Verzia zo dňa a času 22:22, 28. september 2011

UCSC genome browser, cvičenia pre biológov

• Používajte čierne počítače, zvoľte v menu Bioinformatika, užívatel Bioinformatika
• V programe Firefox choďte na stránku UCSC genome browser http://genome.ucsc.edu
• Hore v modrom menu zvoľte Genomes
• Na ďalšej stránke zvoľte človeka a v menu Assembly zistite, kedy boli pridané posledné dve verzie ľudského genómu (hg18 a hg19)
• Na tej istej stránke dole nájdete stručný popis zvolenej verzie genómu. Pre ktoré chromozómy máme viacero alternatívnych verzií?
• Zadajte región chr21:31,200,000-31,400,000
• Zapnite si track Mapability na "pack" a track RepeatMasker prepnite na "full"
• Mapability: nakoľko sa daný úsek opakuje v genóme a či teda vieme jednoznačne jeho ready namapovať pri použití Next generation sequencing (detaily keď kliknete na linku "Mapability")
• Približne v strede zobrazeného regiónu je pokles mapovateľnosti. Akému typu opakovania zodpovedá? (pozrite track RepeatMasker)
• Zapnite si tracky "Assembly" a "Gaps" a pozrite si región chr2:110,000,000-110,300,000. Aká dlhá je neosekvenovaná medzera (gap) v strede tohto regiónu? Približnú veľkosť môžete odčítať z obrázku, presnejší údaj zistíte kliknutím na čierny obdĺžnik zodpovedajúci tejto medzere (úplne presnú dĺžku aj tak nepoznáme, nakoľko nie je osekvenovaná).
• Prejdite na genóm Rhesus, región chr7:59,022,000-59,024,000, zapnite si tracky Contigs, Gaps, Quality scores
• Aké typy problémov v kvalite sekvencie v tomto regióne vidíte?

Sekvenovanie genómov, cvičenia pre informatikov

Uvod do pravdepodobnosti, pocitanie pokrytia genomov

• Nas problem: spocitanie pokrytia
  • G = dlzka genomu, napr. 1 000 000
  • N = pocet segmentov (readov), napr. 10 000
  • L = dlzka readu, napr. 1000
  • Celkova dlzka segmentov NL, pokrytie (coverage) NL/G, v nasom pripade 10x
  • V priemere kazda baza pokryta 10x
  • Niektore su ale pokryte viackrat, ine menej.
  • Zaujimaju nas otazky typu: kolko baz ocakavame, ze bude pokrytych menej ako 3x?
  • Dolezite pri planovani experimentov (aku velke pokrytie potrebujem na dosiahnutie urcitej kvality)

• Uvod do pravdepodobnosti
  • Myslienkovy experiment, v ktorom vystupuje nahoda, napr. hod idealnou kockou/korunou
  • Vysledkom experimentu je nejaka hodnota (napr. cislo, alebo aj niekolko cisel, retazec)
  • Tuto neznamu hodnotu budeme volat nahodna premenna
  • Zaujima nas pravdepodobnost, s akou nahodna premenna nadobuda jednotlive mozne hodnoty
  • T.j. ak experiment opakujeme vela krat, ako casto uvidime nejaky vysledok
  • Priklad 1: hodime idealizovanou kockou, premenna X bude hodnota, ktoru dostaneme
  • Mozne hodnoty 1,2,..,6, kazda rovnako pravdepodobna
  • Piseme napr. Pr(X=2)=1/6
  • Priklad 2: hodime 2x kockou, nahodna premenna X bude sucet hodnot, ktore dostaneme
  • Mozne hodnoty: 2,3,...,12
  • Kazda dvojica hodnot na kocke rovnako pravdepodobna, t.j. pr. 1/36
  • Sucet 5 mozeme dostat 1+4,2+3,3+2,4+1 - t.j. P(X=5) = 4/36
  • Sucet 11 mozeme dostat 5+6 alebo 6+5, t.j. P(X=11) = 2/36
  • Rozdelenie pravdepodobnosti: 2: 1/36, 3:2/36, 4: 3/36, ... 7: 6/36, 8: 5/36 ... 12: 1/36
  • Sucet tychot hodnot je 1

• Pokrytie genomu: predpokladame, ze kazdy segment zacina na nahodnej pozicii zo vsetkych moznych G-L+1
• Takze ak premenna Y_i bude zaciatok i-teho segmentu, jej rozdelenie bude rovnomerne
  • P(Y_i=1) = P(Y_i=2) = ... = P(Y_i=G-L+1) = 1/G-L+1
• Uvazujme premennu X_j, ktora udava pocet segmentov pokryvajucich poziciu j
  • mozne hodnoty 0..N
  • i-ty segment pretina poziciu j s pravdepodobnostou L/(G-L+1), oznacme tuto hodnotu p
  • to iste ako keby sme N krat hodili mincou, na ktorej spadne hlava s pravd. p a znak 1-p a oznacili ako X_j pocet hlav
  • taketo rozdelenie pravdepodobnosti sa vola binomicke
  • P(X_j = k) = (N choose k) p^k (1-p)^(N-k)
  • Zle sa pocita pre velke N, preto sa niekedy pouziva aproximacia Poissonovym rozdelenim s parametrom lambda = Np, ktore ma
  • Spat k sekvenovaniu: vieme spocitat rozdelenie pravdepodobnosti a tiez napr. P(X_i<3) = P(X_i=0)+P(X_i=1)+P(X_i=2) = 0.000045+0.00045+0.0023=0.0028 (v priemere ocakavame 45 baz nepokrytych, 2800 s menej ako 3 segmentami)
  • Takyto graf, odhad, vieme lahko spravit pre rozne pocty segmentov a tak naplanovat, kolko segmentov potrebujeme

• Chceme tiez odhadnut pocet kontigov (podla clanku Lander a Waterman 1988)
  • Ak niekolko baz vobec nie je pokrytych segmentami, prerusi sa kontig
  • Vieme, kolko baz je v priemere nepokrytych, ale niektore mozu byt vedla seba
  • Novy kontig vznikne aj ak sa susedne segmenty malo prekryvaju
  • Predpokladajme, ze na spojenie dvoch segmentov potrebujeme prekryv aspon T=50
  • Aka je pravdepodobnost, ze dany segment i bude posledny v kontigu?
  • Ziaden segment j!=i nesmie zacinat v prvych L-T bazach kontigu i
  • Kazdy segment tam zacina s pravdepodobnostou (L-T)/G, v priemere ich tam zacne N(L-T)/G
  • Pouzijeme Poissonovo rozdelenie pre a k=0, t.j. pravdepodobnost, ze tam nezacne ziaden je zhruba exp(-N(L-T)/G)
  • Pre N segmentov dostaneme priemerny pocet kontigov N*exp(-N(L-T)/G)
  • Ako keby sme dlzku segmentu skratili o dlzku prekryvu
  • Pre T=50 dostaneme priemerny pocet kontigov 0.75 (v skutocnosti vzdy aspon 1, my sme vsak neuvazovali vplyv konca sekvencie). Ak znizime N na 5000 (5x pokrytie) dostaneme 43 kontigov

• Tento jednoduchy model nepokryva vsetky faktory:
  • Segmenty nemaju rovnaku dlzku
  • Problemy v zostavovani kvoli chybam, opkaovaniam a pod.
  • Segmenty nie su rozlozene rovnomerne (cloning bias a pod.)
  • Vplyv koncov chromozomov
  • Uzitocny ako hruby odhad
  • Na spresnenie mozeme skusat spravit zlozitejsie modely, alebo simulovat data

• Poznamka: pravdepodobnosti z binomickeho rozdelenia mozeme lahko spocitat napr. statistickym softverom R. Tu su prikazy, ktore sa na to hodia, pre pripad, ze by vas to zaujimalo:

dbinom(10,1e4,0.001);  #(12.5% miest ma pokrytie presne 10)
pbinom(10,1e4,0.001,lower.tail=TRUE); #(58% miest ma pokrytie najviac 10)
dbinom(0:30,1e4,0.001); #tabulka pravdepodobnosti
 [1] 4.517335e-05 4.521856e-04 2.262965e-03 7.549258e-03 1.888637e-02
 [6] 3.779542e-02 6.302390e-02 9.007019e-02 1.126216e-01 1.251601e-01
[11] 1.251726e-01 1.137933e-01 9.481826e-02 7.292252e-02 5.207187e-02
[16] 3.470068e-02 2.167707e-02 1.274356e-02 7.074795e-03 3.720595e-03
[21] 1.858621e-03 8.841718e-04 4.014538e-04 1.743354e-04 7.254524e-05
[26] 2.897743e-05 1.112843e-05 4.115040e-06 1.467156e-06 5.050044e-07
[31] 1.680146e-07

Zhrnutie

• Pravdedpobnostny model: myslienkovy experiment, v ktorom vystupuje nahoda, napr. hod idealizovanou kockou
• Vysledok je hodnota, ktoru budeme volat nahodna premenna
• Tabulka, ktora pre kazdu moznu hodnotu nahodnej premennej urci je pravdepodobnost sa vola rozdelenie pravdepodobnosti, sucet hodnot v tabulke je 1
• Znacenie typu P(X=7)=0.1

• Priklad: mame genom dlzky G=1mil., nahodne umiestnime N=10000 segmentov dlzky L=1000
• Nahodna premenna X_i je pocet segmentov pokryvajucich urcitu poziciu i
• Podobne, ako keby sme N krat hodili kocku, ktora ma cca 1 promile sancu padnu ako hlava a 99.9% ako znak a pytame sa, kolko krat padne znak (1 promile sme dostali po zaukruhleni z L/(G-L+1))
• Rozdelenie pravdepobnosti sa v tomto pripade vola binomicke a existuje vzorec, ako ho spocitat
• Takyto model nam moze pomoct urcit, kolko segmentov potrebujeme osekvenovat, aby napr. aspon 95% pozicii bolo pokrytych aspon 4 segmentami

Zostavovanie genomu pomocou eulerovskych tahov

• Opakovanie z teorie grafov:
  • Hamiltonovska kruznica: cyklus, ktory prechadza kazdym vrcholom prave raz
  • Eulerov tah: tah, ktory prechadza po kazdej hrane prave raz
  • Zistit, ci ma graf H.c. je NP-tazke
  • Problem obchodneho cestujuceho: najst najlacnejsiu H.c. je tiez NP-tazky
  • Zistit ci ma graf E.t. a najst ho je lahke
    • neorientovany graf na E.t. <=> je suvisly a vsetky vrcholy okrem najviac dvoch maju parny stupen
    • orientovany graf ma E.t. z u do v <=> po pridani hrany z v do u je silne suvisly a vsetky vrcholy maju rovnako vchadzajucich ako vychadzajucich hran

• Najkratsie spolocne nadslovo: zjednodusena verzia problemu zostavovania genomov zo segmentov
• Mame danu mnozinu retazcov, chceme zostavit najkratsi retazec, ktoremu su vsetky podslova
• Priklad: GCCAAC,CCTGCC,ACCTTC zlozime v poradi 2,1,3: CCTGCCAACCTTC
• Mozeme si predstavit problem ako obmenu problemu obchodneho cestujuceho:
  • retazcom priradim vrcholy
  • dlzka hrany z a do b je prekryv medzi a a b
  • specialny zaciatocny vrchol, z ktoreho hrany do kazdeho a s cenou |a|
  • specialny koncovy vrchol, do ktoreho hrana z kazdeho a s cenou 0
  • hrana z koncoveho do zaciatocneho vrcholu na uzavretie cyklu
  • Hamiltonovske kruznice zodpovedaju nadslovam
  • Ak najdeme najlacnejsiu Hamiltonovsku kruznicu, mame najkratsie nadslovo
• Ale vieme, ze problem obchodneho cestujuceho je NP-tazky
• Je toto dokaz, ze aj najkratsie spolocne nadslovo je NP-tazke?

• Pevzner, Tang and Waterman 2001 navrhuju namiesto Hamiltonovskej kruznice pouzit Eulerov tah (na inom grafe)
• deBruijnov graf stupna k:
  • vrcholy: podretazce dlzky k vsetkych vstupnych retazcov
  • hrany: nadvazujuce k-tice v ramci kazdeho segmentu (s prekryvom k-1)
• Priklad, k=2
• Chceme prejst po vsetkych hranach, chceme chodit co najmenej, takze po kazdej len raz - Eulerov tah
• V com je finta? Ako sme sa dostali od NP-tazkeho problemu k lahkemu?
• Co ak deBruijnov graf nema Eulerovsky tah? Znasobime niektore hrany, tieto budu zodpovedat opakovaniam
• Čo ak de Bruijnov graf má viacero Eulerovských ťahov?
  • Zoberieme taký ťah, ktorý obsahuje pôvodné segmenty ako podcesty
  • Zase ťažký problém, ale v praxi pomáhajú jednoduché pravidlá
• Opatrné riešenie: Ak z vrcholu 2 cesty, rozdeľ na kontigy
• Pouzitie sparovanych segmentov:
  • Nájdi vrcholy v grafe, ktoré im zodpovedajú
  • Ak je v grafe jediná cesta medzi týmito vrcholmi vhodnej dĺžky, premeň spárované segmenty na jeden veľký segment
• Dalsie problemy, ktore treba riesit
  • sekvenovacie chyby: vytvaraju "bubliny" alebo slepe cesty
  • dve vlakna
• Realne pouzivana technologia, aj pre sekvenovanie novej generacie, napr. Zerbino and Birney 2008 program Velvet

Počítanie fylogenetických stromov, cvičenia pre informatikov

• Ako definujeme strom v teorii grafov? suvisly acyklicky neorientovany graf
• Strom s n vrcholmi ma n-1 hran
• Nezakoreneny binarny fylogeneticky strom: neorientovany suvisl acyklicky graf, v listoch sucasne druhy, vsetky vnutorne vrcholy stupna 3
• Zakoreneny binarny fylogeneticky strom: vsetky hrany orientujeme od korena smerom k listom, kazdy vnutorny vrchol ma dve deti
• Niekedy uvazujeme aj nebinarne stromy, v ktorych mame vnutorne vrcholy vyssieho stupna
• Zakoreneny binarny strom s n listami ma n-1 vnutornch vrcholov, teda 2n-2 hran
• Nezakoreneny binarny strom s n listami ma n-2 vnutornych vrcholov, teda 2n-3 hran
• Pocet nezakorenenych fylogenetickych stromov s n listami:
  • a(3) = 1, a(4) = 3, a(n+1) = a(n) * (2n-3) a teda a(n) = 1 * 3 * 5 * ... * (2n-5) = (2n-5)!!
• Pocet zakorenenych fylogenetickych stromov s n listami:
  • zakoren strom s n listami kazdy 2n-3 sposobmi, teda (2n-3)!!