Programovanie (1) v C/C++
1-INF-127, ZS 2024/25
Prednáška 17: Rozdiel medzi revíziami
(10 medziľahlých úprav od 2 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
== Oznamy == | == Oznamy == | ||
− | * | + | * Domácu úlohu 3 odovzdávajte do 6. decembra, 22:00. |
− | * Zajtrajšia rozcvička bude zo súborov, pozrite si prednášky z minulého týždňa | + | * Zajtrajšia rozcvička bude zo súborov, pozrite si prednášky z minulého týždňa. |
− | + | * Piatkové cvičenia sú povinné pre tých, ktorí nevyriešia v utorok počas cvičení úspešne rozcvičku. | |
− | |||
− | * | ||
− | |||
− | |||
== Abstraktný dátový typ == | == Abstraktný dátový typ == | ||
Riadok 14: | Riadok 10: | ||
* Jeden abstraktný dátový typ môže byť implementovaný pomocou viacerých dátových štruktúr. | * Jeden abstraktný dátový typ môže byť implementovaný pomocou viacerých dátových štruktúr. | ||
− | Témou [[Prednáška 14|14 | + | Témou [[Prednáška 14|prednášky 14]] bol napríklad abstraktný dátový typ ''dynamická množina'', ktorý poskytuje tri základné operácie: |
− | * Zistenie | + | * Zistenie či prvok patrí do množiny (<tt>contains</tt>). |
* Pridanie prvku do množiny (<tt>add</tt>). | * Pridanie prvku do množiny (<tt>add</tt>). | ||
* Odobranie prvky z množiny (<tt>remove</tt>). | * Odobranie prvky z množiny (<tt>remove</tt>). | ||
− | Videli sme implementácie (pre jednoduchosť bez operácie <tt>remove</tt>) | + | Videli sme implementácie pomocou neutriedeného poľa, utriedeného poľa, spájaného zoznamu, priameho adresovania a hašovania (pre jednoduchosť bez operácie <tt>remove</tt>). |
− | Podobne | + | Podobne za ADT môžeme považovať dynamické pole s operáciami <tt>add</tt>, <tt>length</tt>, <tt>get</tt> a <tt>set</tt>. |
Výhodou abstraktných dátových typov je oddelenie implementácie dátovej štruktúry od programu, ktorý ju používa. | Výhodou abstraktných dátových typov je oddelenie implementácie dátovej štruktúry od programu, ktorý ju používa. | ||
− | * Napríklad program pracujúci s dynamickou množinou prostredníctvom funkcií <tt>contains</tt>, <tt>add</tt> a <tt>remove</tt> možno rovnako dobre použiť pri implementácii množiny pomocou neutriedených polí, ako pri jeho implementácii pomocou | + | * Napríklad program pracujúci s dynamickou množinou prostredníctvom funkcií <tt>contains</tt>, <tt>add</tt> a <tt>remove</tt> možno rovnako dobre použiť pri implementácii množiny pomocou neutriedených polí, ako pri jeho implementácii pomocou hašovania. |
− | |||
− | |||
== Rad a zásobník == | == Rad a zásobník == | ||
− | + | Témou dnešnej prednášky sú dva nové abstraktné dátové typy, zásobník a rad. | |
+ | * Rad aj zásobník udržiavajú postupnosť nejakých prvkov. | ||
* Typicky ide o úlohy alebo dáta čakajúce na spracovanie. | * Typicky ide o úlohy alebo dáta čakajúce na spracovanie. | ||
− | * | + | * Obidva poskytujú funkciu, ktorá vkladá nový prvok. |
* Druhou základnou funkciou je výber jedného prvku, pričom rad sa od zásobníka líši tým, ktorý prvok sa vyberá. | * Druhou základnou funkciou je výber jedného prvku, pričom rad sa od zásobníka líši tým, ktorý prvok sa vyberá. | ||
− | Prvky radu a zásobníka môžu byť ľubovoľného typu. Namiesto konkrétneho typu (ako napríklad <tt>int</tt> alebo <tt>char</tt>) | + | Prvky radu a zásobníka môžu byť ľubovoľného typu. Namiesto konkrétneho typu (ako napríklad <tt>int</tt> alebo <tt>char</tt>) dnes budeme pracovať so všeobecným typom, ktorý nazveme <tt>dataType</tt>. Za ten možno dosadiť ľubovoľný konkrétny typ. Napríklad <tt>int</tt> dosadíme za <tt>dataType</tt> takto: |
<syntaxhighlight lang="C++"> | <syntaxhighlight lang="C++"> | ||
typedef int dataType; | typedef int dataType; | ||
Riadok 42: | Riadok 37: | ||
− | ===Rad=== | + | ===Rad (queue)=== |
+ | |||
+ | Niekedy sa nazýva aj front(a). | ||
* Z radu sa zakaždým vyberie ten jeho prvok, ktorý doň bol vložený ako prvý spomedzi jeho aktuálnych prvkov. | * Z radu sa zakaždým vyberie ten jeho prvok, ktorý doň bol vložený ako prvý spomedzi jeho aktuálnych prvkov. | ||
Riadok 50: | Riadok 47: | ||
Abstraktný dátový typ pre rad poskytuje tieto operácie (kde <tt>queue</tt> je názov štruktúry reprezentujúcej rad): | Abstraktný dátový typ pre rad poskytuje tieto operácie (kde <tt>queue</tt> je názov štruktúry reprezentujúcej rad): | ||
<syntaxhighlight lang="C++"> | <syntaxhighlight lang="C++"> | ||
− | /* Inicializuje | + | /* Inicializuje prázdny rad */ |
void init(queue &q); | void init(queue &q); | ||
− | /* | + | /* Zistí, či je rad prázdny */ |
bool isEmpty(queue &q); | bool isEmpty(queue &q); | ||
− | /* | + | /* Pridá prvok item na koniec radu */ |
void enqueue(queue &q, dataType item); | void enqueue(queue &q, dataType item); | ||
− | /* Odoberie prvok zo | + | /* Odoberie prvok zo začiatku radu a vráti jeho hodnotu */ |
dataType dequeue(queue &q); | dataType dequeue(queue &q); | ||
− | /* | + | /* Vráti prvok zo začiatku radu, ale nechá ho v rade */ |
dataType peek(queue &q); | dataType peek(queue &q); | ||
− | /* | + | /* Uvoľní pamäť */ |
void destroy(queue &q); | void destroy(queue &q); | ||
</syntaxhighlight> | </syntaxhighlight> | ||
− | ===Zásobník=== | + | ===Zásobník (stack)=== |
* Zo zásobníka sa naopak zakaždým vyberie ten prvok, ktorý doň bol vložený ako posledný. | * Zo zásobníka sa naopak zakaždým vyberie ten prvok, ktorý doň bol vložený ako posledný. | ||
Riadok 77: | Riadok 74: | ||
Abstraktný dátový typ pre zásobník poskytuje tieto operácie (<tt>stack</tt> je názov štruktúry reprezentujúcej zásobník): | Abstraktný dátový typ pre zásobník poskytuje tieto operácie (<tt>stack</tt> je názov štruktúry reprezentujúcej zásobník): | ||
<syntaxhighlight lang="C++"> | <syntaxhighlight lang="C++"> | ||
− | /* Inicializuje | + | /* Inicializuje prázdny zásobník */ |
void init(stack &s); | void init(stack &s); | ||
− | /* | + | /* Zistí, či je zásobník prázdny */ |
bool isEmpty(stack &s); | bool isEmpty(stack &s); | ||
− | /* | + | /* Pridá prvok item na vrch zásobníka */ |
void push(stack &s, dataType item); | void push(stack &s, dataType item); | ||
− | /* Odoberie prvok z vrchu | + | /* Odoberie prvok z vrchu zásobníka a vráti jeho hodnotu */ |
dataType pop(stack &s); | dataType pop(stack &s); | ||
− | /* | + | /* Vráti prvok na vrchu zásobníka, ale nechá ho v zásobníku */ |
dataType peek(stack &s); | dataType peek(stack &s); | ||
− | /* | + | /* Uvoľní pamäť */ |
void destroy(stack &s); | void destroy(stack &s); | ||
</syntaxhighlight> | </syntaxhighlight> | ||
Riadok 106: | Riadok 103: | ||
− | /* Sem | + | /* Sem príde definícia štruktúry queue a potrebných funkcií. */ |
Riadok 115: | Riadok 112: | ||
enqueue(q, 2); | enqueue(q, 2); | ||
enqueue(q, 3); | enqueue(q, 3); | ||
− | cout << dequeue(q) << endl; // | + | cout << dequeue(q) << endl; // Vypíše 1 |
− | cout << dequeue(q) << endl; // | + | cout << dequeue(q) << endl; // Vypíše 2 |
− | cout << dequeue(q) << endl; // | + | cout << dequeue(q) << endl; // Vypíše 3 |
destroy(q); | destroy(q); | ||
} | } | ||
Riadok 129: | Riadok 126: | ||
typedef int dataType; | typedef int dataType; | ||
− | /* Sem | + | /* Sem príde definícia štruktúry stack a potrebných funkcií. */ |
int main() { | int main() { | ||
Riadok 137: | Riadok 134: | ||
push(s, 2); | push(s, 2); | ||
push(s, 3); | push(s, 3); | ||
− | cout << pop(s) << endl; // | + | cout << pop(s) << endl; // Vypíše 3 |
− | cout << pop(s) << endl; // | + | cout << pop(s) << endl; // Vypíše 2 |
− | cout << pop(s) << endl; // | + | cout << pop(s) << endl; // Vypíše 1 |
destroy(s); | destroy(s); | ||
} | } | ||
Riadok 151: | Riadok 148: | ||
===Zásobník pomocou poľa=== | ===Zásobník pomocou poľa=== | ||
− | * Na úvod implementujeme zásobník pomocou poľa <tt>items</tt>, ktoré budeme alokovať na fixnú dĺžku <tt>maxN</tt> ( | + | * Na úvod implementujeme zásobník pomocou poľa <tt>items</tt>, ktoré budeme alokovať na fixnú dĺžku <tt>maxN</tt> (ešte lepšie by bolo použiť dynamické pole). |
* Spodok zásobníka pritom bude v tomto poli uložený na pozícii <tt>0</tt> a jeho vrch na pozícii <tt>top</tt>. | * Spodok zásobníka pritom bude v tomto poli uložený na pozícii <tt>0</tt> a jeho vrch na pozícii <tt>top</tt>. | ||
− | * | + | * Keď je zásobník prázdny, bude v premennej <tt>top</tt> hodnota <tt>-1</tt>. |
<syntaxhighlight lang="C++"> | <syntaxhighlight lang="C++"> | ||
Riadok 162: | Riadok 159: | ||
struct stack { | struct stack { | ||
− | // | + | // Alokované pole prvkov zásobníka |
dataType *items; | dataType *items; | ||
− | // Index vrchu | + | // Index vrchu zasobníka v poli items, -1 ak prázdny |
int top; | int top; | ||
}; | }; | ||
− | /* Inicializuje | + | /* Inicializuje prázdny zásobník */ |
void init(stack &s) { | void init(stack &s) { | ||
s.items = new dataType[maxN]; | s.items = new dataType[maxN]; | ||
Riadok 174: | Riadok 171: | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Zistí, či je zásobník prázdny */ |
bool isEmpty(stack &s) { | bool isEmpty(stack &s) { | ||
return s.top == -1; | return s.top == -1; | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Pridá prvok item na vrch zásobníka */ |
void push(stack &s, dataType item) { | void push(stack &s, dataType item) { | ||
assert(s.top <= maxN - 2); | assert(s.top <= maxN - 2); | ||
Riadok 186: | Riadok 183: | ||
} | } | ||
− | /* Odoberie prvok z vrchu | + | /* Odoberie prvok z vrchu zasobníka a vráti jeho hodnotu */ |
dataType pop(stack &s) { | dataType pop(stack &s) { | ||
assert(!isEmpty(s)); | assert(!isEmpty(s)); | ||
Riadok 193: | Riadok 190: | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Vráti prvok na vrchu zásobníka, ale nechá ho tam */ |
dataType peek(stack &s) { | dataType peek(stack &s) { | ||
assert(!isEmpty(s)); | assert(!isEmpty(s)); | ||
Riadok 199: | Riadok 196: | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Uvoľní pamäť */ |
void destroy(stack &s) { | void destroy(stack &s) { | ||
delete[] s.items; | delete[] s.items; | ||
Riadok 208: | Riadok 205: | ||
* Rad sa od zásobníka líši tým, že prvky sa z neho vyberajú z opačnej strany, než sa doň vkladajú. | * Rad sa od zásobníka líši tým, že prvky sa z neho vyberajú z opačnej strany, než sa doň vkladajú. | ||
− | * Keby sa | + | * Keby sa prvý prvok radu udržiaval na pozícii <tt>0</tt>, museli by sa po každom výbere prvku tie zvyšné posunúť o jednu pozíciu doľava, čo je časovo neefektívne. |
* Rad teda implementujeme tak, aby jeho začiatok mohol byť na ľubovoľnej pozícii <tt>first</tt> poľa <tt>items</tt>. | * Rad teda implementujeme tak, aby jeho začiatok mohol byť na ľubovoľnej pozícii <tt>first</tt> poľa <tt>items</tt>. | ||
− | * Pole <tt>items</tt> pritom budeme chápať ako cyklické | + | * Pole <tt>items</tt> pritom budeme chápať ako cyklické. Prvky s indexom menším ako <tt>first</tt> budeme chápať ako nasledujúce za posledným prvkom poľa. |
<syntaxhighlight lang="C++"> | <syntaxhighlight lang="C++"> | ||
Riadok 220: | Riadok 217: | ||
struct queue { | struct queue { | ||
− | dataType *items; // | + | dataType *items; // Alokované pole obsahujúce prvky radu |
− | int first; // Index | + | int first; // Index prvého prvku radu v poli items |
− | int count; // | + | int count; // Počet prvkov v rade |
}; | }; | ||
− | /* Inicializuje | + | /* Inicializuje prázdny rad */ |
void init(queue &q) { | void init(queue &q) { | ||
q.items = new dataType[maxN]; | q.items = new dataType[maxN]; | ||
Riadok 232: | Riadok 229: | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Zistí, či je rad prázdny */ |
bool isEmpty(queue &q) { | bool isEmpty(queue &q) { | ||
return q.count == 0; | return q.count == 0; | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Pridá prvok item na koniec radu */ |
void enqueue(queue &q, dataType item) { | void enqueue(queue &q, dataType item) { | ||
assert(q.count < maxN); | assert(q.count < maxN); | ||
Riadok 245: | Riadok 242: | ||
} | } | ||
− | /* Odoberie prvok zo | + | /* Odoberie prvok zo začiatku radu a vráti jeho hodnotu */ |
dataType dequeue(queue &q) { | dataType dequeue(queue &q) { | ||
assert(!isEmpty(q)); | assert(!isEmpty(q)); | ||
Riadok 254: | Riadok 251: | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Vráti prvok zo začiatku radu, ale nechá ho tam */ |
dataType peek(queue &q) { | dataType peek(queue &q) { | ||
assert(!isEmpty(q)); | assert(!isEmpty(q)); | ||
Riadok 260: | Riadok 257: | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Uvoľní pamäť */ |
void destroy(queue &q) { | void destroy(queue &q) { | ||
delete[] q.items; | delete[] q.items; | ||
Riadok 268: | Riadok 265: | ||
===Zásobník pomocou spájaného zoznamu=== | ===Zásobník pomocou spájaného zoznamu=== | ||
− | * Zásobník teraz | + | * Zásobník teraz implementujeme pomocou spájaného zoznamu. |
* Na rozdiel od implementácie pomocou poľa bude výhodnejšie uchovávať vrch zásobníka ako ''prvý'' prvok zoznamu. | * Na rozdiel od implementácie pomocou poľa bude výhodnejšie uchovávať vrch zásobníka ako ''prvý'' prvok zoznamu. | ||
* Pri jednosmerne spájaných zoznamoch je totiž jednoduchšie vkladať a odoberať prvky na jeho začiatku. | * Pri jednosmerne spájaných zoznamoch je totiž jednoduchšie vkladať a odoberať prvky na jeho začiatku. | ||
− | * Výhoda tohto prístupu oproti implementácii pomocou poľa je v tom, že maximálny počet prvkov v zásobníku nebude obmedzený konštantou <tt>maxN</tt>. Podobný efekt je možné docieliť aj dynamického poľa, tam však dochádza k realokácii. | + | * Výhoda tohto prístupu oproti implementácii pomocou poľa je v tom, že maximálny počet prvkov v zásobníku nebude obmedzený konštantou <tt>maxN</tt>. Podobný efekt je možné docieliť aj pomocou dynamického poľa, tam však dochádza k realokácii. |
<syntaxhighlight lang="C++"> | <syntaxhighlight lang="C++"> | ||
Riadok 285: | Riadok 282: | ||
struct stack { | struct stack { | ||
− | + | // smerník na vrch zásobnika (začiatok zoznamu) | |
+ | // ak je zásobník prázdny, hodnota NULL. | ||
+ | node *top; | ||
}; | }; | ||
− | /* Inicializuje | + | /* Inicializuje prázdny zásobnik */ |
void init(stack &s) { | void init(stack &s) { | ||
s.top = NULL; | s.top = NULL; | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Zistí, či je zásobník prázdny */ |
bool isEmpty(stack &s) { | bool isEmpty(stack &s) { | ||
return s.top == NULL; | return s.top == NULL; | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Pridá prvok item na vrch zásobníka */ |
void push(stack &s, dataType item) { | void push(stack &s, dataType item) { | ||
node *tmp = new node; | node *tmp = new node; | ||
Riadok 306: | Riadok 305: | ||
} | } | ||
− | /* Odoberie prvok z vrchu | + | /* Odoberie prvok z vrchu zásobníka a vráti jeho hodnotu */ |
dataType pop(stack &s) { | dataType pop(stack &s) { | ||
assert(!isEmpty(s)); | assert(!isEmpty(s)); | ||
Riadok 316: | Riadok 315: | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Vráti prvok na vrchu zásobníka, ale nechá ho tam */ |
dataType peek(stack &s) { | dataType peek(stack &s) { | ||
assert(!isEmpty(s)); | assert(!isEmpty(s)); | ||
Riadok 322: | Riadok 321: | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Uvoľní pamäť */ |
void destroy(stack &s) { | void destroy(stack &s) { | ||
while (!isEmpty(s)) { | while (!isEmpty(s)) { | ||
Riadok 332: | Riadok 331: | ||
===Rad pomocou spájaného zoznamu=== | ===Rad pomocou spájaného zoznamu=== | ||
− | * Pri implementácii radu pomocou spájaného zoznamu rozšírime spájané zoznamy zo [[ | + | * Pri implementácii radu pomocou spájaného zoznamu rozšírime spájané zoznamy zo [[Prednáška_14#Sp.C3.A1jan.C3.A9_zoznamy|14. prednášky]] o smerník <tt>last</tt> na posledný prvok zoznamu. |
* Bude tak možné efektívne vkladať prvky na koniec zoznamu, ako aj odoberať prvky zo začiatku zoznamu. | * Bude tak možné efektívne vkladať prvky na koniec zoznamu, ako aj odoberať prvky zo začiatku zoznamu. | ||
* Výhodou oproti implementácii radu pomocou poľa je, podobne ako pri zásobníkoch, eliminácia obmedzenia na maximálny počet prvkov v rade. | * Výhodou oproti implementácii radu pomocou poľa je, podobne ako pri zásobníkoch, eliminácia obmedzenia na maximálny počet prvkov v rade. | ||
Riadok 347: | Riadok 346: | ||
struct queue { | struct queue { | ||
− | // | + | // Smerník na prvý uzol |
+ | // Ak je rad prázdny, hodnota NULL | ||
node *first; | node *first; | ||
− | // | + | // Smerník na posledný uzol. |
+ | // Ak je rad prázdny, hodnota NULL | ||
node *last; | node *last; | ||
}; | }; | ||
− | /* Inicializuje | + | /* Inicializuje prázdny rad */ |
void init(queue &q) { | void init(queue &q) { | ||
q.first = NULL; | q.first = NULL; | ||
Riadok 359: | Riadok 360: | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Zistí, či je rad prázdny */ |
bool isEmpty(queue &q) { | bool isEmpty(queue &q) { | ||
return q.first == NULL; | return q.first == NULL; | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Pridá prvok item na koniec radu */ |
void enqueue(queue &q, dataType item) { | void enqueue(queue &q, dataType item) { | ||
node *tmp = new node; | node *tmp = new node; | ||
Riadok 378: | Riadok 379: | ||
} | } | ||
− | /* Odoberie prvok zo | + | /* Odoberie prvok zo začiatku radu a vráti jeho hodnotu */ |
dataType dequeue(queue &q) { | dataType dequeue(queue &q) { | ||
assert(!isEmpty(q)); | assert(!isEmpty(q)); | ||
Riadok 393: | Riadok 394: | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Vráti prvok zo začiatku radu, ale nechá ho tam */ |
dataType peek(queue &q) { | dataType peek(queue &q) { | ||
assert(!isEmpty(q)); | assert(!isEmpty(q)); | ||
Riadok 399: | Riadok 400: | ||
} | } | ||
− | /* | + | /* Uvoľní pamäť */ |
void destroy(queue &q) { | void destroy(queue &q) { | ||
while (!isEmpty(q)) { | while (!isEmpty(q)) { | ||
Riadok 414: | Riadok 415: | ||
* Pasažieri na standby čakajú na voľné miesto v lietadle. | * Pasažieri na standby čakajú na voľné miesto v lietadle. | ||
− | Zásobník sa | + | Zásobník sa zvyčajne používa v situáciách, keď na poradí spracúvania nezáleží, alebo keď je žiadúce vstupné poradie obrátiť. Najvýznamnejší príklad situácie druhého typu je nasledujúci: |
* Operačný systém ukladá lokálne premenné volaných funkcií na tzv. ''zásobníku volaní'' (angl. ''call stack''), čo umožňuje používanie rekurzie. | * Operačný systém ukladá lokálne premenné volaných funkcií na tzv. ''zásobníku volaní'' (angl. ''call stack''), čo umožňuje používanie rekurzie. | ||
* Rekurzívne programy sa dajú prepísať na nerekurzívne pomocou „ručne vytvoreného” zásobníka (neskôr si ukážeme nerekurzívnu verziu triedenia ''Quick Sort''). | * Rekurzívne programy sa dajú prepísať na nerekurzívne pomocou „ručne vytvoreného” zásobníka (neskôr si ukážeme nerekurzívnu verziu triedenia ''Quick Sort''). | ||
Riadok 420: | Riadok 421: | ||
=== Príklad: kontrola uzátvorkovania === | === Príklad: kontrola uzátvorkovania === | ||
− | Ako jednoduchý príklad na použitie zásobníka uvažujme | + | Ako jednoduchý príklad na použitie zásobníka uvažujme nasledujúci problém: na vstupe je daný reťazec pozostávajúci (okrem prípadných ďalších znakov, ktoré budeme ignorovať) zo zátvoriek <tt>(,),[,],{,}</tt>. Úlohou je zistiť, či je tento reťazec dobre uzátvorkovaný. To znamená, že: |
* Pre každú uzatváraciu zátvorku musí byť posledná dosiaľ neuzavretá otváracia zátvorka rovnakého typu, pričom musí existovať aspoň jedna dosiaľ neuzavretá zátvorka. | * Pre každú uzatváraciu zátvorku musí byť posledná dosiaľ neuzavretá otváracia zátvorka rovnakého typu, pričom musí existovať aspoň jedna dosiaľ neuzavretá zátvorka. | ||
* Každá otváracia zátvorka musí byť niekedy neskôr uzavretá. | * Každá otváracia zátvorka musí byť niekedy neskôr uzavretá. | ||
Riadok 510: | Riadok 511: | ||
''Cvičenie:'' Prepíšte program na kontrolu zátvoriek do rekurzívnej podoby. Použite pritom iba premenné typu <tt>char</tt>; špeciálne nepoužívajte žiadne polia. Reťazec načítavajte pomocou funkcií <tt>getc</tt> a <tt>ungetc</tt>. Môžete predpokladať, že je ukončený koncom riadku. | ''Cvičenie:'' Prepíšte program na kontrolu zátvoriek do rekurzívnej podoby. Použite pritom iba premenné typu <tt>char</tt>; špeciálne nepoužívajte žiadne polia. Reťazec načítavajte pomocou funkcií <tt>getc</tt> a <tt>ungetc</tt>. Môžete predpokladať, že je ukončený koncom riadku. | ||
+ | |||
+ | |||
+ | ==Zhrnutie== | ||
+ | * Videli sme abstraktné dátové štruktúry zásobník a rad, ktoré vedia uchovávať postupnosť prvkov a pridávať a uberať prvky podľa určitých pravidiel. | ||
+ | * Implementovali sme ich pomocou polí aj spájaných zoznamov. Implementácie všetkých funkcií sú rýchle a jednoduché (okrem <tt>destroy</tt> pre neprázdnu štruktúru). | ||
+ | * Implementácia radu pomocou poľa používa pekný trik s cyklickým poľom. | ||
+ | * Na budúcej prednáške vďaka zásobníku a radu prerobíme niektoré rekurzívne programy na nerekurzívne. | ||
+ | |||
+ | Ak zostáva čas, ukážeme si ešte jeden [[Prednáška_18#Vyfarbovanie_s.C3.BAvisl.C3.BDch_oblast.C3.AD|rekurzívny program]], viac na budúcej prednáške. |
Aktuálna revízia z 19:51, 24. november 2024
Obsah
Oznamy
- Domácu úlohu 3 odovzdávajte do 6. decembra, 22:00.
- Zajtrajšia rozcvička bude zo súborov, pozrite si prednášky z minulého týždňa.
- Piatkové cvičenia sú povinné pre tých, ktorí nevyriešia v utorok počas cvičení úspešne rozcvičku.
Abstraktný dátový typ
Abstraktný dátový typ (ADT) je abstrakcia dátovej štruktúry nezávislá od samotnej implementácie.
- Býva zadaný pomocou množiny operácií (hlavičiek funkcií), ktoré poskytuje
- Jeden abstraktný dátový typ môže byť implementovaný pomocou viacerých dátových štruktúr.
Témou prednášky 14 bol napríklad abstraktný dátový typ dynamická množina, ktorý poskytuje tri základné operácie:
- Zistenie či prvok patrí do množiny (contains).
- Pridanie prvku do množiny (add).
- Odobranie prvky z množiny (remove).
Videli sme implementácie pomocou neutriedeného poľa, utriedeného poľa, spájaného zoznamu, priameho adresovania a hašovania (pre jednoduchosť bez operácie remove).
Podobne za ADT môžeme považovať dynamické pole s operáciami add, length, get a set.
Výhodou abstraktných dátových typov je oddelenie implementácie dátovej štruktúry od programu, ktorý ju používa.
- Napríklad program pracujúci s dynamickou množinou prostredníctvom funkcií contains, add a remove možno rovnako dobre použiť pri implementácii množiny pomocou neutriedených polí, ako pri jeho implementácii pomocou hašovania.
Rad a zásobník
Témou dnešnej prednášky sú dva nové abstraktné dátové typy, zásobník a rad.
- Rad aj zásobník udržiavajú postupnosť nejakých prvkov.
- Typicky ide o úlohy alebo dáta čakajúce na spracovanie.
- Obidva poskytujú funkciu, ktorá vkladá nový prvok.
- Druhou základnou funkciou je výber jedného prvku, pričom rad sa od zásobníka líši tým, ktorý prvok sa vyberá.
Prvky radu a zásobníka môžu byť ľubovoľného typu. Namiesto konkrétneho typu (ako napríklad int alebo char) dnes budeme pracovať so všeobecným typom, ktorý nazveme dataType. Za ten možno dosadiť ľubovoľný konkrétny typ. Napríklad int dosadíme za dataType takto:
typedef int dataType;
- Pri využití tohto prístupu tak napríklad bude možné získať z radu prvkov typu int rad prvkov typu char zmenou v jedinom riadku programu.
- Taká istá úprava by sa dala spraviť aj pri ADT množina a dynamické pole.
Rad (queue)
Niekedy sa nazýva aj front(a).
- Z radu sa zakaždým vyberie ten jeho prvok, ktorý doň bol vložený ako prvý spomedzi jeho aktuálnych prvkov.
- Možno ho tak pripodobniť k radu pri pokladni v obchode.
- Takáto metóda manipulácie s dátami sa v angličtine označuje skratkou FIFO, podľa first in, first out.
Abstraktný dátový typ pre rad poskytuje tieto operácie (kde queue je názov štruktúry reprezentujúcej rad):
/* Inicializuje prázdny rad */
void init(queue &q);
/* Zistí, či je rad prázdny */
bool isEmpty(queue &q);
/* Pridá prvok item na koniec radu */
void enqueue(queue &q, dataType item);
/* Odoberie prvok zo začiatku radu a vráti jeho hodnotu */
dataType dequeue(queue &q);
/* Vráti prvok zo začiatku radu, ale nechá ho v rade */
dataType peek(queue &q);
/* Uvoľní pamäť */
void destroy(queue &q);
Zásobník (stack)
- Zo zásobníka sa naopak zakaždým vyberie ten prvok, ktorý doň bol vložený ako posledný.
- Môžeme si ho predstaviť ako stĺpec tanierov, kde umyté taniere dávame na vrch stĺpca a tiež z vrchu aj berieme taniere na použitie.
- Táto metóda manipulácie s dátami sa v angličtine označuje skratkou LIFO, podľa last in, first out.
Abstraktný dátový typ pre zásobník poskytuje tieto operácie (stack je názov štruktúry reprezentujúcej zásobník):
/* Inicializuje prázdny zásobník */
void init(stack &s);
/* Zistí, či je zásobník prázdny */
bool isEmpty(stack &s);
/* Pridá prvok item na vrch zásobníka */
void push(stack &s, dataType item);
/* Odoberie prvok z vrchu zásobníka a vráti jeho hodnotu */
dataType pop(stack &s);
/* Vráti prvok na vrchu zásobníka, ale nechá ho v zásobníku */
dataType peek(stack &s);
/* Uvoľní pamäť */
void destroy(stack &s);
Programy využívajúce rad a zásobník
Bez ohľadu na samotnú implementáciu vyššie uvedených funkcií vieme písať programy, ktoré ich využívajú. Napríklad nasledujúci program pracuje s radom:
#include <iostream>
using namespace std;
typedef int dataType;
/* Sem príde definícia štruktúry queue a potrebných funkcií. */
int main() {
queue q;
init(q);
enqueue(q, 1);
enqueue(q, 2);
enqueue(q, 3);
cout << dequeue(q) << endl; // Vypíše 1
cout << dequeue(q) << endl; // Vypíše 2
cout << dequeue(q) << endl; // Vypíše 3
destroy(q);
}
Podobne nasledujúci program pracuje so zásobníkom:
#include <iostream>
using namespace std;
typedef int dataType;
/* Sem príde definícia štruktúry stack a potrebných funkcií. */
int main() {
stack s;
init(s);
push(s, 1);
push(s, 2);
push(s, 3);
cout << pop(s) << endl; // Vypíše 3
cout << pop(s) << endl; // Vypíše 2
cout << pop(s) << endl; // Vypíše 1
destroy(s);
}
Poznámka:
- V objektovo-orientovanom programovaní (budúci semester) sa namiesto napr. push(s,10) píše niečo ako s.push(10)
Implementácia zásobníka a radu
Zásobník pomocou poľa
- Na úvod implementujeme zásobník pomocou poľa items, ktoré budeme alokovať na fixnú dĺžku maxN (ešte lepšie by bolo použiť dynamické pole).
- Spodok zásobníka pritom bude v tomto poli uložený na pozícii 0 a jeho vrch na pozícii top.
- Keď je zásobník prázdny, bude v premennej top hodnota -1.
#include <cassert>
typedef int dataType;
const int maxN = 1000;
struct stack {
// Alokované pole prvkov zásobníka
dataType *items;
// Index vrchu zasobníka v poli items, -1 ak prázdny
int top;
};
/* Inicializuje prázdny zásobník */
void init(stack &s) {
s.items = new dataType[maxN];
s.top = -1;
}
/* Zistí, či je zásobník prázdny */
bool isEmpty(stack &s) {
return s.top == -1;
}
/* Pridá prvok item na vrch zásobníka */
void push(stack &s, dataType item) {
assert(s.top <= maxN - 2);
s.top++;
s.items[s.top] = item;
}
/* Odoberie prvok z vrchu zasobníka a vráti jeho hodnotu */
dataType pop(stack &s) {
assert(!isEmpty(s));
s.top--;
return s.items[s.top + 1];
}
/* Vráti prvok na vrchu zásobníka, ale nechá ho tam */
dataType peek(stack &s) {
assert(!isEmpty(s));
return s.items[s.top];
}
/* Uvoľní pamäť */
void destroy(stack &s) {
delete[] s.items;
}
Rad pomocou poľa
- Rad sa od zásobníka líši tým, že prvky sa z neho vyberajú z opačnej strany, než sa doň vkladajú.
- Keby sa prvý prvok radu udržiaval na pozícii 0, museli by sa po každom výbere prvku tie zvyšné posunúť o jednu pozíciu doľava, čo je časovo neefektívne.
- Rad teda implementujeme tak, aby jeho začiatok mohol byť na ľubovoľnej pozícii first poľa items.
- Pole items pritom budeme chápať ako cyklické. Prvky s indexom menším ako first budeme chápať ako nasledujúce za posledným prvkom poľa.
#include <cassert>
typedef int dataType;
const int maxN = 1000;
struct queue {
dataType *items; // Alokované pole obsahujúce prvky radu
int first; // Index prvého prvku radu v poli items
int count; // Počet prvkov v rade
};
/* Inicializuje prázdny rad */
void init(queue &q) {
q.items = new dataType[maxN];
q.first = 0;
q.count = 0;
}
/* Zistí, či je rad prázdny */
bool isEmpty(queue &q) {
return q.count == 0;
}
/* Pridá prvok item na koniec radu */
void enqueue(queue &q, dataType item) {
assert(q.count < maxN);
int index = (q.first + q.count) % maxN;
q.items[index] = item;
q.count++;
}
/* Odoberie prvok zo začiatku radu a vráti jeho hodnotu */
dataType dequeue(queue &q) {
assert(!isEmpty(q));
dataType result = q.items[q.first];
q.first = (q.first + 1) % maxN;
q.count--;
return result;
}
/* Vráti prvok zo začiatku radu, ale nechá ho tam */
dataType peek(queue &q) {
assert(!isEmpty(q));
return q.items[q.first];
}
/* Uvoľní pamäť */
void destroy(queue &q) {
delete[] q.items;
}
Zásobník pomocou spájaného zoznamu
- Zásobník teraz implementujeme pomocou spájaného zoznamu.
- Na rozdiel od implementácie pomocou poľa bude výhodnejšie uchovávať vrch zásobníka ako prvý prvok zoznamu.
- Pri jednosmerne spájaných zoznamoch je totiž jednoduchšie vkladať a odoberať prvky na jeho začiatku.
- Výhoda tohto prístupu oproti implementácii pomocou poľa je v tom, že maximálny počet prvkov v zásobníku nebude obmedzený konštantou maxN. Podobný efekt je možné docieliť aj pomocou dynamického poľa, tam však dochádza k realokácii.
#include <cassert>
typedef int dataType;
struct node {
dataType data;
node *next;
};
struct stack {
// smerník na vrch zásobnika (začiatok zoznamu)
// ak je zásobník prázdny, hodnota NULL.
node *top;
};
/* Inicializuje prázdny zásobnik */
void init(stack &s) {
s.top = NULL;
}
/* Zistí, či je zásobník prázdny */
bool isEmpty(stack &s) {
return s.top == NULL;
}
/* Pridá prvok item na vrch zásobníka */
void push(stack &s, dataType item) {
node *tmp = new node;
tmp->data = item;
tmp->next = s.top;
s.top = tmp;
}
/* Odoberie prvok z vrchu zásobníka a vráti jeho hodnotu */
dataType pop(stack &s) {
assert(!isEmpty(s));
dataType result = s.top->data;
node *tmp = s.top->next;
delete s.top;
s.top = tmp;
return result;
}
/* Vráti prvok na vrchu zásobníka, ale nechá ho tam */
dataType peek(stack &s) {
assert(!isEmpty(s));
return s.top->data;
}
/* Uvoľní pamäť */
void destroy(stack &s) {
while (!isEmpty(s)) {
pop(s);
}
}
Rad pomocou spájaného zoznamu
- Pri implementácii radu pomocou spájaného zoznamu rozšírime spájané zoznamy zo 14. prednášky o smerník last na posledný prvok zoznamu.
- Bude tak možné efektívne vkladať prvky na koniec zoznamu, ako aj odoberať prvky zo začiatku zoznamu.
- Výhodou oproti implementácii radu pomocou poľa je, podobne ako pri zásobníkoch, eliminácia obmedzenia na maximálny počet prvkov v rade.
#include <cassert>
typedef int dataType;
struct node {
dataType data;
node *next;
};
struct queue {
// Smerník na prvý uzol
// Ak je rad prázdny, hodnota NULL
node *first;
// Smerník na posledný uzol.
// Ak je rad prázdny, hodnota NULL
node *last;
};
/* Inicializuje prázdny rad */
void init(queue &q) {
q.first = NULL;
q.last = NULL;
}
/* Zistí, či je rad prázdny */
bool isEmpty(queue &q) {
return q.first == NULL;
}
/* Pridá prvok item na koniec radu */
void enqueue(queue &q, dataType item) {
node *tmp = new node;
tmp->data = item;
tmp->next = NULL;
if (isEmpty(q)) {
q.first = tmp;
q.last = tmp;
} else {
q.last->next = tmp;
q.last = tmp;
}
}
/* Odoberie prvok zo začiatku radu a vráti jeho hodnotu */
dataType dequeue(queue &q) {
assert(!isEmpty(q));
dataType result = q.first->data;
node *tmp = q.first->next;
delete q.first;
if (tmp == NULL) {
q.first = NULL;
q.last = NULL;
} else {
q.first = tmp;
}
return result;
}
/* Vráti prvok zo začiatku radu, ale nechá ho tam */
dataType peek(queue &q) {
assert(!isEmpty(q));
return q.first->data;
}
/* Uvoľní pamäť */
void destroy(queue &q) {
while (!isEmpty(q)) {
dequeue(q);
}
}
Použitie zásobníka a radu
Zásobník aj rad často uchovávajú dáta určené na spracovanie, zoznamy úloh, atď. Rad sa zvyčajne používa v prípadoch, keď je žiadúce zachovať ich poradie. Typicky môže ísť o situácie, keď jeden proces generuje úlohy spracúvané iným procesom, napríklad:
- Textový procesor pripravuje strany na tlač a vkladá ich do radu, z ktorého ich tlačiareň (resp. jej ovládač) postupne vyberá.
- Sekvenčne vykonávané výpočtové úlohy čakajú v rade na spustenie.
- Zákazníci čakajú na zákazníckej linke na voľného operátora.
- Pasažieri na standby čakajú na voľné miesto v lietadle.
Zásobník sa zvyčajne používa v situáciách, keď na poradí spracúvania nezáleží, alebo keď je žiadúce vstupné poradie obrátiť. Najvýznamnejší príklad situácie druhého typu je nasledujúci:
- Operačný systém ukladá lokálne premenné volaných funkcií na tzv. zásobníku volaní (angl. call stack), čo umožňuje používanie rekurzie.
- Rekurzívne programy sa dajú prepísať na nerekurzívne pomocou „ručne vytvoreného” zásobníka (neskôr si ukážeme nerekurzívnu verziu triedenia Quick Sort).
Príklad: kontrola uzátvorkovania
Ako jednoduchý príklad na použitie zásobníka uvažujme nasledujúci problém: na vstupe je daný reťazec pozostávajúci (okrem prípadných ďalších znakov, ktoré budeme ignorovať) zo zátvoriek (,),[,],{,}. Úlohou je zistiť, či je tento reťazec dobre uzátvorkovaný. To znamená, že:
- Pre každú uzatváraciu zátvorku musí byť posledná dosiaľ neuzavretá otváracia zátvorka rovnakého typu, pričom musí existovať aspoň jedna dosiaľ neuzavretá zátvorka.
- Každá otváracia zátvorka musí byť niekedy neskôr uzavretá.
Príklady očakávaného vstupu a výstupu:
() Retazec je dobre uzatvorkovany nejaky text bez zatvoriek Retazec je dobre uzatvorkovany [((({}[])[]))]() Retazec je dobre uzatvorkovany [[#)) Retazec nie je dobre uzatvorkovany ())( Retazec nie je dobre uzatvorkovany (( Retazec nie je dobre uzatvorkovany ((cokolvek Retazec nie je dobre uzatvorkovany
- Nasledujúci program postupne prechádza cez vstupný reťazec, pričom pre každú otváraciu zátvorku si na zásobník pridá uzatváraciu zátvorku rovnakého typu.
- Ak narazí na uzatváraciu zátvorku, výraz môže byť dobre uzátvorkovaný len v prípade, že je na zásobníku aspoň jedna zátvorka, pričom zátvorka na vrchu zásobníka sa zhoduje so zátvorkou na vstupe.
- V prípade úspešného prechodu cez celý vstup je reťazec dobre uzátvorkovaný práve vtedy, keď na zásobníku nezostala žiadna zátvorka.
#include <iostream>
#include <cassert>
using namespace std;
typedef char dataType;
/* Sem pride definicia struktury stack a vsetkych potrebnych funkcii. */
int main() {
char vyraz[100];
cin.getline(vyraz, 100);
stack s;
init(s);
bool dobre = true;
for (int i = 0; vyraz[i] != 0; i++) {
switch (vyraz[i]) {
case '(':
push(s, ')');
break;
case '[':
push(s, ']');
break;
case '{':
push(s, '}');
break;
case ')':
case ']':
case '}':
if (isEmpty(s)) {
dobre = false;
} else {
char c = pop(s);
if (c != vyraz[i]) {
dobre = false;
}
}
break;
}
}
dobre = dobre && isEmpty(s);
destroy(s);
if (dobre) {
cout << "Retazec je dobre uzatvorkovany." << endl;
} else {
cout << "Retazec nie je dobre uzatvorkovany." << endl;
}
}
Cvičenie: Prepíšte program na kontrolu zátvoriek do rekurzívnej podoby. Použite pritom iba premenné typu char; špeciálne nepoužívajte žiadne polia. Reťazec načítavajte pomocou funkcií getc a ungetc. Môžete predpokladať, že je ukončený koncom riadku.
Zhrnutie
- Videli sme abstraktné dátové štruktúry zásobník a rad, ktoré vedia uchovávať postupnosť prvkov a pridávať a uberať prvky podľa určitých pravidiel.
- Implementovali sme ich pomocou polí aj spájaných zoznamov. Implementácie všetkých funkcií sú rýchle a jednoduché (okrem destroy pre neprázdnu štruktúru).
- Implementácia radu pomocou poľa používa pekný trik s cyklickým poľom.
- Na budúcej prednáške vďaka zásobníku a radu prerobíme niektoré rekurzívne programy na nerekurzívne.
Ak zostáva čas, ukážeme si ešte jeden rekurzívny program, viac na budúcej prednáške.