Prednáška 2

Oznamy

Opakovanie ako fungujú cvičenia:

• V utorok 9:50 sa na testovači objaví nová sada úloh.
• Prvá úloha je rozcvička, treba ju odovzdať do konca cvičenia, začnite teda touto úlohou.
• Zvyšok cvičenia riešte ďalšie úlohy.
• Čo nestihnete na cvičení, môžete dokončiť doma alebo na doplnkových cvičeniach v piatok, termín odovzdania je ďalší pondelok večer 22:00.
• Úlohy sa dajú odovzdávať aj po termíne, ale nedostanete za ne body, ak sme vám neudelili výnimku.
• Ak vám testovač k príkladu vypíše zelené OK, prešiel testami. Ak vypíše oranžový kód chyby, niečo je zle, treba opraviť a odovzdať znovu.
• Body za prvé cvičenia sa objavia na testovači koncom budúceho týždňa, ale väčšinou dostanete body za všetky príklady, kde testovač dal OK.

Najbližšie dni na programovaní

• Dnes prednáška, ďalšie dve prednášky budúci týždeň
• Tento piatok doplnkové cvičenia nepovinné. Môžete využiť na konzultácie ohľadom inštalácie softvéru na váš notebook, ak potrebujete pomôcť s riešením úloh alebo máte otázky k učivu.
• Počas doplnkových cvičení nepovinný test pre pokročilých v I-H3 (prihlasovanie do dnešného obeda cez testovač).
• Budúci utorok ďalšie cvičenia s ďalšou sadou úloh (k prednáške dnes a v pondelok).

Technické záležitosti

• Na stránke Softvér nájdete príklady ďalších programov, ktoré môžete použiť namiesto Kate.
• Ak sa vám páči Kate, prečítajte si časť o Kate a práci na príkazovom riadku. Vo Windows si môžete nainštalovať podobný editor, napr. Notepad++.
• Ak by ste chceli viac klikacie prostredie, môžete skúsiť napríklad programy Netbeans alebo VS Code, dajú sa použiť aj na skúške a dajú sa nainštalovať aj vo Windows.
• Na svojom počítači máte širokú paletu možností, v čom programovať, aspoň občas ale skúste použiť Linux na cvičeniach, aby ste vedeli robiť skúšku (Kate alebo Netbeans alebo iné nástroje, nie však internetové prostredia).

Ďalšie upozornenia k štúdiu:

• V rozvrhu http://candle.fmph.uniba.sk/ vidíte všetky predmety, ktoré sú povinné, povinne voliteľné alebo výberové pre váš ročník, ale nie všetky si musíte zapísať a naopak, môžete si zapísať aj iné predmety.
• Dôležité je skontrolovať si, či to máte zapísané v AIS, sedí s tým, na čo aj reálne chodíte.
• Prvé dva týždne (do 4.10.) si môžete v AIS pridávať a uberať predmety, potom treba kontaktovať študijné emailom, aby vám uzatvorili zápisný list.
• Prvácke povinné predmety by ste si mali zapísať, z výberových si môžete vybrať.
• Pozor na to, aby ste získali aspoň 15 kreditov za zimný semester.

Opakovanie

Doteraz sme videli:

• Načítavanie pomocou cin, výpis pomocou cout.
• Celočíselné premenné typu int.

#include <iostream>
using namespace std;

int main() {
    int x, y;

    cout << "Please enter the first number: ";
    cin >> x;
    cout << "Please enter the second number: ";
    cin >> y;

    int result = x + y;
    cout << x << "+" << y << "=" << result << endl;
}

Komentáre

Do zdrojových kódov programov v jazykoch C a C++ je možné pridávať komentáre, čo sú časti kódu ignorované kompilátorom.

• Komentár je časť programu začínajúca /* a končiaca */ (aj cez viac riadkov)
• Komentár je aj text od // až po koniec riadku. To je užitočné na písanie krátkych komentárov.

Do komentárov sa zvyknú písať poznámky k významu okolitých príkazov, čo zlepšuje orientáciu v kóde a jeho pochopenie inými programátormi.

Príklad:

#include <iostream>
using namespace std;

/* Tento program od pouzivatela nacita dve cele cisla
 * a vypise ich sucet. */

int main() {
    // vytvorime premenne x a y
    int x, y;

    // do premennych od pouzivatela nacitame cisla
    cout << "Please enter the first number: ";
    cin >> x;
    cout << "Please enter the second number: ";
    cin >> y;

    // do novej premennej result spocitame vysledok
    int result = x + y;
    // vysledok vypiseme
    cout << x << "+" << y << "=" << result << endl;
}

Podmienka (if)

Niekedy chceme vykonať určité príkazy len ak sú splnené nejaké podmienky. To nám umožňuje príkaz if.

• Nasledujúci program si vypýta od používateľa číslo a vypíše, či je toto číslo záporné alebo nezáporné.

#include <iostream>
using namespace std;

int main() {
    int x;
    cout << "Zadajte cislo: ";
    cin >> x;

    if (x < 0) {
        cout << "Cislo " << x << " je zaporne." << endl;
    } else {
        cout << "Cislo " << x << " je nezaporne." << endl;
    }
}

• Tu je príklad dvoch behov programu:

Zadajte cislo: 10
Cislo 10 je nezaporne.

Zadajte cislo: -3
Cislo -3 je zaporne.

• Ako vidíme, za príkazom if je zátvorka s podmienkou. V našom príklade podmienka je x < 0.
• Ak je podmienka v zátvorke splnená (t.j. ak x je menšie ako nula), vykonáme príkazy v zloženej zátvorke za príkazom if.
• Ak podmienka nie je splnená (t.j. ak je x väčšie alebo rovné nule), vykonáme príkazy v zloženej zátvorke za slovom else
• Časť else {...} je možné vynechať, ak nechceme vykonávať žiadne príkazy.
• Ak za if alebo else nasleduje iba jeden príkaz, zátvorky { a } môžeme vynechať. To však ľahko vedie k chybám, preto je lepšie ich vždy použiť.

Cvičenie:

• Pomocou podmienky vypíšte absolútnu hodnotu načítaného čísla.
• Namiesto vypísania uložte túto hodnotu do premennej y, ktorá by sa dala ďalej v programe použiť.

Dátové typy int, double a bool

Na začiatok budeme pracovať s troma dátovými typmi:

• typ int pre celé čísla – príkladmi konštánt typu int sú 1, 42, -2, alebo 0.
• typ double pre reálne čísla – príkladmi konštánt typu double sú 4.2, -3.0, 3.14159, alebo 1.5e3 (1.5e3 je tzv. semilogaritmický zápis znamenajúci 1,5 ⋅ 10³, t.j. 1500).
• typ bool pre logické hodnoty – jedinými konštantami sú true a false.

Premenné typu int a double zaberajú pevne daný počet bitov, preto do nich nie je možné uložiť ľubovoľné celé alebo reálne číslo. Presný rozsah možných hodnôt môže závisieť od kompilátora, v súčasnosti však väčšinou platí:

• Typ int zvyčajne zaberá 4 bajty (32 bitov) a dajú sa ním reprezentovať celé čísla z intervalu <-2 147 483 648, +2 147 483 647>.
• Typ double zvyčajne zaberá 8 bajtov. Ním reprezentované reálne čísla sú v pamäti uložené vo forme z ⋅ a ⋅ 2^b, kde z je znamienko, a je reálne číslo z intervalu <1,2) (mantisa) a b je celé číslo (exponent). Na uloženie mantisy sa používa 52 bitov a na uloženie exponentu 11 bitov. Typ double tak možno použiť na prácu s reálnymi číslami približne v rozsahu od 10^-300 po 10³⁰⁰ s presnosťou na 15 až 16 platných číslic. Pri tejto reprezentácii sa nevyhradzujú pevné počty bitov na reprezentáciu celej a desatinnej časti; počet cifier pred a za rádovou čiarkou je určený exponentom. Hovoríme preto o pohyblivej rádovej čiarke.

Pretypovanie

Hodnotu niektorého z typov bool, int, double je možné skonvertovať na „zodpovedajúcu” hodnotu iného z týchto typov, tejto operácii hovoríme pretypovanie.

• Pretypovanie int na double: hodnota čísla zostáva tá istá
• Pretypovanie double na int: zaokrúhleniu smerom k nule (čiže nadol pri kladných číslach, nahor pri záporných), t.j. "urezanie" desatinných cifier
• Pretypovanie bool na int alebo double: true sa konvertuje na 1 alebo 1.0 a false na 0 alebo 0.0
• Pretypovanie z int alebo double na bool: nula sa skonvertuje na false, ľubovoľná nenulová hodnota na true

Pretypovanie je možné realizovať dvoma spôsobmi:

• Implicitne, napríklad priradením premennej jedného typu do premennej iného typu, alebo použitím premennej jedného typu v kontexte, kde sa očakáva premenná druhého typu.
• Explicitne, použitím pretypovacieho operátora: (nazov_noveho_typu) vyraz_stareho_typu.

Možnosti pretypovania sú ilustrované nasledujúcim ukážkovým programom.

#include <iostream>
using namespace std;

int main() {
  bool b1 = true;
  int n1 = 4;
  double x1 = 1.234;

  bool b2;
  int n2;
  
  b2 = n1; 
  n2 = x1; 
  cout << b2 << " " << n2 << endl; // Vypise 1 1
  
  x1 = n2; 
  cout << x1 << endl; // Vypise 1
  
  cout << (bool) 7 << " " << (bool) 0 << endl; // Vypise 1 0 
  cout << (int) 4.2 << " " << (int) -4.2 << endl; // Vypise 4 -4
  
}

Aritmetické operátory a výrazy

Na typoch int aj double sa dajú robiť základné aritmetické operácie

• sčítanie +
• odčítanie -
• násobenie *
• delenie /

Operátor / sa na argumentoch typu int správa ako celočíselné delenie – hodnota podielu sa zaokrúhli smerom k nule.

• Napríklad výraz 5/3 má hodnotu 1.
• Akonáhle je však aspoň jeden operand typu double, interpretuje sa / ako delenie reálnych čísel.
• Výrazy 5.0 / 3.0, 5.0 / 3, 5 / 3.0 a 5 / (double)3 teda majú všetky hodnotu 1.66667.

#include <iostream>
using namespace std;

int main() {
    int a = 4;
    int b = 3;

    // Automaticky pretypuje cele cislo 3 na realne cislo 3.0
    double d = 3; 

    // Celociselne delenie: 4 / 3 = 1
    cout << a / b << endl; 
    // Necelociselne delenie: 4 / 3.0 = 1.33333
    cout << a / d << endl; 
    // Necelociselne delenie: (1.0 * 4) / 3 = 4.0 / 3 = 1.33333
    cout << (1.0 * a) / b << endl; 
    // Necelociselne delenie: 3.0 / 4 = 1.33333 
    cout << ((double)a) / b << endl; 
    
    // Do e je priradeny vysledok celociselneho delenia 4 / 3 = 1; 
    // po pretypovani je to rovne 1.0
    double e = a / b; 
    // Vypise 1
    cout << e << endl; 
    // Vypise 0.5, lebo 1.0 / 2 je necelociselne delenie  
    cout << e / 2 << endl; 
}

• Na celých číslach je definovaný operátor %, ktorého výstupom je zvyšok po celočíselnom delení (modulo). Napríklad výraz 5 % 3 má hodnotu 2.
• Ďalšie matematické operácie a funkcie vyžadujú #include <cmath> (pre jazyk C++) v hlavičke programu:
  • Napríklad cos(x), sin(x), tan(x) (tangens), acos(x) (arkus kosínus), exp(x) (e^x), log(x) (prirodzený logaritmus), pow(x,y) (x^y), sqrt(x) (odmocnina), abs(x) (absolútna hodnota), floor(x) (dolná celá časť), ...
  • Viac detailov možno nájsť v dokumentácii.

Relačné operátory

Hodnoty typov int, double a bool možno porovnávať nasledujúcimi relačnými operátormi:

• == pre rovnosť;
• != pre nerovnosť;
• < pre reláciu „menší”;
• > pre reláciu „väčší”;
• <= pre reláciu „menší alebo rovný”;
• >= pre reláciu „väčší alebo rovný”.

Výstupom relačného operátora je logická hodnota true alebo false.

Logické operátory a výrazy

Na výrazoch typu bool sú definované logické operátory, ktoré sa správajú rovnako ako logické spojky známe z výrokovej logiky:

• || pre disjunkciu (or, alebo);
• && pre konjunkciu (and, a súčasne);
• ! pre negáciu (not, opak)

Logickým výrazom je napríklad !((x >= 2) && (x <= 4)) alebo !true.

Operátory priradenia, zvýšenie a zníženie hodnoty o 1

Operátor priradenia premenna = hodnota už poznáme. Často realizovanou operáciou na číslach je zvýšenie hodnoty o 1. To možno urobiť napríklad nasledujúcimi spôsobmi:

• x = x + 1;
• x += 1;
• x++;

Analogicky sú definované operátory ako --, -=, *=, atď.

Priorita a asociativita operátorov

Výrazy sa vyhodnocujú v nasledujúcom poradí preferencie jednotlivých operátorov. Operátory v jednom riadku majú rovnakú prioritu a operátory vo vyššom riadku majú vyššiu prioritu, než operátory v nižších riadkoch.

• ++ (inkrement), -- (dekrement), ! (logická negácia)
• *, /, %
• +, -
• <, >, <=, >=
• ==, !=
• && (logická konjunkcia)
• || (logická disjunkcia)
• = (priradenie)

Poradie vyhodnocovania je možné meniť zátvorkami, ako napríklad vo výraze 4*(5-3).

Uvedené operátory sa väčšinou vyhodnocujú zľava doprava (hovoríme, že sú zľava asociatívne) – napríklad 1 - 2 - 3 sa teda vyhodnotí ako (1 - 2) - 3, t.j. -4 a nie ako 1 - (2 - 3), t.j. 2. Výnimkou sú operátory !, ++, -- a =, ktoré sú sprava asociatívne. To umožňuje napríklad viacnásobné priradenie a = b = c, ktoré najprv priradí hodnotu c do b a následne hodnotu výrazu b = c – tou je nová hodnota premennej b, čiže hodnota premennej c –, do a.

Viac sa o operátoroch v C++ možno dočítať napríklad tu.

Viac o podmienkach

Vnorené podmienky

Príkazy if môžeme navzájom vnárať.

Príklad: načítaj číslo a zisti, či je kladné, záporné alebo nula.

#include <iostream>
using namespace std;

int main() {
    int x;
    cout << "Please enter some number: ";
    cin >> x;

    if (x == 0) {
        cout << "Zero" << endl;
    } else {
        if (x > 0) {
            cout << "Positive" << endl;
        } else {
            cout << "Negative" << endl;
        }
    }

}

Logické výrazy môžu byť efektívnym nástrojom na elimináciu množstva vnorených podmienok: napríklad konštrukcia typu

if (a == 0) {
    if (b == 0) {
        čokoľvek
    }
}

je ekvivalentná konštrukcii

if (a == 0 && b == 0) {
    čokoľvek
}

Upozornenie

Častou chybou je použitie priradenia namiesto porovnania. Nasledujúci kúsok programu do premennej x priradí nulu, ktorá sa premení na false pre účely vyhodnotenia podmienky.

if (x=0) cout << “zero” << endl;

Ďalšia bežná chyba je zabudnutie zložených zátvoriek

if (x==0) cout << “zero”; cout << endl;

Tento program vykoná cout << endl vždy, nezávisle od podmienky. V prípade, že chceme vykonať v podmienke viacero príkazov, nesmieme zabudnúť ich uzátvorkovať:

if (x==0) { cout << “zero”; cout << endl; }

Cvičenia

• Napíšte program, ktorý načíta čísla a,b,c a vypíše, či sú usporiadané vzostupne, t.j. či platí a<b<c
  • Pozor, výraz a<b<c treba rozpísať na dve porovnania spojené logickou spojkou

Cyklus for

Dôležitou časťou programovania je schopnosť opakovanie vykonávať tie isté príkazy. Prvou možnosťou ako to robiť, je cyklus for.

Príklad 1: vypisovanie čísel od 1 po n

Nasledujúci program načíta zo vstupu číslo n a postupne vypíše prirodzené čísla od 1 po n (pred každé dá medzeru).

#include <iostream>
using namespace std;

int main() {
    int n;
    cin >> n;
    for (int i = 1; i <= n; i++) {
        cout << " " << i;
    }
    cout << endl;
}

Tu je výstup programu pre n = 9:

 1 2 3 4 5 6 7 8 9

Cyklus for vyzeral v programe takto:

for (int i = 1; i <= n; i++) {
    telo cyklu
}

Táto konštrukcia pozostáva z kľúčového slova for nasledovaným zátvorkou s troma časťami oddelenými bodkočiarkami:

• Príkaz int i = 1 vytvorí novú celočíselnú premennú i a priradí jej hodnotu 1.
• Podmienka i <= n určuje dokedy sa má cyklus opakovať. V tomto prípade to má byť kým je hodnota premennej i menšia alebo rovná n.
• Príkaz i++ hovorí, že po každom zopakovaní cyklu (t.j. po každej jeho iterácii) sa má hodnota premennej i zvýšiť o jedna.
• Medzi zloženými zátvorkami { a } je potom tzv. telo cyklu – čiže jeden alebo viac príkazov, ktoré sa budú opakovať postupne pre rôzne hodnoty premennej i.

V príklade 1 je telom cyklu iba príkaz cout << " " << i;, ktorý vypíše medzeru a hodnotu premennej i.

Príklad 2: vypisovanie čísel od 0 po n-1

Drobnou zmenou predchádzajúceho programu môžeme napríklad vypísať všetky čísla od 0 po n-1:

#include <iostream>
using namespace std;

int main() {
    int n;
    cin >> n;
    for (int i = 0; i < n; i++) {
        cout << " " << i;
    }
    cout << endl;
}

Tu je výstup programu pre n = 9:

 0 1 2 3 4 5 6 7 8

Príklad 3: výpočet faktoriálu

Nasledujúci program si od používateľa vypýta číslo n a vypočíta n!, t.j. súčin celých čísel od 1 po n.

#include <iostream>
using namespace std;

int main() {
    int n;
    
    cout << "Zadajte n: ";
    cin >> n;
    
    int vysledok = 1;
    for (int i = 1; i <= n; i++) {
       vysledok = vysledok * i;
    }
    
    cout << n << "! = " << vysledok << endl;
}

Príklad behu programu pre n=4 (1*2*3*4=24):

Zadajte n: 4
4! = 24

• Program používa premennú vysledok, ktorú na začiatku inicializuje hodnotou 1 a postupne ju násobí číslami 1, 2, ..., n.
• Riadok vysledok = vysledok * i; zoberie pôvodnú hodnotu premennej vysledok, vynásobí ju hodnotou premennej i (t.j. jedným z čísel 1, 2, ..., n) a výsledok uloží naspäť do premennej vysledok (prepíše pôvodnú hodnotu). To isté sa dá napísať ako vysledok *= i;

Funkcia n! však veľmi rýchlo rastie a už pre n=13 sa výsledok nezmestí do premennej typu int. Dostávame nezmyselné hodnoty:

12! = 479001600
13! = 1932053504
14! = 1278945280
15! = 2004310016
16! = 2004189184
17! = -288522240

Správne hodnoty (ktoré možno získať zmenou typu premennej vysledok na long long int) sú:

12! = 479001600
13! = 6227020800
14! = 87178291200
15! = 1307674368000
16! = 20922789888000
17! = 355687428096000

Cvičenie: rozšírte program tak, aby okrem výpisu výsledku aj rozpísal faktoriál ako súčin:

Zadajte n: 4
4! = 1*2*3*4 = 24

Zhrnutie

Poznáme základné stavebné prvky, z ktorých sa dajú spraviť aj pomerne zložité programy:

• premenné typu int, double, bool a operátory, ktoré s nimi vedia počítať
• podmienku if, ktorá umožňuje vykonávať určité časti programu len za nejakých okolností
• cyklus for, ktorý umožnuje opakovať určité časti programu veľa krát

Cieľom najbližšej prednášky a cvičení je hlavne precvičiť si tieto stavebné prvky na veľa ďalších príkladoch.