Programovanie (1) v C/C++
1-INF-127, ZS 2024/25
Prednáška 18: Rozdiel medzi revíziami
(Vytvorená stránka „==Rad pomocou spájaného zoznamu== Pri implementácii radu pomocou spájaného zoznamu rozšírime spájané zoznamy zo 14. prednášky o smerník…“) |
|||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
==Rad pomocou spájaného zoznamu== | ==Rad pomocou spájaného zoznamu== | ||
− | Pri implementácii radu pomocou spájaného zoznamu rozšírime spájané zoznamy zo [[ | + | Pri implementácii radu pomocou spájaného zoznamu rozšírime spájané zoznamy zo [[Prednáška 14|14. prednášky]] o smerník <tt>last</tt> na posledný prvok zoznamu. Bude tak možné jednoducho vkladať prvky na koniec zoznamu, ako aj odoberať prvky zo začiatku zoznamu. |
Výhodou oproti implementácii radu pomocou poľa bude, podobne ako pri zásobníkoch, eliminácia obmedzenia na maximálny počet prvkov v rade. | Výhodou oproti implementácii radu pomocou poľa bude, podobne ako pri zásobníkoch, eliminácia obmedzenia na maximálny počet prvkov v rade. |
Verzia zo dňa a času 11:49, 18. november 2020
Rad pomocou spájaného zoznamu
Pri implementácii radu pomocou spájaného zoznamu rozšírime spájané zoznamy zo 14. prednášky o smerník last na posledný prvok zoznamu. Bude tak možné jednoducho vkladať prvky na koniec zoznamu, ako aj odoberať prvky zo začiatku zoznamu.
Výhodou oproti implementácii radu pomocou poľa bude, podobne ako pri zásobníkoch, eliminácia obmedzenia na maximálny počet prvkov v rade.
#include <cassert>
// ...
struct node {
dataType data;
node *next;
};
struct queue {
node *first; // Smernik na prvy prvok radu (spajaneho zoznamu). Ak je rad prazdny, ma hodnotu NULL.
node *last; // Smernik na posledny prvok radu (spajaneho zoznamu). Ak je rad prazdny, ma hodnotu NULL.
};
/* Inicializuje prazdny rad */
void init(queue &q) {
q.first = NULL;
q.last = NULL;
}
/* Zisti, ci je rad prazdny */
bool isEmpty(queue &q) {
return q.first == NULL;
}
/* Prida prvok item na koniec radu */
void enqueue(queue &q, dataType item) {
node *tmp = new node;
tmp->data = item;
tmp->next = NULL;
if (isEmpty(q)) {
q.first = tmp;
q.last = tmp;
} else {
q.last->next = tmp;
q.last = tmp;
}
}
/* Odoberie prvok zo zaciatku radu a vrati jeho hodnotu */
dataType dequeue(queue &q) {
assert(!isEmpty(q));
dataType result = q.first->data;
node *tmp = q.first->next;
delete q.first;
if (tmp == NULL) {
q.first = NULL;
q.last = NULL;
} else {
q.first = tmp;
}
return result;
}
/* Vrati prvok zo zaciatku radu, ale necha ho v rade */
dataType peek(queue &q) {
assert(!isEmpty(q));
return q.first->data;
}
/* Uvolni pamat */
void destroy(queue &q) {
while (!isEmpty(q)) {
dequeue(q);
}
}
Použitie zásobníka a radu
Zásobník aj rad často uchovávajú dáta určené na spracovanie, zoznamy úloh, atď. Rad sa zvyčajne používa v prípadoch, keď je žiadúce zachovať ich poradie. Typicky môže ísť o situácie, keď jeden proces generuje úlohy spracúvané iným procesom, napríklad:
- Textový procesor pripravuje strany na tlač a vkladá ich do radu, z ktorého ich tlačiareň (resp. jej ovládač) postupne vyberá.
- Sekvenčne vykonávané výpočtové úlohy čakajú v rade na spustenie.
- Zákazníci čakajú na zákazníckej linke na voľného operátora.
- Pasažieri na standby čakajú na voľné miesto v lietadle.
Zásobník sa, ako o niečo implementačne jednoduchší koncept, zvyčajne používa v situáciách, keď na poradí spracúvania nezáleží, alebo keď je žiadúce vstupné poradie obrátiť. Najvýznamnejší príklad situácie druhého typu je nasledujúci:
- Operačný systém ukladá lokálne premenné volaných funkcií na tzv. zásobníku volaní (angl. call stack), čo umožňuje používanie rekurzie.
- Rekurzívne programy sa dajú prepísať na nerekurzívne pomocou „ručne vytvoreného” zásobníka (na budúcej prednáške si ako príklad ukážeme nerekurzívnu verziu triedenia Quick Sort).
Príklad: kontrola uzátvorkovania
Ako jednoduchý príklad na použitie zásobníka uvažujme nasledujúcu situáciu: na vstupe je daný reťazec pozostávajúci (okrem prípadných ďalších znakov, ktoré možno ignorovať) zo zátvoriek (,),[,],{,}. Úlohou je zistiť, či je tento reťazec dobre uzátvorkovaný. To znamená, že:
- Pre každú uzatváraciu zátvorku musí byť posledná dosiaľ neuzavretá otváracia zátvorka rovnakého typu, pričom musí existovať aspoň jedna dosiaľ neuzavretá zátvorka.
- Každá otváracia zátvorka musí byť niekedy neskôr uzavretá.
Príklady očakávaného vstupu a výstupu:
() Retazec je dobre uzatvorkovany nejaky text bez zatvoriek Retazec je dobre uzatvorkovany [((({}[])[]))]() Retazec je dobre uzatvorkovany [[#)) Retazec nie je dobre uzatvorkovany ())( Retazec nie je dobre uzatvorkovany (( Retazec nie je dobre uzatvorkovany ((cokolvek Retazec nie je dobre uzatvorkovany
Túto úlohu rieši nasledujúci program, ktorý postupne prechádza cez vstupný reťazec, pričom pre každú otváraciu zátvorku si na zásobník pridá uzatváraciu zátvorku rovnakého typu. Ak narazí na uzatváraciu zátvorku, výraz môže byť dobre uzátvorkovaný len v prípade, že je na zásobníku aspoň jedna zátvorka, pričom zátvorka na vrchu zásobníka sa zhoduje so zátvorkou na vstupe. V prípade úspešného prechodu cez celý vstup je reťazec dobre uzátvorkovaný práve vtedy, keď na zásobníku nezostala žiadna zátvorka.
#include <iostream>
#include <cassert>
using namespace std;
typedef char dataType;
/* Sem pride definicia struktury stack a vsetkych potrebnych funkcii. */
int main(void) {
char vyraz[100];
cin.getline(vyraz, 100);
stack s;
init(s);
bool dobre = true;
for (int i = 0; vyraz[i] != 0; i++) {
switch (vyraz[i]) {
case '(':
push(s, ')');
break;
case '[':
push(s, ']');
break;
case '{':
push(s, '}');
break;
case ')':
case ']':
case '}':
if (isEmpty(s)) {
dobre = false;
} else {
char c = pop(s);
if (c != vyraz[i]) {
dobre = false;
}
}
break;
}
}
dobre = dobre && isEmpty(s);
destroy(s);
if (dobre) {
cout << "Retazec je dobre uzatvorkovany." << endl;
} else {
cout << "Retazec nie je dobre uzatvorkovany." << endl;
}
return 0;
}
Cvičenie: Prepíšte program na kontrolu zátvoriek do rekurzívnej podoby. Použite pritom iba premenné typu char; špeciálne nepoužívajte žiadne polia. Reťazec načítavajte pomocou funkcií getc a ungetc. Môžete predpokladať, že je ukončený koncom riadku.