1-BIN-301, 2-AIN-501 Methods in Bioinformatics

Website moved to https://fmfi-compbio.github.io/mbi/


CB05: Rozdiel medzi revíziami

Z MBI
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(E-hodnota (E-value) zarovnania)
Riadok 37: Riadok 37:
  
 
==Praktické príklady z predchádzajúcich cvičení==
 
==Praktické príklady z predchádzajúcich cvičení==
# [[CB01#QUAST:_program_na_.C5.A1tatistiky_o_kvalite_poskladania_gen.C3.B3mu]] Quast +  Galaxy
+
* [[CB04#Praktick.C3.A9_cvi.C4.8Denie_pri_po.C4.8D.C3.ADta.C4.8Di:_BLAT_vs_BLAST]] BLAT vs BLAST
# [[CB04#Pr.C3.ADklady_praktick.C3.BDch_programov]] lokálne vs globálne zarovnanie
+
# [[CB04#Praktick.C3.A9_cvi.C4.8Denie_pri_po.C4.8D.C3.ADta.C4.8Di:_BLAT_vs_BLAST]] BLAT vs BLAST
+

Verzia zo dňa a času 13:44, 27. október 2022

Príklady stavových automatov pre HMM

Uvazujme HMM so specialnym zaciatocnym stavom b a koncovym stavom e, ktore nic negeneruju.

  • Nakreslite HMM (stavovy diagram), ktory generuje sekvencie, ktore zacinaju niekolkymi cervenymi pismenami a potom obsahuju niekolko modrych
  • Ako treba zmenit HMM, aby dovoloval ako "niekolko" aj nula?
  • Ako treba zmenit HMM, aby pocet cervenych aj modrych bol vzdy parne cislo?
  • Ako zmenit HMM, aby sa striedali cervene a modre kusy parnej dlzky?

V dalsich prikladoch uvazujeme aj to, ktore pismena su v ktorom stave povolene (pravdepodobnost emisie > 0) a ktore su zakazane

  • cervena sekvencia dlzky dva, ktora zacina na A
  • cervena sekvencia dlzky dva, ktora je hocico okrem AA
  • toto sa da rozsirit na HMM, ktory reprezentuje ORF, teda nieco, co zacina start kodonom, potom niekolko beznych kodonov, ktore nie su stop kodonom a na koniec stop kodon

Dalsi biologicky priklad HMM: topologia transmembranovych proteinov.

E-hodnota (E-value) zarovnania

  • Priklady k tejto casti v prezentacii pdf
  • Mame dotaz dlzky m, databazu dlzky n, skore najlepsieho lokálneho zarovnania S
  • E-value je ocakavany pocet zarovnani so skore aspon S ak dotaz aj databaza su nahodne
  • Hrackarsky priklad: dotaz dlzky m=10, databaza dlzky n=300, S=6
  • Zoberme nas nahodny model s obsahom GC 50%
  • Mame vrece s gulockami oznacenymi A,C,G,T, z kazdej 25%
  • Vytiahneme gulicku, zapiseme si pismeno, hodime ju naspat, zamiesame a opakujeme s dalsim pismenom atd az kym nevygenerujeme m pismen pre dotaz a n pismen pre databazu
  • Pre nase vygenerovane sekvencie spocitame, kolkokrat sa dotaz vyskytuje v databaze
  • Cely experiment opakujeme vela krat a spocitame priemerny pocet vyskytov, co bude odhad E-value

Vypocet strednej hodnoty vzorcom namiesto simulacie (rychlejsie)

  • zlozita matematicka teoria [1]
  • E-value sa priblizne da odhadnut vzorcom:
E=Kmne^{{-\lambda S}}
  • n a m su dlzky porovnavanych sekvencii, S je skore, K a lambda su parametre, ktore zavisia od skorovacej schemy a od frekvencii vyskytu jednotlivych baz v nasom modeli nahodnej sekvencie.
  • Napr blastn pre skorovaci system zhoda 1, nezhoda -1, medzera -2 používa lambda=0.800, K=0.0640
  • E=0.0640nm0.45^{S}.
  • Zdvojnásobenie dĺžky databázy alebo dĺžky dotazu zdvojnásobí E-value
  • Zníženie skóre o 1 tiež zhruba zdvojnásobí E-value (delenie 0.45, t.j. nasobenie 2.2)
    • Cislo, ktorym nasobime, zalezi od lambda a teda od skorovacej schemy a frekvencii vyskytu baz


Praktické príklady z predchádzajúcich cvičení