The last observations have revealed the high variety of the properties of the stellar streams, which varies them from other stellar populations in the Galaxy and even from each other. There is high complexity in the morphology and large velocity dispersions. Outstanding properties of the stellar streams implies, that they are products of interaction between galaxy and another body such as dwarf galaxy or globular cluster. In this work we use two different models for simulating the movement of the stellar strems. First model is based on the clasical newtonian dynamics, which requires inclusion of the dark matter. Second one is based on the potential from McGaug et.al. (2016), where gravitaional acceleration comes only from barryionc matter. The dark matter is not included. The obtained results allowed us to compare two different Galaxy models, which differ in the inclusion of the dark matter potential. This may help to better understand dark matter, which is still big mystery. Keywords: Stellar streams, galactic dynamics, dark matter

Meteoroidy vstupujúce do zemskej atmosféry predstavujú dôležitých nositeľov organických zlúčenín, ktoré prispeli k formovaniu života na našej planéte. Spektrálne video pozorovania meteorov zo Zeme nám umožňujú študovať chemické zloženie týchto telies. Za potenciálne najvhodnejšieho kandidáta na detekciu prítomnosti organických zlúčenín v spektrách meteorov sa považuje molekulárny pás CN, ktorý však kvôli štandardne používaným nižším spektrálnym rozlíšeniam nebol doposiaľ jednoznačne potvrdený z pozorovaní meteorov. V tejto práci sme na preskúmanie prítomnosti CN emisie využili laboratórne testované vzorky 22 meteoritov, ktoré sme vystavili prúdu plazmy simulujúcej atmosférické vstupné podmienky meteoroidov. Laboratórne spektrá meteorov zachytené Echelle spektrografom s vysokým rozlíšením nám umožnili preskúmať CN emisiu v širokej škále rôznych druhov meteoritov (obyčajných, uhlíkatých a enstatických chondritov, achondritov, mezosiderite a železnom meteorite). V tomto príspevku predstavíme výsledky analýzy prítomnosti a intenzity CN emisie v testovaných meteoritoch, jej časový priebeh, koreláciu s emisiou volatilného prvku H a aplikáciu na detekciu tejto emisie v spektrách meteorov v nižšom rozlíšení.

Cosmogonic models of the Solar System are usually based on hydrodynamic numerical simulations. These models aim to describe the complex evolution and observed structure of our planetary system. They are divided into two groups – classical and dynamical. Each of them proposes unique evolutionary scenarios. One of the recent examples of dynamical models is the Grand Tack model. The main idea of the model is the assumption of planetary migrations. The competing classical model is the pebble-accretion model which does not involve migrations. There is still no consensus on which of the theories is the correct one. That is why we need a new method to distinguish between competing models. Here we will present a new approach of diagnostics of cosmogonic models by using the data from meteor observations. First, we will present the results of our bachelor’s thesis on the research on the Grand Tack model and compare it with other cosmogonic models. Then we will look at the objects, the origin of which is hard to explain using non-migrational theories. These objects include rocky material that originated in the Oort cloud. Finally, we will make an introduction to the main goal of our future work – the investigation of the potential of using fireballs as a marker of the correctness of cosmogonic models.

Meteoroids falling to the ground encounter the Earth's atmosphere and interact with it. This leads to braking, mass loss, heating, and light emission, and in many cases fragmentation. Its observation provides information about the amount and sizes of fragments, and when they were released. Then we can infer the material and inner structure of the body, as well as more accurately predict whether some fragments survive, and subsequently where they land. The goal of our work is to model the meteor phase of the atmospheric flight while taking the fragmentation into account. We will explain the basic equations describing the behaviour of the meteor, the identification the fragmentation points in the observed data, and the process of simulating them. We will present results for a specific case captured by AMOS, network of cameras used to detect transient events in the sky over Slovakia.

The Milky Way Galaxy is a highly complex system, which is still not fully understood. On the other hand, in terms of the galactic physics, it is often the most convenient galaxy to study. The most recent third data release (DR3) from Gaia mission, which was made available on 13 June 2022, includes astrometry of unparalleled quality and quantity. This data opens up new avenues for the investigation of the Milky Way. We focused our work on the Galactic flare, which represents the increase of the disc’s scale height with the radial distance. We have adopted a statistical approach on the stellar density to examine this structure, utilizing the Gaia DR3 data.

Programs for simulating the night sky, such as Stellarium, determine the brightness of the Moon by using a simple formula involving the phase angle and the distance between the Moon and the Earth. In this presentation we will show how it can be done in a proper way using numerical integration. Our program divides the lunar surface into small tiles and calculates the spectral composition of light reflected by each of them towards the observer. The resultant brightness is then simply the sum of contributions towards the lunar brightness from all tiles which are both illuminated and visible by the observer. Our work is based on the Hapke model of bidirectional reflectance in combination with data gathered by the Lunar Reconnaissance Orbiter. This allowed us to simulate additional effects on the brightness of the Moon such as spatial variations in albedo of the lunar surface and lunar libration. In the results section we will compare the Hapke model to Lambertian model – the simplest model of bidirectional reflectance, numerically reproduce a real measurement of the brightness of the Moon and present a brightness map of the Moon.

V našej práci bol navrhnutý a testovaný prenášačový systém liečiva pre kombinovanú hypertermiu a cielenú chemoterapiu nádorov. Tento systém je založený na použití magnetických nanočastíc targetMAG funkcionalizovaných cytostatikom 5-fluoruracil (5-FU) a tiež na magnetolipozómoch so zabudovanými magnetickými nanočasticami a 5-FU. Bola testovaná schopnosť daného systému zahriať sa vo vysokofrekvenčnom (VF) magnetickom poli na hypertermickú teplotu, kontrolovane vypustiť svoj obsah vplyvom tohto poľa a cielene sa transportovať vplyvom vonkajšieho nehomogénneho magnetického poľa. Prenášačový systém bol testovaný aj in vitro na bunkách BP6 sarkómu, kde bol dosiahnutý synergický efekt kombinácie chemoterapie a hypertermie použitím 5-FU magnetických nanočastíc a aplikáciou VF poľa. V in vivo meraniach na laboratórnych potkanoch druhu Sprague Dawley bola za pomoci 5-FU magnetolipozómov a vonkajšieho nehomogénneho magnetického poľa dosiahnutá vysoká efektívnosť cielenej chemoterapie a regresie nádoru.

Extracelulárne vezikuly sú prítomné vo všetkých telesných tekutinách a ich hlavnou úlohou je medzibunková komunikácia [Zhang, 2014]. Považujú sa za zdroj potenciálnych biomarkerov, keďže obsahujú molekulárne podpisy podobné bunkám, z ktorých boli vylúčené a nesú tak informáciu o stave bunky [Mathivan, 2012]. Bioaktívne molekuly okrem iného vykazujú endogénnu fluorescenciu, čím sa stávajú zdrojom signálov, ktoré môžeme zaznamenať, analyzovať a využiť pre tvorbu klasifikačných modelov. Táto skutočnosť by sa dala využiť pri diagnostike rôznych ochorení a to na základe rozdielnych fluorescenčných charakteristík extracelulárnych vezikúl. V našej práci sme sa zaoberali zmenami vo fluorescenčných charakteristikách extracelulárnych vezikúl izolovaných z moču zdravých kontrol (n = 9) a pacientov s rakovinou močového mechúra (n = 12). Extracelulárne vezikuly sme izolovali metódou ultrafiltrácie v spojení s vylučovacou chromatografiou podľa veľkosti. Využitím fluorescenčného spektrofotometra a príslušného softvéru sme zmerali a vizualizovali excitačno-emisné matice v rozmedzí vlnových dĺžok 200 – 800 nm. Identifikovali sme päť oblastí, ktoré mali signifikantne odlišnú intenzitu signálu medzi zdravou skupinou a skupinou pacientov s rakovinou močového mechúra. Po validácii vytvoreného klasifikačného modelu na základe identifikovaných oblastí by tieto oblasti mohli v budúcnosti poskytnúť základ na vytvorenie predikčného testu s využitím v klinickej diagnostike. V príspevku uvádzame výsledky a analýzy pilotných meraní, avšak po doplnení viac vzoriek očakávame zvýšenie štatistickej sily pre odlíšenie rozdielov v skúmaných oblastiach. Kľúčové slová: excitačno-emisná matica, extracelulárne vezikuly, rakovina močového mechúra

Kvasinkový rod Candida je najčastejšou príčinou ľudských kvasinkových infekcií. Zvýšenie miery rezistencie kvasiniek voči antimykotikám spôsobuje medicínsky problém pri liečbe kvasinkových infekcií. Rezistenciu kvasiniek významne ovplyvňujú vlastnosti a zloženie cytoplazmatickej membrány. Existujú vedecké práce, ktoré naznačujú, že lipidy a steroly cytoplazmatickej membrány sú dôležitými regulátormi kvasinkovej rezistencie a ich patogenity. Jednou zo základných zložiek cytoplazmatickej membrány kvasiniek je ergosterol, ktorý má podobnú funkciu ako cholesterol v živočíšnych bunkách. V biosyntetickej dráhe ergosterolu hrá dôležitú úlohu gén ERG6. Kóduje enzým ∆(24)-sterol-C-metyltransferázu, ktorý katalyzuje reakciu premeny zymosterolu na fekosterol. Delécia génu ERG6 spôsobuje zmeny v architektúre plazmatickej membrány a transmembránového potenciálu, čo vedie k poruchám bariérovej funkcie membrány a zvyšuje citlivosť kvasiniek na azolové antimykotiká. V našej štúdii sme sledovali zloženie vybraných sterolov dvoch skupín kvasiniek Candida glabrata (štandardný typ wt a delečný mutant ∆erg6), aby sme preskúmali, či delécia génu ERG6 v mutantných bunkách kvasiniek vedie k inhibícii syntézy ergosterolu, deplécii ergosterolu a akumulácii zymosterolu v plazmatickej membráne. Vzorky sterolov boli izolované z oboch skupín kvasiniek a analyzované pomocou vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie (HPLC) s rôznym nastavením absorpčného detektora. Na základe našich výsledkov sme zistili, že v dôsledku delécie génu ERG6 dochádza k deplécii ergosterolu a akumulácii zymosterolu v plazmatickej membráne kvasiniek ∆erg6 Candida glabrata.

In this work, we focus on the identification of novel fungal peroxidase genes using metagenomic approach on forest soil samples and bioinformatics tools for their analysis. Peroxidases are metalloenzymes that are able to reduce peroxides, mainly hydrogen peroxide, into water, whereas several substrates can be concomitantly oxidized during this reaction [Bindoli and Rigobello, 2013]. It is important to systematically discover new peroxidase genes because these enzymes are useful in many biotech applications. Peroxidases are among the key lignolytic enzymes, that is why they have important role in the production of biofuels. In green biotechnology they are used for bioremediations to eliminate xenobiotics from environment [Chowdhary et al., 2019]. BLAST (NCBI) is a bioinformatics tool [Altschul et al., 1990] that has probably been the most important program of its kind in genomic research for the last 30 years [Shah et al., 2019]. We identified many mycorrhizal fungi and their peroxidase genes with metagenomic approach and analysed them via this database. BLAST includes more variants including nucleotide BLAST. [Johnson et al., 2008]. Nucleotide BLAST enabled us to identify fungal species thanks to ITS and NL barcode sequences we amplified from their genomes. On the other hand blastX can be used instead of nucleotide blast if we are interested in the protein coding regions. Blastx is able to generate more focused hits via database searching, thanks to highly conserved protein sequence motifs [Nieminen et al., 2012]. We identified specific fungal genes encoding peroxidase variants through blastX. BioEdit was originally developed as a rather simple biological sequence alignment editor [Hall et al., 2011]. In the BioEdit program, we managed to put together the sequences of phylogenetically related genes we were looking for. Our purpose is to collect sufficient sequence data for a phylogenetic reconstruction of a particular gene family coding for peculiar peroxidases.

V tejto práci sme porovnávali sekundárnu štruktúru DNA aptaméra 5'-CTG AAT TGG ATC TCT CTT CTT GAG CGA TCT CCA CA-3’, ktorý je špecifický pre penicilín v závislosti od koncentrácie NaCl pomocou programu mfold. Na základe výstupov uvedeného programu sme pozorovali, že sekundárna štruktúra sa mení s koncentráciou soli. Čím je vyššia koncentrácia NaCl, tým má DNA aptamér viac lineárnu štruktúru a obsahuje menej slučiek. Vplyv soli a teploty na sekundárnu štruktúru bol študovaný aj pomocou UV-VIS spektroskopie. Určili sme absorpčné maximum pre DNA aptamér pri vlnovej dĺžke 261 nm. Pri študovaných koncentráciách NaCl soli (5, 10, 30 a 50 mM) bol pozorovaný hyperchrómny posun so zvyšujúcou sa teplotou, čo zodpovedá narušeniu vodíkových mostíkov a rozpletanie štruktúr. Pomocou absorpčných spektier sme určili teplotu topenia DNA, Tm. Zistili sme, že veličina Tm vzrastá s rastom koncentrácie NaCl. Informácia o sekundárnej štruktúre DNA aptaméra pri rôznych podmienkach nám umožní lepšie pochopiť ako sa penicilín naviaže na DNA aptamér.

Predkladaná práca je zameraná na sledovanie interakcie cytochrómu c (cyt c) s DNA aptamérmi. Cyt c bol kovalentne viazaný na kyselinu 11-merkapto-1-undekanovú (MUA) chemisorbovanú na zlatej vrstve alebo fyzikálne adsorbovaný do lipidových membrán tvorených DMPC (1,2-dimyristoyl-sn-glycero-3-fosfatidylcholín) a DMPG (1,2-dimyristoyl-sn-glycero-3-fosforylglycerol) v ekvimolárnom pomere 1:1. Interakcie boli študované akustickou metódou kremenných kryštalických mikrováh s rozptylom energie (Quartz Crystal Microbalance with Dissipation, QCM-D). Pri meraniach sme sa zamerali na hľadanie vhodných koncentrácií cyt c a DNA aptamérov pomocou titračnej metódy. Po vytvorení stabilnej lipidovej vrstvy boli do roztoku pridávané postupne sa zvyšujúce koncentrácie cyt c v rozsahu 5 nM – 10 μM. Takto upravená vrstva bola následne priamo vystavená špecifickým a nešpecifickým DNA aptamérom modifikovaným NH2 skupinami. Analyzovali sme aj nešpecifické interakcie za použitia DNA aptaméru nešpecifického k cyt c a nemodifikovaných nanodrôtov. Predpokladáme, že výsledná interakcia DNA aptamérov s cyt c na povrchu je kombináciou špecifických a nešpecifických interakcií v dôsledku elektrostatických síl medzi negatívne nabitými DNA aptamérmi a kladne nabitým cyt c. Využitie ďalších analytických metód a modelovania viskoelastických vlastností by nám mohlo pomôcť objasniť podstatu a mechanizmus týchto interakcií. Kľúčové slová: cytochróm c, DNA aptamér, mikrováhy, titračná metóda

Magnetické nanočastice na báze železa (Fe3O4) majú vďaka svojim unikátnym vlastnostiam veľký potenciál využitia v rôznych biomedicínskych oblastiach [1]. Avšak ich negatívne účinky a možná toxicita na bunky nie sú dostatočne preskúmané. Železo je pre telo veľmi dôležitým prvkom. Zistilo sa však že, sa akumuluje v podobe väčších agregátov v rôznych orgánoch, najmä v mozgu [2-3], čo môže mať súvis s rôznymi, najmä neuro-degeneratívnymi ochoreniami [4]. Zatiaľ však nie je zrejmé, či je nahromadené železo príčinou alebo dôsledkom týchto ochorení. Z uvedených dôvodov je preto potrebné dôkladne preštudovať vplyv železa a Fe3O4 nanočastíc na bunky, najmä na ich membrány, ktoré sú pre funkciu nervových buniek nevyhnutné. Pre štruktúrnu komplexnosť biologických membrán sa často využívajú jednoduchšie modelové systémy ako sú lipozómy [5]. Kľúčové slová: magnetické nanočastice, lipozómy Zdroje: [1] Tran, H. V. a kol., Materials 15(2022), 503. [2] Kopáni M. a kol., Acta Phys. Pol. A, 131(2017), 1081-3, [3] Kopáni M a kol., Bioanal. Biomed. 9 (2017), 80-90, [4] Maher B.A. a kol. PNAS, 113 (2016)10797-801, [5] van der Poel a kol., Nat. Commun. 10(2019)1-13

Schéma Cyklu zrýchlenej aktualizácie (Rapid Update Cycle, RUC), implementovaná na trojrozmernej variačnej asimilácii dát v numerickom predpovednom systéme ALADIN/SHMU, je založená na frekventovanejšom asimilačnom cykle, čím poskytuje efektívnejšie využitie meteorologických pozorovaní a tým aj presnejšie predpovede počasia. Avšak pri výpočte meteorologických predpovedí vznikajú rušivé vysokofrekvenčné signály, ktoré spôsobujú znehodnotenie predpovedí. Filtrovaním resp. elimináciou takýchto signálov sa v numerickej výpočtovej schéme zaoberá proces inicializácie. Jednou z mnohých metód inicializácie je inicializácia digitálnym filtrom (Digital Filter Initialization, DFI). Daný príspevok sa venuje implementácii nastavenia DFI a testovaniu parametrov ovplyvňujúcich účinnosť DFI nastavenia, a ich následný vplyv na predpovede. Výsledky sú analyzované rozborom chýb RMSE (Root Mean Square Error), MAE (Mean Absolite Error) parametra tendencie prízemného tlaku a vizuálnych predpovedných máp, relevantných meteorologických prvkov. Výsledky sú graficky spracované do grafov a predpovedných máp, ktoré sú porovnávané voči referenčnému nastaveniu (bez DFI nastavenia) alebo voči nameraným údajom. Z výsledkov možno dedukovať, že výber „správnych“ parametrov (ako hodnota frekvencie nepriepustného pásma, dĺžka a počet časových krokov) má kľúčové vlastnosti na kvalitu a efektivitu tvorby filtrovaných predpovedí. Kľúčové slová: krátkodobé predpovede, cyklus zrýchlenej aktualizácie, inicializácia digitálnym filtrom

Nanočastice majú v súčasnosti mnohé medicínske aplikácie. Pred zavedením nových nanočastíc je potrebné skúmať a minimalizovať neželané interakcie s biologickými tkanivami. Osobitným problémom sú agregačné vlastnosti nanočastíc, ktoré môžu ovplyvňovať prúdenie krvi v cievach a potenciálne spôsobiť život ohrozujúce stavy. Jedným z typov perspektívnych nanočastíc sú amfifilné fosforové dendriméry. V našej práci sme pozorovali interakciu amfifilných fosforových dendrimérov prvej a druhej generácie s lipozómami, ktoré slúžili ako modelové membrány, meraním hydrodynamického priemeru a Zeta potenciálu. So zvyšujúcou sa koncentráciou dendriméru došlo k nárastu hydrodynamického priemeru častíc v koloidnom systéme a k nárastu (poklesu absolútnej hodnoty) Zeta potenciálu, čo poukazuje na zníženie stability systému. Získané poznatky pomôžu pochopiť špecifický vplyv týchto dendrimérov na biologické tkanivá a možnosti ich potenciálnych medicínskych aplikácií.

Mozog je jeden z najdôležitejších orgánov v ľudskom tele a zároveň je miestom, kde prebieha učenie. Učenie sa dá z fyzikálneho hľadiska do určitej miery popísať najmä prenosom elektrického signálu, ktorý je vyvolaný nerovnováhou chemických prvkov. Poznanie biofyzikálneho procesu učenia na tejto úrovni umožňuje tvorbu neurozobrazovacích metód. Využitím týchto metód pri skúmaní mozgu v procese učenia sa nám umožňuje skúmať okrem iného aj hlbšie skúmanie procesov súvisiacich s fyzikálnym vzdelávaním. Učením a vzájomným vplyvom vývinu mozgu a kognitívneho vývinu jedinca sa zaoberajú neurokognitívne vedy. Analýzou veľkého množstva výsledkov týchto vied vznikla teória Piatich pilierov mysle, formulovaná prof. Tokuhama-Espinosa. Nakoľko sa dá táto teória priblížiť pomocou fyzikálnych procesov prebiehajúcich v mozgu pri učení?

V príspevku sú prezentované výsledky prieskumu zameraného na činitele, ktoré ovplyvňujú vzťah žiakov gymnázií k fyzike. Prieskum bol realizovaný prostredníctvom dotazníka na vzorke 171 žiakov. Zaujímalo nás hodnotenie hodín a učiva fyziky z hľadiska rôznych aspektov (napr. zaujímavosť, obľúbenosť, praktickosť, ...), vplyv rodičov na vzťah svojich detí k fyzike, vplyv skúseností s učiteľom a hodinami fyziky na ZŠ, prístup žiaka k výučbe fyziky a jeho pohľad na učiteľa a učiteľov spôsob vyučovania fyziky. Prieskum ukázal rozdiely medzi žiakmi s pozitívnym a negatívnym vzťahom k fyzike vo viacerých činiteľoch.

Kvalitné školstvo vytvárajú kvalitní učitelia. Aby učiteľ vedel so žiakmi zrealizovať kvalitnú vyučovaciu hodinu, potrebuje si ju vopred premyslieť a pripraviť. Mnohí odborníci sa zhodujú, že príprava na vyučovaciu hodinu v písomnej forme je užitočným a praktickým nástrojom pre učiteľa. Naučiť sa pripravovať kvalitné prípravy na vyučovacie hodiny počas štúdia na univerzite môže mať významný vplyv pri vykonávaní profesie učiteľa. V predkladanom príspevku sme sa zamerali na pozorovanie vplyvu spätnej väzby poskytovanej študentom učiteľstva fyziky na ich vypracované prípravy na vyučovacie hodiny fyziky. Zrealizovali sme prieskum s dvomi vzorkami študentov učiteľstva fyziky, ktorí vytvárali písomné prípravy na vyučovacie hodiny fyziky a následne sme im poskytovali spätnú väzbu. Vytvorené študentské prípravy sme kvantifikovali pomocou nami vytvorenej hodnotiacej rubriky a získané výsledky sme štatisticky spracovali. Zistili sme, že v prvej vzorke nastal štatisticky významný nárast bodového skóre. V druhej vzorke bol proces viackrát zopakovaný, preto boli študentom poskytnuté dve spätné väzby. V oboch skupinách sme zaznamenali štatisticky výrazné zlepšenie v kvalite vypracovanej prípravy na vyučovaciu hodinu po poskytnutí spätnej väzby po prvej príprave. Avšak po poskytnutí spätnej väzby k ďalšej príprave už takéto výrazne zlepšenie nenastalo, čo sme aj predpokladali. Kľúčové slová: príprava na vyučovaciu hodinu fyziky, spätná väzba, hodnotiaca rubrika, študenti učiteľstva fyziky

Náš príspevok predstavuje výsledky pedagogického prieskumu, ktorý sa zaoberal identifikáciou predstáv absolventov slovenských gymnázií o jadrovej fúzii. S témou jadrovej fúzie sa gymnazisti môžu stretnúť v základnom kurze fyziky v časti atómová a jadrová fyzika. Tejto téme sa však často nevenuje dostatočná pozornosť. Prieskum bol realizovaný ako súčasť diplomovej práce, ktorej konečným cieľom je navrhnúť a v školskej praxi odskúšať doplnkový učebný materiál umožňujúci porozumenie procesu jadrovej fúzie a jeho potenciálnemu využitiu v energetike. Žiacke predstavy a vedomosti o jadrovej syntéze sme zisťovali prostredníctvom online dotazníka pozostávajúceho z 37 položiek. Dotazník obsahoval otázky s možnosťou jednoduchého alebo viacnásobného výberu odpovede a otvorené otázky, v ktorých respondenti poskytovali doplňujúce informácie. V príspevku bližšie opíšeme závery z kvantitatívneho opisu a kvalitatívnej analýzy odpovedí respondentov.

V príspevku sa zameriavame na stimuláciu žiakov k experimentálnej činnosti pomocou únikových miestností. Text obsahuje definíciu a rozdelenie únikových miestností do šiestich žánrov. Do jedného zo žánrov sme zaradili aj nami vytvorenú aktivitu únikovej miestnosti, ktorú sme porovnali s aktivitou Pokusy zadané otázkou. Použitím nami vytvorenej únikovej miestnosti sme sa snažili zistiť, či únikové miestnosti sú vhodným nástrojom na stimulovanie žiakov k experimentálnej činnosti na hodinách fyziky. Vyhotovili sme dotazník pozostávajúci zo siedmich otázok. Vhodnosť učebného prostriedku na stimuláciu žiakov sme určili pomocou odpovedí na otázky z dotazníka, ktoré súvisia so stimuláciou experimentálnej činnosti. Taktiež sme navzájom porovnali aktivity Úniková miestnosť a Pokusy zadané otázkou pomocou porovnávacieho dotazníka. Z prieskumu sme zistili, že únikové miestnosti viac stimulujú žiakov k experimentálnej činnosti ako bežne používané pokusy zadané otázkou na hodinách fyziky.

Jedným z cieľov fyzikálneho vzdelávania je naučiť žiakov prezentovať a obhajovať svoje postupy a tvrdenia logickou argumentáciou založenou na dôkazoch a kriticky myslieť. Na podporu argumentácie, kritického myslenia a rovesníckeho učenia sme navrhli vzdelávaciu hru Fyzikálny brainbox. V príspevku predstavíme časť vzdelávacej hry - 10 hracích kartičiek pre kategóriu Sily a tlak v kvapalinách, ktoré sme vyskúšali so žiakmi 8. ročníka základnej školy. Uvedieme naše zistenia, ako aj správne odpovede a vysvetlenia k jednotlivým otázkam z hracích kartičiek.

V článku predstavíme vzdelávaciu hru využívajúcu pravidlá a princípy komerčnej spoločenskej hry Krycie mená. Cieľom upravenej verzie je u žiakov prehĺbiť a overiť porozumenie fyzikálnych pojmov, uvedomiť si rozdiely, ale aj vytvárať či utvrdzovať asociácie medzi pojmami. Žiaci si prostredníctvom rovesníckej diskusie rozvíjajú komunikačné zručnosti a schopnosť pracovať v tíme. Hra vznikla ako semestrálna práca a po prvotnom overení medzi študentmi učiteľstva fyziky prešla drobnými úpravami a bola otestovaná so žiakmi na vyššom sekundárnom stupni vzdelávania. V rámci pedagogického prieskumu sme sa snažili zistiť, či hra Fyzikálne krycie mená spĺňa stanovené vzdelávacie ciele. Výskumnú vzorku tvorili žiaci dvoch tried rôznych gymnázií. Ako výskumný nástroj sme použili pozorovanie angažovanosti hráčov a obsah ich rozhovorov počas hry a počas záverečnej skupinovej diskusie. S odstupom 2-5 dní po hre žiaci odpovedali na online dotazník. Spätná väzba bola zisťovaná aj od vyučujúcich, a to prostredníctvom neformálneho rozhovoru bezprostredne po hre a súboru otvorených otázok, na ktoré učitelia odpovedali písomne s časovým odstupom jedného týždňa. Študenti sa o hre vyjadrovali v pozitívnom duchu, viacerí uviedli, že prostredníctvom hry sa zlepšilo ich porozumenie fyzikálnych pojmov. Rovnako aj spätná väzba od učiteľov bola pozitívna a využitie tejto hry by si vedeli predstaviť aj v budúcnosti.

Cieľom príspevku je objasniť postoje a názory budúcich učiteľov ohľadom argumentácie a dôvodenia na hodinách matematiky. Na získanie daných názorov sme použili pološtruktúrované skupinové rozhovory a tzv. exit cards. Po následnej analýze otvoreným kódovaním a vyhodnotením, výsledky indikujú to, že budúci učitelia matematiky si uvedomujú potrebu dôvodenia ešte pred nástupom do praxe, majú vedomosti o rôznych formách zdôvodňovania a zaujímajú sa o rozvoj komplexného matematického myslenia s prepojením na reálne využitie, no chýba im istota v zdôvodňovaní počas vyučovacích hodín.

Predkladaný príspevok sa zaoberá korešpondenciou predstáv, postojov a názorov týkajúcich sa vyučovania matematiky študentov učiteľstva s ich aktuálnymi prípravami a následnými prezentáciami vyučovacej hodiny na konkrétnu vopred určenú tému. Prvá časť príspevku obsahuje najzásadnejšie výsledky zo skupinových interview so študentmi učiteľstva matematiky, prostredníctvom ktorých sme zisťovali predstavy, postoje a názory budúcich učiteľov vzhľadom na argumentáciu a dôkazy vo vyučovaní. Druhá časť pokračuje porovnaním rozhovorov s písomnými prípravami na danú tému a prezentáciami pripravenej vyučovacej hodiny. Na základe dostupných dát sme sledovali súlad medzi predstavami študentov o význame argumentácie s výsledkami ich práce. Predložená práca obsahuje analýzu jednej zo štyroch skupín zapojených do tohto výskumu. Vybraná štvorčlenná skupina pozostávala zo študentov prvého ročníka magisterského štúdia učiteľstva. Príspevok vznikol v rámci medzinárodnému projektu MaTeK.

V našej práci sa venujeme didaktickej pomôcke OSMO a jej rozšíreniam. Táto pomôcka je určená pre deti od 3 do 11 rokov a zameriava sa na interaktívne a praktické osvojovanie vedomostí v rôznych oblastiach. Deti spájajú rôzne fyzické kocky, ktoré sníma kamera tabletu a v softvéri, tak môžu deti ovládať rôzne hry, pri ktorých sa naučia napríklad základy programovania, či matematiky a cvičia si priestorové vnímanie a jemnú motoriku. V práci opisujeme rôzne sady tejto didaktickej pomôcky a softvéry, ktoré k nim existujú. Zameriavali sme sa na fyzické komponenty ako aj ich interakciu so softvérom. V rámci prípravy na náš výskum sme si najprv samostatne vyskúšali prácu s touto didaktickou pomôckou a zisťovali sme aké možnosti ponúka, aké sú jej výhody a obmedzenia pre vyučovací proces. Následne sme vybrali také sady, ktoré sme pokladali za najvhodnejšie pre získanie odpovedi na naše ciele. Konkrétne to sú Osmo Coding, Osmo Tangram a Osmo Numbers. Naším cieľom bolo identifikovať vhodný stupeň vzdelávania, pre ktorý je táto didaktická pomôcka vhodná ako aj jej potenciál pre vyučovací proces. Zamerali sme sa aj na prepojenie so štátnym vzdelávacím programom, hlavne na tému rozvoj logického a algoritmického myslenia na hodinách informatiky. V našom výskume sme testovali túto didaktickú hračku so žiakmi 1. až 3. ročníka základnej školy. Overovali sme odhadovaný vzdelávací stupeň a samotnú primeranosť pomôcky pre určitý vek žiakov. V závere uvádzame naše postrehy a zistenia o tejto didaktickej hračke a taktiež aj naše zhodnotenie prínosu Osmo pre možné využitie v praxi.

Edukačná robotika sa stáva stále dôležitejšou a jej využitie sa rozširuje z oblasti záujmových krúžkov na školské osnovy informatiky. V súčasnosti neexistujú na Slovensku overené a schválené výučbové materiály, ktoré by stanovili primerané zaradenie konkrétnych robotických stavebníc do jednotlivých ročníkov. V diplomovej práci sa zaoberáme vhodnosťou robotickej stavebnice LEGO Prime Spike pre vyučovanie informatiky a určením kritérií, ktoré sú východiskové pri posudzovaní primeranosti. Ďalším cieľom práce je identifikovať vhodnú postupnosť robotických modelov spolu s úlohami zameranými na programovanie stavebnice LEGO Prime Spike tak, aby rešpektovali primeranú gradáciu náročnosti pri oboznamovaní sa s programovacími konceptami. Výskum sme realizovali iteratívnym spôsobom so žiakmi 2. stupňa ZŠ, 1. ročníka SŠ a tiež so žiakmi nižších ročníkov osemročného gymnázia. Súčasťou našej práce bolo aj vytvorenie aktivít - nástroja na zber dát, ktorý nám umožnil porovnať prácu žiakov v rôznych ročníkoch. Vo výsledkoch práce vyšpecifikujeme obmedzenia a odporúčania robotickej stavebnice pre primerané zaradenie do ročníkov, zohľadňujúce kognitívny stav žiakov.

Táto práca sa zaoberá spôsobom, akým by si žiaci mohli osvojiť pojem kvadratickej funkcie tak aby to bolo pre nich čo najprirodzenejšie. Podnetom pre vytvorenie tejto práce bolo sprístupniť kvadratickú funkciu tak, aby ju žiaci nebrali len ako naučený súbor vzorcov, ale poznali aj spôsob akým vznikla. Cieľom práce je navrhnúť súbor úloh slúžiacich ako propedeutika k zavedeniu kvadratickej závislosti. Základom jednej série úloh sú figurálne čísla, ktoré predstavujú postupnosti vytvárajúce kvadratickú závislosť. Každá z aktivít obsahuje viacero podúloh, ktoré majú žiakov postupne naviesť k zovšeobecneniu rastu vybranej postupnosti pomocou premenných. Následne zavedenie kvadratickej funkcie bez uvedenia jej všeobecného predpisu. K väčšine úloh je ponúknuté aj očakávané riešenie žiakov, ktoré má najmä pomôcť učiteľom pri príprave na vyučovanie aby bolo jasné, čo danou úlohou vedia na vyučovaní dosiahnuť. Práca zahŕňa výsledky dvoch testovaní vybraných úloh z práce v ôsmej triede na základnej škole, rovnako aj dopad na úpravu úloh a prípravu ďalších materiálov na vyučovanie.

Predložená príspevok sa zaoberá analýzou komplexnej didaktickej hry, ktorú sa snažíme transformovať na aktivitu vhodnú pre rozvoj kognitívnej a afektívnej roviny vzdelávania žiakov prostredníctvom zážitkovej pedagogiky aj v reáliách triedy aplikovateľnej v rámci jednej vyučovacej hodiny. V príspevku opisujeme vsadenie do kontextu, vysvetlenie pravidiel, návrh možnej práce s aktivitou a predkladáme formát spätnej väzby pre žiakov. Následne podrobnejšie pomenúvame úskalia danej aktivity, ktoré boli odhalené počas jej testovania spolu s návrhmi na zmenu, aby aktivita efektívnejšie napĺňala ňou vytýčené ciele.

Práca obsahuje výsledky testovania žiakov 3. ročníka gymnázia so všeobecným zameraním a maturantov z matematiky z úloh stredoškolskej planimetrie, ktorých cieľom bolo zistiť u žiakov prítomnosť vyšších kognitívnych úrovní podľa Bloomovej taxonómie a Van Hieleho úrovní geometrického myslenia. Okrem vyhodnotenia separovaných výsledkov nematurantov a maturantov z matematiky sme sa zamerali na kvantitatívne porovnanie výsledkov týchto dvoch skupín a identifikovali sme problémy, ktoré zabraňujú žiakom dosiahnuť vyššie úrovne geometrického myslenia.

Hydroxyapatit je jeden z najperspektívnejších biomateriálov používaných v medicíne. Nádejná metóda na zvýšenie bioaktivity hydroxyapatitu je elektrická modifikácia povrchu hydroxyapatitovej vrstvy napríklad pomocou elektrónového zväzku. Náboj sa vie udržať v povrchovej vrstve vďaka dielektrickej povahe modifikovaného materiálu. Povrchový náboj je kľúčový pri adsorpcii buniek a proteínov, čo môže prispieť k lepšiemu prijatiu implantátu telom. Avšak pri ožarovaní elektrónmi dochádza k zahrievaniu vzorky, preto je náš výskum motivovaný možnými efektami spojenými s ožarovaním tohto materiálu. V našej práci sme zohrievali vzorky hydroxyapatitu od izbovej teploty až do 250°C postupne po 50°C. Určovali sme pomer koncentrácii atómov Ca ku P pri rastúcej teplote, ktorý rozumne sedí s očakávanou stochiometrickou hodnotou. Sledovali sme posuny všetkých peakov smerom do väčších väzbových energií, avšak tento efekt zatiaľ nevieme presne vysvetliť. Analýzou získaných dát sme zistili, že všetky pozorované zmeny súvisia pravdepodobne s povrchovou kontamináciou uhlíkom a nie s hydroxyapatitom.

V práci prezentujeme merania transportných vlastností ultratenkých vrstiev nitridu nióbitého a nanodrôtov pripravených z týchto vrstiev elektrónovou litografiou. Prúdovo-napäťové charakteristiky nanodrôtov boli merané štvorkontaktnou metódou pri teplotách do 400 mK pre nanomostíky so šírkou od 150 do 400nm, dĺžkou 10um a s hrúbkou 10nm. Prúdovo fázové charakteristiky nanodrôtov vykazujú netriviálne odporové skoky, ktoré sa dajú vysvetliť prítomnosťou centier fázového preklzovania a hysterézou. Charakterizácia a opis nanodrôtov je potrebná pre vývoj jednofotónového detektora na báze supravodivého nanodrôtu.

In this work, we present the current-phase characteristics of the NbN nanobridge. The nanobridge, which is closed in a superconducting loop, is measured in a non-contact manner by connecting to a tank circuit. The measurement itself is carried out by making use of a cryogenic amplifier, which we constructed and characterized at low temperatures. We also describe the calculation of the current-phase characteristic from experimental noisy data.

Táto práca sa zaoberá analýzou tenkých vrstiev v systéme Mo-B, pripravených magnetrónovým naprašovaním. Vykonali sme sériu depozícií pri rôznych hodnotách teploty substrátu a napätia na MoB2 terči. Vzorky sme následne žíhali na teploty v rozsahu 800 – 1200 °C. Pomocou WDS (EDS), XRD sme ukázali, že zmena depozičných podmienok má podstatný vplyv na chemické a fázové zloženie vrstiev. Z nanoindetačných meraní vyplýva, že vrstvy s vyšším obsahom bóru, deponované pri teplote 500 °C, vykazujú vyššiu tvrdosť, približne 25 GPa, zatiaľ čo vrstvy s nižším obsahom bóru, deponované pri teplote 700 °C, majú približne 15 GPa.

Ceramic materials in the form of hard coatings are widely used in industrial applications to extend the lifespan of cutting, milling, drilling, etc., tools or serve as protective coatings in high temperature environments. At present, monolithic cubic hard coatings based on transition metal nitrides (TMN = Ti-Al-N and Cr-Al-N) reaching hardness of approx. 30 GPa dominate. The second strong group consists of hexagonal diborides of transition metals (TMB2 = TaB2, TiB2, ZrB2) with a nanocomposite structure and hardness exceeding 40 GPa. A fundamental drawback, especially in the case of TM diborides, is their inherent brittleness. Koehler [1] proposed a novel design of superlattices (SLs) to increase hardness i.e. periodically alternating thin films with a thickness of several nanometers. T. Fiantok [2] proposed, using ab initio calculations of thermodynamic stability and mechanical properties, suitable SL candidates from the TM diboride family with enhanced fracture toughness. One of the suitable candidates was a TiB2/TaB2 SL system. We deposited a series of SL-TiB2/TaB2 with different periodicity of alternating layers (4 nm - 40 nm) and performed a comprehensive analysis of their chemical composition, structural development and mechanical properties.In conclusion, the superlattice effect had a profound impact on hardness where the highest hardness of 42.3 GPa was measured in SL with a periodicity of 6 nm, exceeding both individual constituents. An improvement in fracture toughness was also observed where the value of the stress intensity factor KIC = 3.45 MPa m-1/2 was approximately 15% higher compared to KIC = 2.974 MPa m-1/2 for the monolithic TiB2 coating. [1] Koehler, J. S. "Attempt to design a strong solid." Physical review B 2.2 (1970): 547. [2] T. Fiantok, N. Koutná, D.G. Sangiovanni, M. Mikula: First-principles design of ceramic transition metal diboride superlattices: candidates with improved fracture toughness, Scientific Reports (2023) - under review.

V našom príspevku sa zameriame na vlastnosti fyzikálne zaujímavého a poučného modelu využívajúceho známy jednorozmerný Isingov model. Náš hamiltonián obsahuje konkrétne dva zviazané jednorozmerné Isingove modely, pričom väzbové konštanty (vedúce na feromagnetické alebo antiferomagnetické správanie) v jednotlivých Isingových retiazkach a medzi retiazkami môžu byť rôzne. Ukazuje sa, že rôzne výbery väzbových konštánt vedú pri nulovej teplote k množstvu fáz usporiadania. V rámci nášho príspevku rozoberieme jednotlivé fázové diagramy a fázové rozhrania v nich. Formulujeme a vysvetlíme podmienky, pri ktorých pozorujeme geometrickú frustráciu systému [1]. Nadstavbou úvah formulovaných v práci [2, 3] ukážeme, že rozložením Hamiltoniánu do príspevkov od súboru plakiet vieme zrátať štatistickú sumu (pre konečný aj nekonečný systém) prostredníctvom metódy matice transferu. Pomocou získanej štatistickej sumy vieme študovať napríklad magnetizáciu systému (ako konečného, tak aj nekonečného) a podsystémov vo vonkajšom magnetickom poli, ako aj pri nenulovej teplote. Súčasťou príspevku bude sústredenie sa na zaujímavé a originálne efekty, hlavne v magnetizácii jednotlivých podsystémov, ktoré sme doteraz v literatúre zdôraznené nenašli. Dobrý príklad predstavuje pík v magnetizácii antiferomagnetickej retiazky pri zviazaní feromagnetu a antiferomagnetu antiferromagnetickou väzbou. [1] R. Moessner and Arthur P. Ramirez, Geometrical Frustration, Phys. Today 59(2), 24 (2006). [2] R. Mejdani and A. Lambros, Ladder Ising Spin Configurations (i), Heat Capacity, phys. stat. sol. (b) 196, 433 (1996). [3] R. Mejdani, A. Gashi, O. Ciftja, and A. Lambros, Ladder Ising Spin Configurations (ii), Magnetic Properties, phys. stat. sol. (b) 197, 153 (1996).

Afázia je porucha mozgu, s ktorou sa postupom času stretávame čoraz častejšie. Ovplyvňuje ako aj rečový, tak aj písomný prejav pacienta. Existuje niekoľko typov afázie, ktoré sa prejavujú rôznymi spôsobmi. Napríklad pri Brokovej afázii, schopnosť pacienta rozumieť ostáva nezmenená, ale má problémy s vlastným prejavom. Vytvára kratšie vety, v ktorých často vynechá alebo zamení rôzne slová s inými bez toho, aby si to priamo uvedomoval. Našim cieľom je odhaľovanie jednotlivých príznakov choroby vytvorením pozičnej slovnej siete z písaných a hovorených textov. V tomto type siete sa vrcholmi stanú samostatné slová, pričom každý vrchol je spojený hranou s jeho najbližšími susediacimi slovami v texte. Následne pomocou štandardných grafových štatistík ako počet vrcholov, hrán, priemer siete, hustota a i. a štatistík textu ako počet viet, priemerná dĺžka vety, počet zámen a i. analyzujeme výsledné hodnoty s cieľom nájsť výrazné rozdiely, ktoré korešpondujú prejavom afázie.

The ability to automatically summarize news articles has become increasingly important due to the vast amount of information available online. Together with the rise of chatbots, Natural Language Processing (NLP) experienced tremendous development in recent months. To contribute to this development, we introduce the SlovakSum, a Slovak news summarization dataset consisting of over 200 thousand news articles with titles and short abstracts obtained from multiple Slovak newspapers. The abstractive approach, including MBART and mT5 models, was used to evaluate various baselines. The presented dataset's size and vocabulary can be compared to many other significant English datasets.

With the increasing number of unique malware samples observed in the wild each day, the traditional signature-based techniques for malware detection, heavily relying on manual annotation, have gradually become obsolete. Hence, over the last decade, there have been multiple attempts to employ other methods, especially machine learning (ML), to perform this task. In this paper, we examine a novel approach to static malware detection, based on learning in description logics (DL), which has already been applied to identify malicious software. Since the output of a DL-learning process is a logical formula with well-defined semantics, the major advantage of DL learning over standard ML is its inherent explainability, which is crucial for malware detection. Therefore, our aim is to empirically evaluate the performance of improved DL-learning algorithms on new data and thus validate their suitability. The promising results of our experiments show that DL learning has the potential to be incorporated into larger malware detection frameworks.

V tejto práci sa zaoberáme s problémom hľadania "k-intervalov" s najväčším súčtom. Algoritmus na hľadanie takýchto intervalov v lineárnej sekvencii sme rozšírili na hľadanie v "bublinových grafoch". Bublinový graf môže reprezentovať skupinu príbuzných genómov, kde vrcholy zodpovedajú častiam sekvencií a hrany susednostiam týchto častí. Rozšírený algoritmus sa dá použiť na identifikáciu zhlukov s vysokou hustotou biologicky významných miest.

The algorithm by Aho and Corasick [1975] for finding the occurrences of $k$ patterns of total length $m$ in a string $S$ of length $n$ in the optimal time $O(n + m + z)$, where $z$ is the number of matches found, stands at the core of many string-processing applications to this day. The algorithm consists of first constructing and then traversing the so-called Aho-Corasick machine (ACM), the states of which represent the prefixes of the input patterns. Due to the pace at which the volumes of newly produced data grow, the space overhead caused by the representation of the machine topology becomes an obstacle. Hence significant effort has been put into devising methods to navigate the ACM in a compressed representation. In our work, we propose a novel compressed ACM that is particularly suited for large and repetitive datasets. While achieving a sub-optimal running time of $O(n + m \log m \log \frac{m}{r} + z)$, the space complexity is bounded by $O(r \log \frac{m}{r})$, where $r$ is the number of runs in the Burrows-Wheeler transform \citep{1994burrows&wheeler} of $S$, which has been empirically proven to grow slowly with the size of repetitive data [Sirén et al., 2009].

Učenie posilňovaním môže vyriešiť problémy s rozhodovaním a natrénovať agenta tak, aby sa v prostredí správal podľa vopred navrhnutej funkcie odmeny. Takýto prístup sa však stáva veľmi problematickým, ak je odmena príliš riedka a agent na odmenu pri prieskume prostredia nenarazí. Riešením takéhoto problému môže byť vybavenie agenta internou motiváciou, ktorá poskytne informované skúmanie prostredia, počas ktorého sa agent pravdepodobne stretne aj s externou odmenou. Detekcia novosti stavov je jedným zo sľubných odvetví výskumu internej motivácie. V našej práci predstavujeme Self-supervised Network Distillation (SND), triedu algoritmov internej motivácie založených na destilačnej chybe, ktorá slúži ako indikátor novosti stavu. Cieľový model sa trénuje pomocou samokontrolovaného učenia. Na tento účel sme prispôsobili tri existujúce metódy samokontrolovaného učenia a experimentálne sme ich otestovali na súbore desiatich prostredí, ktoré sa považujú za ťažko preskúmateľné. Výsledky ukazujú, že náše modely dosahujú rýchlejší rast a vyššiu externú odmenu za rovnaký čas tréningu v porovnaní so základnými modelmi, čo znamená zlepšený prieskum prostrediach s riedkou odmenou.

Human eye gaze estimation ability in robots is crucial for successful human-robot interaction. One of the most modern ways to achieve it is using artificial neural networks. In this paper we train different models on both public human made dataset and a synthesised one. The goal is to create a robust estimation system that can be deployed in real-time human-robot interaction.

The foundations of cognitive science are often associated with research conducted in the United States and the United Kingdom. (Thagard, 2020) However, we know that before 1940s, Vienna was one of the leading intellectual hubs in the world with dominant figures such as Mach, Boltzmann, Schrödinger, and later it became the center of logical positivism regularly hosting Carnap, Schlick, Gödel, Neurath, Tarski, Popper, etc. Today we call this center, Vienna Circle. The Vienna Circle formulated novel philosophical doctrines that were deeply grounded in logic and science. This reconceptualization of philosophy contributed significantly to the emergence of the discipline of philosophy of science and several members and forerunners of the Vienna Circle were particularly interested in epistemology, the philosophical theory of knowledge. Therefore, the question arises: how did Austrian philosophers and scientists of the late 19th and early 20th century influence the development of cognitive science? We explore the influence of Ernst Mach's ideas on the development of cognitive science using a combined argumentative and computational approach. We analyze Mach's work and its connections to the founding fathers of cognitive science, and we find evidence of Mach's influence on the foundations of cognitive science through text analysis, citation networks, and natural language processing. We show that citation networks, natural language processing and data mining techniques can uncover hidden connections and influences, and suggest other possible routes of inquiry in the history of thought and science. To our knowledge, this is one of the first papers to use both citation networks and natural language processing in this way for the investigation of the history of cognitive science.

Perceptions of stereotypical social engagements have recently drastically changed. Neurotypical behaviour has been replaced and changed to the point, where we can overload our brains with a vivid and florid mixture of external stimuli processed through individual social cognition without knowing the long-term consequences. In order to fulfil our cognitive needs, we are reaching for interactions, which were not classified as the stereotypical approach in the past. However, a virtual environment is currently flourishing, while our brains are trying to cope with the new regulation patterns. Therefore, many of us, seek stability, hidden in the reciprocity of parasocial interactions, due to the lack of well-known coping mechanisms, which seem to have no place in a modern form of bonding. Our research attempts within this frame are resulting in the creation of new types of interactions, which may play a crucial part in a supporting system, reaching a wellbeing state, while controlling the influence of the possible force breaking in the form of social isolation, loneliness or generalized anxiety, deriving from the setup environment. Keywords: social engagement, social cognition, virtual environment, parasocial interactions, coping mechanisms.

Neustálym spaľovaním veľkého množstva fosílnych palív sa do atmosféry dostáva oxid uhličitý, ktorého rastúca koncentrácia spolu s ostatnými skleníkovými plynmi prispieva ku klimatickej zmene a zvyšovaniu globálnej priemernej teploty. Jedným z najväčších rezervoárov a zdrojov uhlíka je pôda. Napriek tomu exhalácia CO2 z pôdy stále nie je dobre zmapovaná. V tejto práci sa zaoberáme analýzou kontinuálnych meraní objemovej aktivity radónu a koncentrácie CO2 v atmosfére pre obdobie apríl 2021-september 2022. Ukazuje sa, že stredné denné vlny koncentrácie 222Rn a CO2 vykazujú vysokú koreláciu, ktorá sa mení v závislosti od mesiaca. Ďalej sme zistili, že koncentrácie oboch plynov podliehajú sezónnym aj denným variáciám a ich hodnoty sú ovplyvňované aj meteorologickými podmienkami ako sú teplota a rýchlosť vetra, pričom s týmito meteorologickými parametrami vykazujú koncentrácie oboch plynov antikoreláciu. Dôležitým výstupom práce je testovanie radon-tracer metódy pre výpočet exhalácie CO2 z pôdy založenej na meraní radónu a CO2 v atmosfére. Jej aplikovaním bol zistený dobrý súhlas medzi takto vypočítanými hodnotami exhalácie CO2 a nameranými hodnotami publikovanými v literatúre.

Kontinuálne merania koncentrácií 222Rn a CO2 v pôde v areáli meteozáhradky FMFI UK sú uskutočňované viac ako jeden rok. Na základe týchto dát môžeme napríklad počítať exhalačné rýchlosti CO2 v rámci radónom kalibrovanej metódy, prípadne sledovať dlhodobé variácie koncentrácií týchto plynov v pôde. Takéto nepretržité nasávanie vzduchu z pôdy môže teoreticky spôsobiť dočasné „vyčerpanie“ 222Rn a CO2 v danej hĺbke pôdy a tým skresliť reálne hodnoty objemovej aktivity 222Rn (OAR) a koncentrácie CO2. Ústrednou témou nášho článku bolo preto porovnať výsledky kontinuálnych meraní objemovej aktivity 222Rn (OAR) a koncentrácií CO2 v pôde v dvoch rôznych hĺbkach s výsledkami bodových meraní. Tie sme uskutočňovali súbežne s kontinuálnymi meraniami ako aj počas rôzne dlhých časových intervalov, kedy boli kontinuálne čerpania pôdneho vzduchu pozastavené. Rozdiel medzi kontinuálnymi a bodovými odbermi bol v priemere na úrovni 15,7 %, počas pozastavenia kontinuálnych čerpaní sme pozorovali nárast koncentrácií 222Rn a CO2 v hĺbke 80 cm a ich pokles v hĺbke 30 cm. Skúmaný bol aj vplyv meteorologických parametrov ako pôdna vlhkosť a teplota na tieto koncentrácie.

Správanie radónu v uzavretých priestoroch je okrem jeho zdrojov a meteorologických parametrov dôležité pozorovať z hľadiska aktívneho využívania priestoru človekom, s čím priamo súvisí určenie reálnej hodnoty priemernej objemovej aktivity radónu (OAR), ktorej je jedinec vystavený. V súvislosti s vyhodnocovaním OAR na pracovisku z integrálnych meradiel je teda možné získať neporovnateľne vyššie hodnoty OAR počas voľných dní z dôvodu nevyužívania priestoru ako počas pracovných dní. Práve táto skutočnosť môže viesť k nadhodnoteniu efektívnych dávok získaných na základe integrálnych meraní v porovnaní so skutočnou dávkou získanou počas pracovnej doby. Pomocou porovnania objemových aktivít radónu počas pracovnej doby s objemovou aktivitou radónu nameranou cez voľné dni bolo odhadnuté k akému veľkému nadhodnoteniu priemernej OAR dochádza. Táto práca bola finančne podporovaná Vedeckou grantovou agentúrou MŠ SR a SAV (VEGA projekt č. 1/0019/22 a č. 1/0086/22) a Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (projekt č. APVV-21-0356).

Vyhľadávanie lokalít so zvýšenou expozíciou radónom a produktmi jeho premeny vo vnútorných priestoroch, tzv. radon-prone areas“ [1], je aktuálnou problematikou v celosvetovom meradle. Existuje množstvo vedeckých štúdií, ktoré navrhujú inovatívne prístupy pre identifikáciu takýchto lokalít pomocou meraných charakteristík pôdy. Na základe zostrojených máp predikcií radónového potenciálu (RP) pre územie Slovenskej Republiky [2] boli vo viacerých obciach vykonané integrálne merania vnútornej koncentrácie radónu, pričom bol takisto analyzovaný vzťah predikovaných hodnôt koncentrácií radónu a ich experimentálne nameraných hodnôt. Výsledky z meraní boli zároveň použité na verifikáciu stanovených predikcií RP, pričom ukázali prekročenie hodnoty referenčnej úrovne koncentrácie radónu (300 Bq/m3) aj v novších domoch (postavených po r. 2008). Tento aspekt poukazuje na skutočnosť, že pri aktuálne prísnejších normách pre stavebné materiály (ako jeden zo zdrojov radónu v interiéri), má vysoký obsah radónu v pôdnom prostredí významný vplyv na koncentráciu radónu vo vnútorných priestoroch. Opisovaná metóda predikcie „radon-prone areas“ bola v rámci pilotnej štúdie analyzovaná aj z hľadiska súvisu s exhaláciou radónu z pôdy vo vybranej lokalite Slovenska, pričom boli testované viaceré teoretické vzťahy pre stanovenie exhalačnej rýchlosti 222Rn z pôdy. [1] Bossew, P. (2014). Determination of radon prone areas by optimized binary classification. Journal of Environmental Radioactivity 129, 121-132. [2] Brandýsová, A., Bulko, M., Holý, K., Müllerová, M., & Masarik, J. (2022). RADON-PRONE AREAS IN SLOVAKIA PREDICTED BY RESCALED RADON POTENTIAL MAPS. Radiation Protection Dosimetry, 198(9-11), 759-765.

The air quality in urban areas depends not only on the emission strength of pollutants but also on the atmospheric dispersion condition governed by meteorological factors. This study investigates the influence of boundary layer height (BLH) on the air quality in Bratislava, Slovakia during 2020. The BLH was determined based on radon (222Rn) which is a suitable tracer for atmospheric studies. The result was compared with the BLH based on the ERA5 reanalysis dataset, which was in good agreement with the correlation coefficient of R^2>0.8. The considered pollutants are CO and O3 which are measured simultaneously with radon. The BLH was classified into daylight and night-time categories, which are respectively known as the convective boundary layer (CBL) and stable boundary layer (SBL), to comprehend the change in pollutant concentration better. During the daytime, strong anticorrelation and correlation were observed between CBL and the concentration of CO and O3, respectively, while these correlations are not statistically significant at night. This indicates that during the day, besides the source strength, the CBL is the dominant factor governing the concentration of these pollutants near the ground. On the other hand, it was found that during the night, the meteorological parameters (i.e., surface temperature, atmospheric pressure, and relative humidity) are the main factors influencing the concentration of CO and O3.

In this paper, we will deal with neutrinos, mainly atmospheric neutrinos. Neutrinos are the lightest elementary particles with non-zero mass and without charge, so they interact only via weak and gravitational interaction, and even that happens rarely. Currently, there is a great deal of interest in studying neutrinos and many neutrino detectors are under construction or planned, whose task will be to study neutrino flavor oscillation. Neutrino flavor oscillation is a phenomenon, which explained discrepancy between predicted and observed atmospheric neutrino fluxes. Main goal of this paper is reconstruction of the neutrino energy from deposited energy inside the JUNO detector, but we will also try to improve precision of energy reconstruction by wisely selecting certain events and we will talk about the principle of the neutrino flavor oscillation. JUNO detector is currently under construction, so we will use data from Monte Carlo simulations.

The fusion-evaporation reactions remain to this day one of the most successful and most employed methods for production of neutron-deficient isotopes. The detailed spectroscopic studies of the nuclear properties and structure rely heavily on the sufficient production of the studied nuclei. Reliable calculations of the expected yields from the reactions are therefore necessary. Currently, one of the widely used tools for the calculations of the reaction cross sections is the statistical code HIVAP. One of the most crucial parameters entering the calculations is the fission barrier height. A significant drop of the barrier height was shown for fusion-evaporation reactions leading to bismuth and polonium reactions. Barrier reduction factor showed a systematic dependence on the mass number of the compound nucleus. A similar dependence for neutron-deficient astatine isotopes was derived and used in the most recent experimental measurements.

The aim of the presented work is to use the SuperNEMO experiment to search for exotic 2-neutrino double beta decay modes by analyzing slight changes in single-electron spectra and measured angular distribution. SuperNEMO experiment is a unique detector, placed in an underground laboratory LSM in France, which takes advantage of the so-called tracker-calorimeter approach. This approach allows for the study of full decay kinematics (by combining information of the particle trajectory and its energy). This unique technology of SuperNEMO allows for an unprecedented investigation of small discrepancies in single-electron spectra and angular distributions that are predicted by novel theoretical research on beyond standard model physics.

Neutron-deficient isotopes in the lead region are of great interest in nuclear structure research since they manifest various interesting phenomena, such as shape coexistence, isomeric states and beta-delayed fission. The main goal of this work is the determination of beta-decay feeding of excited levels in 182Pt in the beta decay of 182Au. This was achieved by evaluation of the intensity of gamma-ray transitions following this decay. Subsequently, log ft values were calculated, which allows us to determine the range of spin and parity change in this beta decay

Nízkopozaďová gama spektrometria je veľmi užitočným nástrojom nie len v modernej fyzike, ale aj v iných oblastiach vedy, ako napríklad v archeológii, klimatológii alebo environmentalistike. Gamma spektrometria, ako taká, je relatívne jednoduchý spôsob stanovenia zloženia vzorky identifikáciou rádionuklidov emitujúcich gama žiarenie. Tiež je možné určením energií a početností gama deexcitácií jedného izotopu, určiť množstvo iného izotopu, napríklad pri meraní dcérskych rádionuklidov premenových radov alebo pri aktivačnej analýze. V praxi sa stretávame aj s prípadmi, kedy vzorky obsahujú len stopové množstvá študovaných izotopov alebo študované izotopy majú veľmi dlhé polčasy premeny, čo sa prejaví nízkymi registrovanými početnosťami. Získanie dostatočnej štatistiky merania potom vyžaduje dlhodobé merania a obvykle aj zníženie úrovne prirodzeného radiačného pozadia tvoreného kozmickým žiarením a rozpadmi primordiálnych, kozmogénnnych a antropogénnych rádioizotopov. Vážny problém tiež predstavuje tvrdá zložka sekundárneho kozmického žiarenia, teda silno prenikajúce častice reprezentované hlavne miónmi. Táto práca sa zameriava na využitie plastických scintilačných detektorov, v antikoincidenčnom zapojení s polovodičovým HPGe detektorom v nízkopozaďovom tieniacom kryte, ako aktívne tienenie pred kozmickým žiarením. V prvej časti práce sú popísané zdroje prírodného radiačného pozadia, kozmické žiarenie a dôležité charakteristiky použitých súčastí nízkopozaďového spektrometra. V druhej časti sú prezentované výsledky našich meraní základných parametrov nami použitých plastických scintilačných detektorov vytvárajúcich antikozmické tienenie, ako aj výsledky z meraní efektivity tohto tienenia na priklade merania rádioaktivity mimozemského objektu.

Cosmic-ray particles particles are mainly protons and nuclei of different elements reaching high energies propagating through the Universe. They strike also the bodies of the Solar system leading to the generation of secondary particles within this extraterrestrial material. As the products of the interactions, cosmogenic nuclides are generated. Production rates of these nuclides offer important source of information about the exposition time of the material or primary dimension of the body. The aim of our work is the simulation of the interactions of cosmic-ray protons with spherical bodies with chemical composition corresponding to that of the known meteorites. Monte Carlo simulations were performed by simulation software Geant4. Production rates of several cosmogenic nuclides have been calculated.

V čase vysokých cien elektriny a s dôrazom na väčší odklon od fosílnych palív je stále dôležitejšia výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Jedným z producentov obnoviteľnej energie sú aj vodné elektrárne. V našej práci sa budeme venovať optimalizácii prevádzky vodných elektrární na Vážskej kaskáde. Optimalizovať prevádzku znamená určiť také nasadenie generátorov pre každú elektráreň v každej hodine dňa, ktoré nám prinesie najväčší zisk s ohľadom na ich vzájomné prepojenie a technické obmedzenia. Zisk je generovaný predajom elektriny na spotovom trhu. Úlohu sme formulovali ako úlohu Mixed Integer Linear Programming (MILP) a ako Mixed Integer Quadratically Constrained Programming (MIQCP). Hlavným cieľom tejto práce bolo určiť najlepší spôsob aproximácie nelineárnej funkcie výkonu, ktorá produkuje elektrickú energiu. V závere práce sme zhodnotili rôzne použité prístupy z hľadiska rýchlosti a presnoti optimalizácie.

Laplace transform has a wide spectrum of applications in various areas of mathematics and physics. It also finds use in statistics, where the evaluation of probability density function (PDF) or cumulative distribution function (CDF) of convolved probability distributions is required, as working with Laplace transform can be more efficient than working directly with PDF or CDF. The important factor is to have an effective algorithm for numerical inversion of the transform, therefore the evaluation of PDF or CDF would be possible in reasonable time with sufficient accuracy. This article concerns the comparison of three methods for computation of the inverse transform based on different principles. The theoretical background of the methods will be introduced, as well as demonstration of their usage on particular probability distributions, including numerical experiments.

We focus on open questions regarding the uniqueness of distributional solutions of the fast diffusion equation (FDE) with a given source term. If the source is sufficiently smooth, the uniqueness follows from standard results. Assuming that the source term is a measure, the existence of different classes of solutions is known, but in many cases, their uniqueness is an open problem. Considering the supercritical FDE, we prove the uniqueness of symptotically radially symmetric solutions that solve the corresponding problem with a moving Dirac source term and have a singularity that moves along a prescribed curve. Moreover, we extend the uniqueness results for the subcritical FDE from standing to moving singularities.

A crowd of pedestrians moving in multiple circular lanes will eventually organize itself just by the virtue of individuals avoiding collisions. Can similar arguments be made in evolutionary biology, or similar complex systems? We will explore multi-lane circular model and some of its modification, and prove that if self-organization is possible, it will come about.

Táto práca sa zaoberá štúdiom vlastností náhodnej siete vytvorenej tzv. konfiguračným modelom s mocninovým rozdelením stupňov vrcholov po jej fragmentácii spôsobenej náhodným vyhadzovaním vrcholov. Fragmentovaný graf už následne nemá všetky vlastnosti pôvodne vygenerovaného náhodného grafu. Popíšeme štatistické vlastnosti takéhoto grafu a popíšeme paradox týkajúci sa stromovej štruktúry malých komponentov, v ktorých sa vyskytuje štatisticky vysoké množstvo vrcholov vyššieho stupňa, čo efektívne znižuje priemer týchto grafov. Siete tohto typu modelujú svojou štruktúrou napríklad sociálne siete kontaktov ľudí. Vyhadzovanie vrcholov v epidemiologickom kontexte možno vnímať ako zaočkovanie jednotlivcov, ktoré znemožňuje infekciu jednotlivca a jeho kontaktov v sieti. Následne má preto štruktúra fragmentovaného grafu vplyv na výsledný efekt vakcinácie časti spoločnosti a schopnosť patogénu sa šíriť fragmentovanou sieťou, t.j. tzv. kolektívnu imunitu.

A $(k, g, s)$-multipole $G$ is a $k$-regular graph with girth at least $g$ and exactly $s$ semiedges. We show that the number of vertices $|G|$ of $G$ satisfies certain quadratic inequality. For $s \le (k - 2)g$ this implies that if $G$ is cyclic then either $|G| = g$ or $|G| \ge M(k, g) - O(g^2)$, where $M(k, g)$ is the Moore bound. We conjecture that all the cages are cyclically $(k - 2)g$-edge-connected and each cycle-separating $(k - 2)g$-edge-cut separates a $g$-cycle. Our results imply that cages containing less than $2M(k, g) - O(g^2)$ vertices fulfil these conjectures. In particular, we verify the conjectures for unknown cages, where $(k, g) \in \{(3, 13), (3, 14), (3, 15), (4, 9), (4, 10), (4, 11), (5, 7), (5, 9), (5, 10),$ $(5, 11), (6, 7), (9, 7)\}$ and\linebreak also for the possible missing Moore graph of degree $57$ and girth $5$.

Mnohé známe hypotézy v teórii grafov sa dajú zredukovať na kubické grafy. Navyše viaceré z nich sa už podarilo dokázať pre hranovo $3$-zafarbiteľné kubické grafy. V našom príspevku skúmame Kászonyiho funkciu, ktorá poskytuje isté charakteristiky pre tie kubické grafy, ktoré nie sú hranovo $3$-zafarbiteľné. Kászonyiho funkcia $\psi(e)$ vyjadruje počet rôznych hranových $3$-zafarbení kubického grafu~$G$ po~potlačení hrany $e$, pričom potlačenie hrany je odobratie hrany a vyhladenie incidentných vrcholov stupňa $2$. V práci určíme hodnotu Kászonyiho funkcie $\psi(e)$ pre~ľubovoľnú hranu $e$ každého grafu z dvoch nekonečných tried snarkov -- Isaacsových snarkov a zovšeobecnených Blanušových snarkov.

Conception of fractal geometry has been embellishing our knowing as such since the novelty era of Mandelbrot, in 1980s, yet the fractal world had been here with us since ever. As viewers of mother nature, we have an innate ability to percept some effigy of a great many of things created by it, perhaps granting us with survival in the great big mosaic as we are tiny particles of this all. But there is a very fine line between the way we do see and might tend to simplify the nature, and the way it really is. Consider a simple snowflake – if we try to divide its shape to parts, we end up with a nearly identical copy of the whole snowflake, just with reduced size! Further, one might end up in raptures about the way we can keep getting closer and closer, but never really get enough close to surely claim we cannot get any closer – saving the possibility that this would be exactly the case underlying the possibility of existence… Either way, we have one more interesting issue to be taken into consideration ruminating of nature, not really having been investigated enough to be up to now understood precisely. Within living memory, there have existed a group of people, for each era specific, called artists. Capturing the prominently deep sentiment, they have been adapting exactly toward the form of unity with nature, speaking nothing of the cases there was no need to adapt. To be particular, let’s cite Kant on genius: “Genius is the innate mental aptitude (ingenium) through which nature gives the rule to art.” Finally, the question to arise is following: could we say with accuracy what is that very thing art has to do with nature, and what is the (exiguous) thing nature has to do with art? Maybe, with the term of understanding the core of nature with fractal dimension, we could advance toward the truth a step closer…

Jedným z hlavných problémov, ktorými sa topológia zaoberá, je otázka, či sú dva topologické priestory homeomorfné. My túto podmienku zoslabíme a budeme skúmať, či sú dva priestory homotopicky ekvivalentné. Homotopická ekvivalencia priestorov je slabšia relácia ekvivalencie definovaná pomocou homotópie zobrazení. Homotópne triedy slučiek ukotvených v bázovom bode spolu s operáciou spojenia ciest tvoria grupu $\FGB{X}{x_0}$, ktorú nazývame fundamentálna grupa priestoru $X$. Fundamentálna grupa je homotopický invariant, pomocou ktorého dokážeme zistiť, či sú, alebo nie sú dva priestory homotopicky ekvivalentné. Predstavíme dve základné metódy, ako ju vypočítať. Prvý spôsob je využitie vlastností nakrývajúcich priestorov, nakrývajúcich transformácií a nakrývajúcich akcií. Pre nás bude dôležitý najmä nakrývajúci priestor, ktorý má triviálnu fundamentálnu grupu, t. j. univerzálny nakrývajúci priestor. Druhým spôsobom, ako vypočítať fundamentálnu grupu, je Seifert-Van Kampenova veta. Ďalej budeme podrobnejšie skúmať priestor $X_{m,n}$, kde $m,n \in \NN_0$, ktorý je homotopicky ekvivalentný s doplnkom špecifickej skupiny torusových uzlov určených parametrami $m$ a $n$. Aplikovaním vybudovanej teórie ukážeme, že jeho fundamentálna grupa $\FG{X_{m,n}}$ je izomorfná s grupou nakrývajúcich transformácií $G_{m,n}=\langle a, b | a^mb^{-n} \rangle$. Vďaka detailnému skúmaniu pôsobenia nakrývajúcej akcie grupy $G_{m,n}$ na priestore $\widetilde{X}_{m,n}$ dokážeme, že $G_{m,n}$ je rozšírením dvoch voľných grúp. Nakoniec sa budeme zaoberať $\KG{G}$ priestormi, t. j. klasifikujúcimi priestormi pre danú diskrétnu grupu $G$. Uvedieme množstvo príkladov takýchto priestorov, okrem iného aj $X_{m,n}$, ktorý je $\KG{G_{m,n}}$. Na záver popíšeme všeobecnú konštrukciu modelu $BG$, priestoru $\KG{G}$ pre danú grupu $G$.

A homotopy sphere is an n-manifold homotopy equivalent to the standard n-dimensional sphere. In this report we present a classical construction due to J. W. Milnor of some 7-dimensional homotopy spheres that are not diffeomorphic to the standard n-sphere. We also present differentiable free actions of finite cyclic groups on the standard n-sphere and discuss the problem of classifying all such actions on homotopy spheres.

Artaban is a quadruped robot, designed to perform hazardous tasks and monitor dangerous areas. Its legs are exceptional, due to combination of cardan and four-bar mechanism, which is responsible for nontrivial kinematics. First we examined forward and inverse kinematics of Artaban’s legs. From analytical solution of forward kinematics we generated Jacobian for each leg and in combination with PD-controller we performed basic movements with each leg.

On the 24th of October 2020, two cameras in the Hawaiian Islands recorded the reentry event of spared rocket’s upper stage. To fully understand these events a precise reconstruction is necessary. In this work, we present a system capable of automatically associating individual fragments in two simultaneous recordings. The system consists of several steps using classic image processing techniques as well as the computation of custom fragment descriptors in the association step.

Anomaly detection Our aim is to identify and study anomalies in the TLE data. The anomalies are in some cases related to the errors in the measurement, but also errors caused by their osculating(averaged) character. The more interesting anomalies are caused by collisions with small debris objects and by orbital avoidance maneuvers, which are performed to avoid potentially high-risk collisions and to correct the decay of orbit caused by atmospheric drag. The trajectories of satellites, especially in the Low Earth Orbit often undergo corrections - ”low thrust maneuvers” . Therefore, classical approach to anomaly detection, in which we would predict trajectory based on equations of motion is not suitable, as the trajectory exhibits statistical behaviour. Current approaches to the problem are based on identification of abrupt changes first derivative of some parameter of the data. The problem with such methods is that it requires lot of fine tuning of the thresholds for detec- tion, which makes it impossible to generalize to other satellites, especially those for which we don’t have labeled data. In our approach, we try to solve this problem with utilization of modern machine learning techniques. The machine learning architecture we use is a variation of ”DeepAnt”, an ar- chitecture that consist of two modules. First one is used to model the data time series, the second identifies anomalous points. The main advantages of our approach is ability to fully take advantage of dimensionality of the dataset and potential for generalisation to more objects.

Abstract. Using a precarious seven point (counter)example, Dillencourt proved that „Traveling Salesman Cycles are not Always Subgraphs of Delaunay Triangulations or of Minimum Weight Triangulations“. He gave no algorithm for point placement and MWT construction. We study the alternative argumentation with known MWT subgraphs in a deterministic, stochastic, and natural algorithmisation approach. In addition, we answer two related questions. 1. Which triangulation contains the minimum length cycle? 2. How are certain multicriteria subgraphs related with MWT? We construct the MWT edges in multiple ways, including the Lagrangian sheet membrane surface evolution.

Pomocou Perlinovho šumu a podobných metód je možné jednoducho vytvoriť model terénu, ktorý pripomína terén z reálneho sveta. Pri bližšom skúmaní však tieto jednoduché spôsoby nie sú presvedčivé - chýbajú im hlavne prvky typické pre vodnú eróziu, najmä všadeprítomné doliny tvaru V, kopce, ktoré svojim tvarom pripomínajú skôr hrebeň ako obyčajnú kôpku hliny a meandrujúce rieky. Cieľom tohto projektu je implementovať viacero algoritmov simulovania (najmä vodnej) erózie terénu, čím sa dosiahnu modely viac zodpovedajúce realite, prípadne budú použiteľné aj ako základ mapy do hier, čím sa tvorcom mapy ušetrí čas, ktorý by museli tráviť modelovaním hôr a dolín.

Body pose estimation is a task of locating body keypoints of people in images. It is still challenging problem that has been tackled by many different approaches over the last decades. The importance of solving this problem is rooted in interest in having programs that can automatically identify positions of people in images. Body pose tracking is built upon body pose estimation very simply – it performs estimation on a sequence of ordered frames. This allows us to track movements of people in input sequences, differentiate between each individual human being and can also be helpful in identifying actions of people by software. Most researchers have used CNNs for body pose tracking, although many transformers-based state of the art methods were developed in recent years. The task of this paper is single person body pose tracking in 3D coordinate system, using modern techniques in neural networks. The main goal of our paper is to compare performance of tracking models on 2D sequences (RGB videos) and 3D sequences (sequences of depth maps) and find out which one yields better results. Results of our experiments can be helpful for development of future approaches, since choice of right type of input data is crucial for achieving good results. We chose two models. The first one is a CNN baseline model, that uses optical flow for tracking. The second one is our proposed PoseTrackFormer network, which is based on visual transformers.

This contribution focuses on generalising known approaches to dark matter relic density stabilisation. First, we consider the dark matter freeze-out through semi-annihilations with three dark-sector particles in the initial state. The presented mechanism is compared to the standard semi-annihilations and three-to-two strongly-interacting dark matter freeze-out (SIMP). Then we generalise the recently-published works on dark matter freeze-in followed by exponential growth from semi-production, again with three-particle states. Solving the Boltzmann equation shows the differences between the standard two-particle processes and their tree-particle modifications.

In this paper, we study scalar field theory defined on noncommutative spaces. We derive the kinetic term effective action up to the second order for arbitrary fuzzy space. We utilize the acquired result to reproduce the previously obtained effective action kinetic term for the fuzzy sphere and to derive the effective action kinetic term for Grosse-Wulkenhaar matrix model defined on noncommutative plane by truncation of Heisenberg algebra.

It is well known that one of the fundamental tools used in mathematical physics is the Lie derivative. Perhaps a less known fact is that, apart from tensor fields, one can also compute the Lie derivative of linear connection ∇ on a manifold (M,∇). Here we first introduce the concept by showing how to use a diffeomorphism f between two manifolds to compute a pullback of linear connection ∇. Thus creating the pullback connection (f*∇). Based on that we formulate the definition of the Lie derivative of linear connection. We describe the geometrical objects associated with it and go through some of its properties. Finally, we outline its possible applications.

The article investigates how air resistance affects translational and rotational motion. It utilizes the step-by-step method to describe the motion of objects and applies Newton's second law (for both translational and rotational motion) and other similar concepts. The article concludes by examining the specific case of a thrown projectile (using a javelin as an example) and describes the resultant motion.

In this article, we analyze a cosmological model with a scalar field and expansion given by (35), describing both the inflationary, and radiation-dominated era. We derive and solve the wave equation that describes the evolution of scalar perturbations. From its solution, we calculate the energy density and pressure perturbations. We compare the results with models with pure radiation or dark energy. Then we compute the potential leading to the expansion (35). Then we examine the conservation of curvature perturbation on superhorizon scales. Lastly, we compute the spectral index predicted by our model.

Experiment NA62 sa zameriava na odmeranie vetviaceho pomeru rozpadu kladného kaónu na kladný pión, neutríno a antineutríno, s cieľom overiť Štandardný model a hľadať signály novej fyziky. Jednou z kľúčových súčastí NA62 detektora je Straw detektor, ktorý meria hybnosti, polohy a smery nabitých častíc. Detektor pozostáva zo štyroch komôr, kde každá komora obsahuje štyri "views" s tenkými slamkami naplnenými plynovou zmesou. Keď nabitá častica prejde slamkou, ionizuje plyn v slamke pričom produkty ionizácie tvoria signál, ktorý je detegovaný drôtom v strede slamky. Signál je spracovaný elektronikou čoho výsledkom je vedúci čas, ktorý je funkciou polohy častice v slamke, tzv. RT funkcia. Kvôli času propagácie signálu drôtom slamky je nameraný vedúci čas posunutý o dobru trvania prenosu tohoto signálu. Porovnávaním vedúcich časov a časov vyrátaných pomocou inverznej funkcie RT z fitu trajektórie častíc sme našli časový posun v závislosti od vzdialenosti polohy častice pozdĺž drôtu. Druhou korekciou je nahradenie doterajšej jednej RT funkcie novou RT funkciou, unikátnou pre každú slamku. Nová RT funkcia bola nájdená pomocou polôh častíc získaných z fitu trajektórií častíc a vedúcich časov častíc pri prechode slamkami. Nová RT funkcia priniesla zlepšenie v rozlišovacej schopnosti slamiek.