Učinné prierezy pre elektrón-molekulové zrážky
Juraj Fedor, University of Fribourg, Švajčiarsko
Piatok, 19. decembra 2008, 15:00-15:30 (Fyzika I.)
Popis elementárnych procesov vo viacerých oblastiach fyziky (napr. plazma, atmosférické procesy, astrofyzika) vyžaduje znalosť účinných prierezov v elektrón - molekulových zrážkach. Vo všeobecnosti, účinný prierez vyjadruje efektivitu daného reakčného kanálu. Vo svojej prednáške sa budem primárne venovať jednému zo zrážkových kanálov - disociatívnemu elektrónovému záchytu. Popíšem dôvody a metódy meraní absolútnych dát a odprezentujem výsledky pre dve triedy zlúčenín - halogénvodíky a molekuly dôlezité pre astrofyzikálny výskum.
Juraj Fedor ukončil štúdium fyziky na FMFI UK v roku 2003 a doktorandské štúdium na Universität Innsbruck v roku 2006. V súčasnosti pôsobí ako postdoc na Univerzite vo Fribourgu kde sa venuje elektrónovej spektroskopii.
Poruchová QCD, LHC, kt-faktorizácia a Monte Carlo
Michal Deák, DESY, Nemecko
Piatok, 19. decembra 2008, 15:45-16:15 (Fyzika II.)
Spojenie fenoménu silných interakcií s experimentálnymi výsledkami je veľmi dôležité pre pochopenie QCD a pre hľadanie fyziky za Štandardným Modelom. Kľúčový nástrojom na spojenie experimentlnych údajov a teoretických znalostí sú Monte Carlo programy. V prednáške odprezentujem stručný úvod do poruchovej QCD, uvediem faktorizačné schémy a načrtnem ich použitie v Monte Carlo programoch. Motivujem, ukážem, porovnám a vysvetlím niektoré výsledky pre produkciu Z bozónu v asociácii s ťažkými kvarkami pre LHC.
Michal Deák ukončil štúdium fyziky na FMFI UK v roku 2006. Od roku 2006 je doktorandom na DESY v Hamburgu, kde sa zaoberá Monte Carlo QCD fenomenológiou.
Výskum materiálov pomocou DFT: dva príklady -
katalytické povrchy a silno korelované elektrónové systémy
Roman Kováčik, Trinity College, Írsko
Piatok, 19. decembra 2008, 16:15-16:45 (Fyzika II.)
Za posledné desaťročie sa teória funkcionálu hustoty (DFT) stala štandardnou metódou teoretického výskumu materiálov. DFT umožňuje nielen pochopiť a vysvetliť ale aj predpovedať mnohé vlastnosti vyplývajúce z kvantovej mechaniky. V tomto príspevku načrtnem jej silné stránky a taktiež obmedzenia. Prvý príklad sa týka procesov, ktoré prebiehajú na povrchoch katalyzátorov. Základným krokom k ich pochopeniu je charakterizácia atómovej štruktúry, napr. pomocou skenovacej tunelovacej mikroskopie (STM). Experimentálne dáta získané pomocou STM sa nie vždy jednoducho interpretujú, v čom práve pomáhajú DFT výpočty. V rámci druhého príkladu ukážem zlyhanie DFT v prípade silno korelovaných elektrónových systémov a akými metódami sa ich snažíme preklenúť.
Roman Kováčik ukončil v roku 2003 štúdium fyziky na FMFI UK. Doktorát získal v roku 2007 na Ruhr-Universität Bochum za prácu: Charakterizácia katalytických povrchov pomocou ab-initio termodynamiky a výpočtov STM dát. V súčasnosti pracuje na Trinity College Dublin na implementácií kombinácie DFT a DMFT a modelovaní multiferoických materiálov a hetero-oxidov.