Práca s literatúrou

Z Bakalárska práca
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pri bakalárskej práci vám literatúru odporučí školiteľ, ale mali by ste sa postupne učiť si vhodné zdroje hľadať aj sami.

Typy zdrojov

Vedecké práce

  • články v zborníkoch vedeckých konferencií (conference paper in proceedings)
  • články vo vedeckých časopisoch (zvyčajne rozsiahlejšie ako z konferencií) (journal paper/article)
  • vedecké monografie
  • dizertačné práce (dissertation, PhD. thesis)
  • technické správy (technical report), preprinty
    • v tejto kategórii sú predbežné, ešte nerecenzované verzie článkov

Iné odborné práce

  • učebnice (hlavne vysokoškolské)
  • odborné technické knihy a časopisy
  • manuály a používateľské príručky
  • encyklopédie a lexikóny
  • webstránky s odborným obsahom, blogy a pod.
  • normy, zákony, špecifikácie
  • diplomové a bakalárske práce

Pozor, dôležité je posúdiť dôveryhodnosť zdroja

  • Kto je autor? Je to známy odborník v oblasti? Vieme niečo o jeho vzdelaní? Je zamestnaný na dôveryhodnej inštitúcii?
  • Kto je vydavateľ? Ide o dôveryhodného vydavateľa vedeckých alebo odborných publikácií?
  • Zastrešuje daný zdroj nejaká profesná organizácia, prestížna univerzita a pod.?
  • Školiteľ vám môže odporučiť dôveryhodné zdroje v danej oblasti
  • Pozor, Wikipédia (hlavne anglická verzia) je obľúbená encyklopédia s veľkým množstvom obsahu na rôzne témy, ale môže ju editovať hocikto a napísať tam hocičo. Preto je potrebné si údaje z Wikipédie overiť aj inde. Je to však dobrý zdroj na prvotnú orientáciu a na získanie odkazov na ďalšie práce na danú tému.

Hľadanie zdrojov

  • Google, prípadne iné internetové vyhľadávače
  • Google scholar http://scholar.google.com/
    • špecializovaný vyhľadávač na vedecké články, knihy, dizertačné práce, technické správy a pod.
    • vie formátovať referencie v niekoľkých formátoch (napr. BibTeX)
    • vie pre článok vyhľadať, ktoré iné práce ho citujú
    • viac citované práce bývajú významnejšie
  • Databázy Scopus a Web of Science
    • platené databázy vedeckých článkov prístupné z univerzitnej siete alebo cez proxy
    • menej pohodlné používanie ako Google Scholar, niekedy presnejšie údaje
    • tiež sa dá zistiť, aké iné práce ktorú prácu citujú


Ak ste našli jednu publikáciu relevantnú pre vašu prácu, ďalšie vhodné zdroje môžete nájsť pomocou citácií

  • pozrite sa, aké iné zdroje vaša publikácia cituje a z kontextu odhadnite, ktoré môžu byť tiež relevantné
  • pozrite si (napr. v Google Scholar), aké iné práce citujú vašu publikáciu a znova odhadnite, ktoré môžu byť relevantné
  • postup opakujte pre takto nájdené práce


Prístupnosť vedeckých článkov

  • veľa vedeckých článkov je u vydavateľa prístupná iba pre predplatiteľov
  • univerzita má niektoré časopisy a zborníky predplatené (zoznam kolekcií)
    • prístup z fakultnej siete alebo cez proxy
  • ak časopis nie je prístupný, niekedy sa dá nájsť aspoň predbežná verzia článku na webstránkach autorov
  • abstrakt býva voľne prístupný, pomôže vám posúdiť, či sa prácu oplatí zháňať

Zoznam literatúry

  • Na konci práce v zozname literatúry uveďte všetky použité zdroje
  • Použite jednotné formátovanie podľa niektorého zaužívaného štýlu (niektorý zo štandardných štýlov v LaTeXu príp. podľa normy ISO 690)

Príklady záznamov pre rôzne typy publikácií (konkrétne formátovanie, poradie položiek a pod. sa líši podľa použitého štýlu, malo by však byť konzistentné v celom zozname literatúry)

  • Pri knihách uvádzajte autorov, názov, číslo vydania, vydavateľstvo, rok, prípadne ISBN
Thomas H. Cormen, Charles E. Leiserson, Ronald L. Rivest, and Clifford Stein. Introduction to Algorithms, Second Edition. MIT Press and McGraw-Hill, 2001. ISBN 0-262-03293-7.
  • Pri článkoch v časopisoch uvádzajte autorov a názov článku, názov časopisu, rok, ročník (volume) a číslo (ak sú), čísla strán, prípadne vydavateľa
Michael L. Fredman and Robert E. Tarjan (1987). "Fibonacci heaps and their uses in improved network optimization algorithms". Journal of the Association for Computing Machinery 34 (3): 596–615.
  • Pri článkoch v zborníkoch podobne ako pri článkoch v časopisoch, akurát uveďte názov zborníka resp. konferencie a vydavateľa, príp. ďalšie detaily.
Daniel D. Sleator and Robert Endre Tarjan (1981). "A data structure for dynamic trees." In Proceedings of the thirteenth annual ACM symposium on Theory of computing, pp. 114-122. ACM, 1981.
  • Pri záverečných prácach uveďte autora, názov, rok, typ práce, meno univerzity
Jakub Kováč (2013). Algorithms for Genome Rearrangements. Dizertačná práca, Univerzita Komenského v Bratislave.
  • Pri webstránkach sa pokúste určiť autora a názov (ak sa dá), plus uveďte URL a dátum, kedy ste stránku navštívili
Operating system. In Wikipedia, The Free Encyclopedia. Retrieved October 7, 2014, from http://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Operating_system


  • URL netreba uvádzať pri článkoch, knihách a iných publikáciách, ktoré sú identifikovateľné na základe údajov o autorovi, názve, vydavateľovi atď
  • Ak je autorov veľa, možno uviesť prvého alebo prvých troch a zvyšných nahradiť "et al." resp. "a kol."

Ako citovať použité zdroje

  • Jednotlivé položky v zozname literatúry bývajú číslované [1], [2],... alebo sú im priradené skratky, napr. [CLRS01]. Pomocou týchto označení sa na ne potom odkazujeme v texte.
    • Opäť je vhodné každú položku aspoň raz v texte spomenúť, aby bolo jasné prečo ju citujete.
  • Takýmto odkazom poukážeme na zdroj daného údaju alebo tvrdenia, napr.
Časová zložitosť algoritmu MergeSort je O(n log n) [4]. (v knihe, ktorá je v zozname literatúry pod číslom [4], je zdroj tohto tvrdenia o zložitosti)
V praxi sa však ako rýchlejší ukazuje Quicksort [1,3,12]. (položky [1], [3], [12] v zozname literatúry sú články, ktoré porovnávajú rýchlosť triediacich algoritmov v praxi)
Triedenia sú súčasťou mnohých ďalších algoritmov [2,6,7,8]. (položky [2], [6], [7] a [8] popisujú algoritmy používajúce triedenia)
  • Odkaz typu [1] alebo [CLRS01] by sa nemal používať ako podstatné meno. Funguje ako zátvorka, mal by sa teda dať z vety vyhodiť. Nie je teda vhodné prvý príklad preformulovať ako Podľa [1], zložitosť je...
  • Niekedy chceme autorov alebo zdroj uviesť výraznejšie než len odkazom v zátvorke. Vtedy môžeme časť údajov o zdroji uviesť v texte.
Viac detailov o algoritme MergeSort čitateľ nájde napríklad v učebnici od autorov Cormen a kol. [4]. (takéto vety používať zriedkavo, vaša práca by mala byť ucelená a nemala by príliš často explicitne posielať čitateľov k iným zdrojom)
Fibonacciho haldy publikovali v roku 1987 Fredman a Tarjan [5]. (takáto veta sa hodí do časti, kde popisujeme históriu určitej oblasti)
  • Je možné sa odkazovať aj na konkrétne kapitoly alebo strany citovaných diel.

Podporný softvér

Databáza článkov, automatické generovanie zoznamu literatúry v rôznych formátoch, pridávanie poznámok

Prácu s literatúrou v LaTeXu popisujeme na tejto stránke

Zdroj: „http://compbio.fmph.uniba.sk/vyuka/bcinf/index.php?title=Práca_s_literatúrou&oldid=1311“