph.D.) z�skala op� na UK v odbore Biofyzika v roku 1994 (1999). Docentkou v odbore aplikovan� informatika sa stala v roku 2002. Jej odborn� z�ujmy sa s�stre�uj� na po��ta�ov� modelovanie mozgov�ch neur�novych siet�.
Rekon�trukcie kvantov�ch oper�ci�
Martin Plesch, Fyzik�lny �stav SAV
�tvrtok, 16. decembra 2004, 13:40-14:20 (Fyzika III.: Kvantov� informatika)
Pri v�etk�ch pokusoch s kvantovou komunik�ciou a kvantov�m po��tan�m s� z�kladn�m stavebn�m kame�om (spolu so zariadeniami na pr�pravu a meranie stavov) kvantov� oper�cie. Tieto zabezpe�uj� dynamiku cel�ho syst�mu, preto�e na z�klade pevn�ch pravidiel menia vstupn� stavy na v�stupn�. Vo v�eobecnosti je ve�mi �a�k� (na �rovni experimentu) z�ska� dostato�n� mno�stvo d�t na pln� charakteriz�ciu aj najjednoduch�ej kvantovej oper�cie p�sobiacej na jeden qubit (teda napr�klad meniacej polariz�ciu fot�nu alebo spin elektr�nu). Vo svojej predn�ke preto navrhnem sp�soby, ako korektne odhadova� tak�to oper�cie aj pri nedostatku vstupn�ch d�t.
Martin Plesch �tudoval v rokoch 1996-2001 na FMFI UK, na Katedre teoretickej fyziky. V priebehu �t�dia absolvoval semestr�lny pobyt v Innsbrucku a letn� �koly v GSI (Darmstadt, Nemecko) a CERNe. Diplomov� pr�cu robil u prof. Vladim�ra Bu�eka z Centra pre v�skum kvantovej inform�cie F� SAV. U�ho robil aj dizerta�n� pr�cu, ktor� pr�ve odovzd�va. Moment�lne je zamestnan� na F� SAV ako vedeck� pracovn�k. Okrem tejto pr�ce vedie jedn�ho diplomanta, je predsedom Odbornej komisie TMF (Turnaj mlad�ch fyzikov, s��a� pre stredo�kolsk�ch �tudentov vo fyzike) a zaober� sa tie� pr�pravou a mana�ovan�m projektov.
Kvantov� procesor
M�rio Ziman, Centrum pre v�skum kvantovej inform�cie, SAV, Bratislava
�tvrtok, 16. decembra 2004, 14:20-15:00 (Fyzika III.: Kvantov� informatika)
Kvantov� anal�g procesora nie je ni� in� ako fixn� unit�rna transform�cia definovan� na dvoch syst�moch, z ktor�ch jeden zodpoved� d�tov�mu registru a druh� programov�mu. Stav programov�ho registra ur�uje oper�ciu, ktor� sa m� na d�tovom registri uskuto�ni�. In�mi slovami kvantov� v�voj je zak�dovan� do kvantov�ho stavu. Bude sa hovori� o kvantovom po��tac�, existencii univerz�lneho procesora a pravdepodobnostn�ch procesoroch.
M�rio Ziman vy�tudoval teoretick� a matematick� fyziku na MFF UK v Bratislave (rok 2000). Diplomov� aj dizerta�n� pr�cu robil u prof. Vladim�ra Bu�eka. Obidve pr�ce sa t�kali kvantovej te�rie inform�cie, presnej�ie kvantov�ho prenosu a spracovania inform�cie. Moment�lne pracuje v Centre pre v�skum kvantovej inform�cie Slovenskej akad�mie vied.
Prapolievka
Boris Tom�ik, The Niels Bohr Institute, D�nsko
Utorok, 4. janu�ra 2005, 10:00-10:40 (Fyzika IV.)
Ak zohrejeme jadrov� hmotu na teplotu okolo 2x1012 K (asi stotis�ckr�t viac ako v strede Slnka), prot�ny, neutr�ny a v�bec v�etky hadr�ny sa roztopia na svoje stavebn� kamene: kvarky a glu�ny. Tie potom nie s� viazan� v jednotliv�ch hadr�noch ale mo�u sa vo�ne pohybova� po celom syst�me. T�to "polievka" z kvarkov a glu�nov sa vol� kvarkovo-glu�nova plazma a nap��ala n� vesm�r asi do �asu 10 mikrosek�nd po Ve�kom tresku. Dnes ju dok�eme vytvori� v laborat�riach, napr�klad na Relativistickom urych�ova�i pre �a�k� i�ny (RHIC) v Brookhavenskom n�rodnom laborat�riu v USA. Predstav�m experimenty, ktor� kvarkovo-glu�novu plazmu produkuj� a uk�em, pod�a �oho vieme, �e bola vytvoren�, a ako ju �tudujeme.
Boris Tom�ik ukon�il magistersk� �t�dium na MFF UK v roku 1995 ako diplomand prof. Pi��ta. Doktorandsk� �t�dium absolvoval na Univerzite v Regensburgu dizert�ciou z oblasti fenomenol�gie jadrov�ch zr�ok pri ultrarelativistick�ch energi�ch. Nasledovali miesta ako v�skumn� pracovn�k na University of Virginia a �tipendista v teoretickej div�zii Eur�pskej organiz�cie pre jadrov� v�skum (CERN). Od augusta 2003 je odborn�m asistentom na �stave Nielsa Bohra v Kodani, od febru�ra 2004 aj dr�itelom vn�troeur�pskeho �tipendia M�rie Curie. Zaober� sa fenomenol�giou jadrov�ch zr�ok pri ultrarelativistick�ch energi�ch, te�riou jadrovej hmoty pri vysok�ch teplot�ch a sem-tam aj te�riou chladn�ch at�mov�ch plynov.
Kvantov� kask�dov� lasery - kvantov� mechanika v praxi
�ubo� Hvo�dara, Alpes Lasers SA, Neuchatel, �vaj�iarsko
Utorok, 4. janu�ra 2005, 10:40-11:20 (Fyzika IV.)
Kvantov� kask�dove lasery s� polovodi�ov� lasery vyu��vaj�ce nieko�ko vz�jomne prepojen�ch kvantovo-mechanick�ch javov. Akt�vne prostredie laserov je tvoren� kvantovou hetero�trukt�rou. Presn� riadenie rastu hetero�trukt�ry dovo�uje presn� manipul�ciu s viazan�mi stavmi elektr�nov v nej vo ve�kom rozsahu, �o umo��uje navrhn�� akt�vne prostredia s r�znou emisnou vlnovou d�kou pou��vaj�c ten ist� materi�l. S pou�it�m syst�mu InGaAs:InAlAs:InP, je mo�n� pokry� rozsah vlnov�ch d�ok od troch do 20 mikrometrov. Vlnov� d�ku mo�no navrhn�� a realizova� pod�a potrieb konkr�tnej aplik�cie. Lasery boli vyn�jden� roku 1994 a od roku 1998 s� komer�ne dostupn�. Nach�dzaj� vyu�itie najm� v chemickej anal�ze, v medic�ne, v obrann�ch syst�moch, v monitorovan� �ivotn�ho prostredia, v kozmickom v�skume a mnoh�ch in�ch oblastiach. Od bud�ceho roka bud� dostupn� lasery funguj�ce v oblasti terahertzov (vlnov� d�ky okolo 100 mikrometrov), funguj�ce na podobnom princ�pe.
�ubo� Hvo��ara �tudoval fyziku na MFFUK a ukon�il FEI STU v roku 1996 diplomovkou pod veden�m prof. Csabaya. Dizerta�t� pr�cu obh�jil v roku 2000 na �stave elektroniky pevn�ch l�tok TU Viede�. Bol postdokom na Georgia Institute of Technology v Atlante a od roku 2002 pracuje v oblasti v�voja nov�ch produktov spolo�nosti "Alpes Lasers" vo �vaj�iarskom Neuchateli.
Nulov� plochy a pfaffiany pre kvantov� Monte Carlo
Michal Bajdich, North Carolina State University, USA
Utorok, 4. janu�ra 2005, 13:40-14:20 (Fyzika V.)
Na �vod predn�ky vysvetl�m z�kladn� princ�py kvantov�ho Monte Carla (QMC) s d�razom na aplik�cie v kondenzovan�ch l�tkach a kvantovej ch�mii. �alej m�m v pl�ne hovori� o vplyve nuloch�ch pl�ch vlnov�ch funkci� na presnos� QMC v�po�tov. Na z�ver spomeniem nieko�ko realistick�ch aplik�ci� pre nov� typ varia�nej vlnovej funcie na b�ze pfaffi�nu.
Michal Bajdich �tudoval v rokoch 1996-2001 na FMFI UK, na Katedre fyziky tuh�ch l�tok so zameran�m na te�riu tuh�ch l�tok. Diplomov� pr�cu robil u Dr. Richarda Hlubinu z tej istej katedry s t�mou t�kaj�cou sa varia�n�ch rie�en� pre 2D Hubardov model. Na doktoransk� �t�dium nast�pil na Elektrotechick� �stav SAV k Dr. Martinovi Mo�kovi kde sa zaoberal te�riou 1D transportu. Po roku v�ak odi�iel na Ph.D. �t�dium na North Carolina State University. Tam sa pod vedenim Dr. �ubo�a Mitasa venuje aplik�ci�m a v�voju kvantov�ho Monte Carla.
B_s oscil�cie v experimente CDF
Michal Kreps, Universit�t Karlsruhe, Nemecko
Utorok, 4. janu�ra 2005, 14:20-15:00 (Fyzika V.)
Experiment CDF je jedn�m z ved�cich experimentov s��asnej fyziky vysok�ch energi�. Pracuje na ur�ch�ova�i Tevatron pri energii 1.96 TeV, �o je v s��astnosti najvy�ia dostupn� energia pre �asticov� experimenty. Jednou z mnoh�ch v�nimo�n�ch vlastnost� experimentu CDF je, �e spolu s experimentom D0 na Tevatrone, s� to jedin� dva experimenty, ktor� maj� mo�nos� experiment�lne p�tra� po B_s oscil�ci�ch. B_s je mez�n, ktor� sa sklad� z s-kvarku a anti-b-kvarku. V�nimo�nou vlastnos�ou tejto �astice je, �e v r�mci �tandardn�ho modelu sa m��e t�to �astica premeni� na svoju anti�asticu a naopak. Tento efekt doteraz nebol pozorovan� a jeho pozorovanie prispeje k testovaniu �tandardn�ho modelu, �i dokonca m��e pouk�za� na javy, ktor� �tandardn�m modelom nemo�no pop�sa�. V r�mci vyst�penia v kr�tkosti pop��em experiment CDF a v�znam h�adania B_s oscil�ci�. Hlavn� d�raz bude na opise sp�sobu, ak�m chceme tento jav �tudova�.
Michal Kreps skon�il v roku 2000 zameranie jadrov� a subjadrov� fyzika. Ph.D. �tudium absolvoval na FMFI UK, kde sa pod veden�m Doc. V. �ern�ho zaoberal �t�diom produkcie rezonanci� v p-p zr�kach. Pr�ca bola experiment�lneho charakteru a prebiehala v spolupr�ci s experimentom NA49 v CERNe. Doktorandsk� �t�dium ukon�il v roku 2004. Od septembra 2004 je postdocom na Univerzite v Karlsruhe, kde sa op� venuje experiment�lnej �asticovej fyzike, tentoraz na experimente CDF, kde sa venuje b-fyzike.
Fyzika vysok�ch energi� z Tevatronu
Arnold Pompo�, University of Oklahoma, USA
Utorok, 4. janu�ra 2005, 15:50-16:50 (Plen�rna predn�ka)
Fyzika vysok�ch energi� sa dostala do jedn�ho z najd�le�itej��ch obdob� v modern�ch dejin�ch. Fyzici sa domnievaj�, �e ned�vna rekon�trukcia Tevatronu, nejenergetickej�ieho ur�ch�ova�a �ast�c na svete, poskytne experiment�lny d�kaz existencie "novej, ne�tandardnej fyziky", a tie� dodato�n�ch dimenzi�, v pr�pade, �e existuj�. Na pr�klade h�adania supersymetrick�ch �ast�c a dodato�n�ch dimenzi� pop��em pr�cu, ktor� prebieha vo Fermiho n�rodnom ur�ch�ovacom laborat�riu (Fermilabe) na predmest� Chicaga.
Arnold Pompo� ukon�il v roku 1989 magistersk� �t�dium na MFF Univerzity Karlovej v Prahe pod veden�m prof. Ctirada Klim��ka. Postgradu�lne �t�dium absolvoval na Purdue University, Indiana, USA. Analyzoval d�ta nabran� CDF experimentom vo Fermilabe pri prot�n-antiprot�nov�ch zr�kach dej�cich sa pri energii 1.8 TeV. H�adal supersymetriu. V s��astnosti je postdokom na University of Oklahoma a venuje sa anal�ze d�t z D0 experimentu vo Fermilabe.