Programovanie (1) v C/C++
1-INF-127, ZS 2024/25
Letný semester, prednáška č. 3: Rozdiel medzi revíziami
(63 medziľahlých úprav od 2 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
== Oznamy == | == Oznamy == | ||
− | * | + | * Prvú bonusovú domácu úlohu je v prípade záujmu potrebné odovzdať najneskôr do začiatku zajtrajších cvičení. |
+ | * Počas budúcotýždňových cvičení – čiže ''v utorok 12. marca od 9:50'' – bude prebiehať prvý test zameraný na látku ''z prvých troch týždňov semestra''. Body z testu bude možné získať iba v prípade prítomnosti na cvičeniach v miestnosti I-H6. | ||
==Opakovanie: triedy a objekty== | ==Opakovanie: triedy a objekty== | ||
* ''Objekt'' je predovšetkým súborom rôznych dát a metód na manipuláciu s nimi. Na objekty sa odkazuje pomocou ich identifikátorov, ktoré sú ''referenciami'' na ich „pamäťové adresy”. | * ''Objekt'' je predovšetkým súborom rôznych dát a metód na manipuláciu s nimi. Na objekty sa odkazuje pomocou ich identifikátorov, ktoré sú ''referenciami'' na ich „pamäťové adresy”. | ||
* Každý objekt je ''inštanciou'' nejakej ''triedy'' (angl. ''class''). Triedu možno chápať ako „vzor”, podľa ktorého sa vytvárajú objekty. Trieda tiež reprezentuje typ jej objektov. | * Každý objekt je ''inštanciou'' nejakej ''triedy'' (angl. ''class''). Triedu možno chápať ako „vzor”, podľa ktorého sa vytvárajú objekty. Trieda tiež reprezentuje typ jej objektov. | ||
− | * Trieda sa teda podobá na <tt>struct</tt> z jazykov C a C++ v tom, že môže | + | * Trieda sa teda podobá na <tt>struct</tt> z jazykov C a C++ v tom, že môže združovať niekoľko hodnôt rôznych typov. Ide však o omnoho bohatší koncept – môže obsahovať metódy (funkcie) na prácu s dátami uloženými v inštancii danej triedy, umožňuje nastaviť viditeľnosť jednotlivých premenných a metód pomocou ''modifikátorov'', atď. |
− | * ''Konštruktory'' sú špeciálne | + | * ''Konštruktory'' sú špeciálne kusy kódu slúžiace na vytvorenie objektu (inštancie triedy). |
− | * | + | * Dôležitým metodickým princípom objektovo orientovaného programovania je ''zapuzdrenie'' (angl. ''encapsulation''): spojenie dát a súvisiaceho kódu do koherentného logického celku. |
** Trieda väčšinou navonok ukazuje iba vhodne zvolenú časť metód. | ** Trieda väčšinou navonok ukazuje iba vhodne zvolenú časť metód. | ||
− | ** Premenné a pomocné metódy sú skryté – | + | ** Premenné a pomocné metódy sú skryté – prípadné zmeny vnútornej implementácie triedy sa tak nemusia prejaviť v kóde pracujúcom s touto triedu. |
== Dedenie == | == Dedenie == | ||
Trieda môže byť podtriedou inej triedy. Napríklad trieda <tt>Pes</tt> môže byť podtriedou všeobecnejšej triedy <tt>Zviera</tt>: každý objekt, ktorý je inštanciou triedy <tt>Pes</tt> je potom súčasne aj inštanciou triedy <tt>Zviera</tt>. | Trieda môže byť podtriedou inej triedy. Napríklad trieda <tt>Pes</tt> môže byť podtriedou všeobecnejšej triedy <tt>Zviera</tt>: každý objekt, ktorý je inštanciou triedy <tt>Pes</tt> je potom súčasne aj inštanciou triedy <tt>Zviera</tt>. | ||
− | Tento vzťah medzi triedami vyjadrujeme kľúčovým slovom <tt>extends</tt> v definícii triedy | + | Tento vzťah medzi triedami vyjadrujeme kľúčovým slovom <tt>extends</tt> v definícii triedy. |
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
class Pes extends Zviera { | class Pes extends Zviera { | ||
− | ... | + | // ... |
} | } | ||
</syntaxhighlight> | </syntaxhighlight> | ||
− | Hovoríme tiež, že trieda <tt>Pes</tt> ''dedí'' od triedy <tt>Zviera</tt>, alebo že trieda <tt>Pes</tt> triedu <tt>Zviera</tt> ''rozširuje''. | + | Hovoríme tiež, že trieda <tt>Pes</tt> ''dedí'' od triedy <tt>Zviera</tt>, alebo že trieda <tt>Pes</tt> triedu <tt>Zviera</tt> ''rozširuje''. V prípade vhodne zvolených prístupových modifikátorov (detaily neskôr) totiž inštancia triedy <tt>Pes</tt> zdedí metódy a premenné (nie konštruktory) definované v triede <tt>Zviera</tt> a tie sa potom správajú tak, ako keby boli priamo definované aj v triede <tt>Pes</tt>. |
− | Dedenie umožňuje vyhnúť sa nutnosti písať podobný kód viackrát. Namiesto niekoľkých | + | Dedenie umožňuje vyhnúť sa nutnosti písať podobný kód viackrát. Namiesto implementácie podobných metód v niekoľkých triedach možno vytvoriť nadtriedu týchto tried a spoločné časti kódu presunúť tam. |
===Príklad=== | ===Príklad=== | ||
− | Uvažujme triedy reprezentujúce rôzne geometrické útvary | + | Uvažujme triedy reprezentujúce rôzne geometrické útvary v rovine a poskytujúce metódu <tt>move</tt> realizujúcu posunutie. |
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
Riadok 107: | Riadok 108: | ||
</syntaxhighlight> | </syntaxhighlight> | ||
− | Vidíme, že obidve triedy obsahujú pomerne veľa spoločného kódu. | + | Vidíme, že obidve triedy obsahujú pomerne veľa spoločného kódu, ktorý nie je nijak špecifický pre obdĺžniky alebo kruhy, ale naopak môže byť v nezmenenej podobe použitý aj pri ďalších rovinných geometrických útvaroch. Využijeme teda mechanizmus dedenia – spoločné premenné a metódy tried <tt>Rectangle</tt> a <tt>Circle</tt> presunieme do ich spoločnej nadtriedy <tt>Shape</tt>. |
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
public class Shape { | public class Shape { | ||
Riadok 176: | Riadok 177: | ||
</syntaxhighlight> | </syntaxhighlight> | ||
− | V rámci triedy možno používať aj verejné metódy a premenné nadtriedy, ako keby boli jej vlastné – a často aj metódy a premenné s inými modifikátormi rôznymi od <tt>private</tt> (o tom neskôr). V metódach a konštruktoroch | + | V rámci triedy možno používať aj verejné metódy a premenné nadtriedy, ako keby boli jej vlastné – a často aj metódy a premenné s inými modifikátormi rôznymi od <tt>private</tt> (o tom neskôr). V metódach a konštruktoroch tried <tt>Rectangle</tt> a <tt>Circle</tt> tak napríklad môžeme používať metódy <tt>getX</tt>, <tt>setX</tt>, <tt>getY</tt>, <tt>setY</tt> a <tt>move</tt>. |
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
− | class Rectangle extends Shape { | + | public class Rectangle extends Shape { |
// ... | // ... | ||
Riadok 194: | Riadok 195: | ||
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
− | class Circle extends Shape { | + | public class Circle extends Shape { |
// ... | // ... | ||
Riadok 203: | Riadok 204: | ||
} | } | ||
− | @Override | + | @Override // Vyznam tejto znacky si vysvetlime o chvilu |
public String toString() { | public String toString() { | ||
return "Stred: [" + getX() + "," + getY() + "]; Polomer: " + getRadius() + "."; | return "Stred: [" + getX() + "," + getY() + "]; Polomer: " + getRadius() + "."; | ||
Riadok 216: | Riadok 217: | ||
===Dedenie a typy=== | ===Dedenie a typy=== | ||
− | * Premenná typu <tt>Shape</tt> môže obsahovať referenciu na objekt triedy <tt>Shape</tt> alebo jej ľubovoľnej podtriedy. Vždy teda treba rozlišovať medzi ''typom referencie'' (premennej obsahujúcej referenciu na objekt) a samotným ''typom objektu'' | + | * ''Typom objektu'' je trieda určená konštruktorom, ktorým bol objekt vytvorený – napríklad volanie konštruktora triedy <tt>Circle</tt> má za následok vytvorenie objektu typu <tt>Circle</tt>. |
+ | * Premenná, ktorej typom je trieda <tt>T</tt> však môže obsahovať aj referenciu na objekt, ktorého typom je podtrieda triedy <tt>T</tt>. Napríklad premenná typu <tt>Shape</tt> tak môže obsahovať referenciu na objekt triedy <tt>Shape</tt> alebo jej ľubovoľnej podtriedy. Vždy teda treba rozlišovať medzi ''typom referencie'' (premennej obsahujúcej referenciu na objekt) a samotným ''typom objektu''. | ||
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
Circle circle = new Circle(0, 0, 5); | Circle circle = new Circle(0, 0, 5); | ||
Riadok 231: | Riadok 233: | ||
</syntaxhighlight> | </syntaxhighlight> | ||
− | * | + | * Keďže teda môžeme inštancie tried <tt>Rectangle</tt> alebo <tt>Circle</tt> považovať aj za inštancie ich spoločnej nadtriedy <tt>Shape</tt>, môžeme rôzne typy útvarov spracúvať tým istým kódom. Napríklad nasledujúca metóda dostane pole útvarov a posunie každý z nich o daný vektor (<tt>deltaX</tt>, <tt>deltaY</tt>). |
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
public static void moveAll(Shape[] shapes, double deltaX, double deltaY) { | public static void moveAll(Shape[] shapes, double deltaX, double deltaY) { | ||
− | for (Shape | + | for (Shape shape : shapes) { |
− | + | shape.move(deltaX, deltaY); | |
} | } | ||
} | } | ||
Riadok 266: | Riadok 268: | ||
* Pri dedení si väčšinou každá trieda inicializuje „svoje” premenné. | * Pri dedení si väčšinou každá trieda inicializuje „svoje” premenné. | ||
* Napríklad krajší spôsob realizácie konštruktorov pre geometrické útvary je nasledovný: <tt>Shape</tt> inicializuje <tt>x</tt> a <tt>y</tt>, pričom napríklad <tt>Circle</tt> nechá inicializáciu <tt>x</tt> a <tt>y</tt> na <tt>Shape</tt> a inicializuje už len <tt>radius</tt>. | * Napríklad krajší spôsob realizácie konštruktorov pre geometrické útvary je nasledovný: <tt>Shape</tt> inicializuje <tt>x</tt> a <tt>y</tt>, pričom napríklad <tt>Circle</tt> nechá inicializáciu <tt>x</tt> a <tt>y</tt> na <tt>Shape</tt> a inicializuje už len <tt>radius</tt>. | ||
− | * Prvý príkaz konštruktora môže pozostávať z volania konštruktora predka pomocou kľúčového slova <tt>super</tt> (z angl. ''superclass'', t.j. nadtrieda). | + | * Prvý príkaz konštruktora môže pozostávať z volania konštruktora predka pomocou kľúčového slova <tt>super</tt> (z angl. ''superclass'', t. j. nadtrieda). |
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
public class Shape { | public class Shape { | ||
Riadok 306: | Riadok 308: | ||
} | } | ||
</syntaxhighlight> | </syntaxhighlight> | ||
− | * Ak nezavoláme konštruktor nadtriedy ručne, automaticky sa zavolá konštruktor bez parametrov, t.j. <tt>super()</tt>. To môže pri kompilovaní vyústiť v chybu v prípade, keď nadtrieda nemá definovaný konštruktor bez parametrov (či už explicitne jeho implementáciou, alebo implicitne tým, že sa neuvedie implementácia ''žiadneho'' konštruktora nadtriedy). Napríklad v horeuvedenom príklade je teda volanie konštruktora nadtriedy nutnou podmienkou | + | * Ak nezavoláme konštruktor nadtriedy ručne, automaticky sa zavolá konštruktor bez parametrov, t. j. <tt>super()</tt>. To môže pri kompilovaní vyústiť v chybu v prípade, keď nadtrieda nemá definovaný konštruktor bez parametrov (či už explicitne jeho implementáciou, alebo implicitne tým, že sa neuvedie implementácia ''žiadneho'' konštruktora nadtriedy). Napríklad v horeuvedenom príklade je teda volanie konštruktora nadtriedy nutnou podmienkou úspešného skompilovania programu. |
− | * Výnimkou je prípad, keď sa | + | * Výnimkou je prípad, keď sa v rámci prvého príkazu volá iný konštruktor tej istej triedy pomocou <tt>this(...)</tt> – vtedy sa volanie konštruktora nadtriedy nechá na práve zavolaný konštruktor. |
== Prekrývanie metód a polymorfizmus == | == Prekrývanie metód a polymorfizmus == | ||
Riadok 313: | Riadok 315: | ||
Podtrieda môže ''prekryť'' (angl. ''override'') niektoré zdedené metódy, aby sa chovali inak ako v predkovi. | Podtrieda môže ''prekryť'' (angl. ''override'') niektoré zdedené metódy, aby sa chovali inak ako v predkovi. | ||
− | + | Uvažujme napríklad útvar <tt>Segment</tt> (úsečka), ktorý je zadaný dvoma koncovými bodmi a v metóde <tt>move</tt> treba posunúť oba. V triede <tt>Segment</tt> je teda potrebné metódu <tt>move</tt> prekryť. Metódu <tt>move</tt> z nadtriedy <tt>Shape</tt> pritom možno zavolať ako <tt>super.move</tt>, ale nemusí to byť v rámci prvého príkazu prekrývajúcej metódy <tt>move</tt> a metóda nadtriedy sa tam prípadne ani nemusí zavolať vôbec (volanie metódy <tt>super.move</tt> možno použiť aj v iných metódach a konštruktoroch triedy <tt>Segment</tt>). | |
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
public class Segment extends Shape { | public class Segment extends Shape { | ||
Riadok 334: | Riadok 336: | ||
} | } | ||
</syntaxhighlight> | </syntaxhighlight> | ||
− | Anotácia <tt>@Override</tt> je nepovinná, ale odporúčaná. Ide o informáciu pre kompilátor, ktorou sa vyjadruje snaha o prekrytie zdedenej metódy. Ak sa v predkovi nenachádza metóda s rovnakou | + | O prekrytie metódy z nadtriedy ide samozrejme iba v prípade, že má prekrývajúca metóda rovnaký názov a rovnakú postupnosť typov parametrov (t. j. rovnakú signatúru) ako metóda nadtriedy. V prípade rovnakého názvu metódy, ale rozdielnych typov parametrov ide len o preťaženie metódy, ako ho poznáme z minulej prednášky. |
+ | |||
+ | Návratový typ prekrývajúcej metódy sa musí buď zhodovať s návratovým typom prekrývanej metódy, alebo musí byť jeho „špecializáciou” (napr. môže ísť o podtriedu triedy, ktorá slúži ako návratový typ prekrývanej metódy). Modifikátor prístupu prekrývajúcej metódy musí byť nastavený tak, aby bola táto metóda prístupná kedykoľvek je prístupná prekrývaná metóda (ak je teda napr. prekrývaná metóda verejná, musí byť verejná aj prekrývajúca metóda). Pokiaľ tieto vlastnosti prekrývajúcej metódy nie sú splnené, program neskompiluje. | ||
+ | |||
+ | Anotácia <tt>@Override</tt> je pri prekrývaní metód nepovinná, ale odporúčaná. Ide o informáciu pre kompilátor, ktorou sa vyjadruje snaha o prekrytie zdedenej metódy. Ak sa v predkovi nenachádza metóda s rovnakou signatúrou, kompilátor vyhlási chybu. Tým sa dá predísť obzvlášť nepríjemným chybám, pri ktorých napríklad namiesto prekrytia metódy túto metódu neúmyselne preťažíme alebo napíšeme metódu s úplne iným názvom (napr. <tt>hashcode</tt> namiesto <tt>hashCode</tt>). | ||
S prekrývaním metód súvisí ''polymorfizmus'', pod ktorým sa v programovaní (hlavne pri OOP) rozumie schopnosť metód chovať sa rôzne: | S prekrývaním metód súvisí ''polymorfizmus'', pod ktorým sa v programovaní (hlavne pri OOP) rozumie schopnosť metód chovať sa rôzne: | ||
Riadok 340: | Riadok 346: | ||
* Pri dedení sa navyše môže metóda chovať rôzne v závislosti od triedy, ku ktorej táto metóda patrí. | * Pri dedení sa navyše môže metóda chovať rôzne v závislosti od triedy, ku ktorej táto metóda patrí. | ||
* To, ktorá verzia metódy sa zavolá, záleží od toho, akého typu je objekt, nie akého typu je referencia naň. | * To, ktorá verzia metódy sa zavolá, záleží od toho, akého typu je objekt, nie akého typu je referencia naň. | ||
− | * Takto to ale funguje iba pri nestatických metódach (keďže statické metódy príslušia samotným triedam, rozdiel medzi typom referencie a typom inštancie tam nemožno využiť). Pri statických metódach preto nehovoríme o ich prekrývaní, ale o ich ''skrývaní''. | + | * Takto to ale funguje iba pri nestatických metódach (keďže statické metódy príslušia samotným triedam, rozdiel medzi typom referencie a typom inštancie tam nemožno využiť). Pri statických metódach preto nehovoríme o ich prekrývaní, ale o ich ''skrývaní''; nemožno vtedy ani použiť anotáciu <tt>@Override</tt>. |
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
Shape s = new Segment(0, 0, 1, -5); | Shape s = new Segment(0, 0, 1, -5); | ||
Riadok 360: | Riadok 366: | ||
* V opačnom prípade sa vhodná verzia metódy <tt>f</tt> hľadá v nadtriede triedy <tt>T</tt>, v prípade neúspechu v nadtriede nadtriedy <tt>T</tt>, atď. | * V opačnom prípade sa vhodná verzia metódy <tt>f</tt> hľadá v nadtriede triedy <tt>T</tt>, v prípade neúspechu v nadtriede nadtriedy <tt>T</tt>, atď. | ||
− | ''Polymorfizus môže byť schovaný aj hlbšie'' – neprekrytá metóda z predka môže vo svojom tele volať prekryté metódy, čím sa jej správanie mení v závislosti od typu objektu | + | ''Polymorfizus môže byť schovaný aj hlbšie'' – neprekrytá metóda z predka môže vo svojom tele volať prekryté metódy, čím sa jej správanie mení v závislosti od typu objektu. |
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
public class SuperClass { | public class SuperClass { | ||
− | void | + | void f() { |
− | System.out.println(" | + | System.out.println("Metoda f nadtriedy."); |
} | } | ||
− | void | + | void g() { |
− | + | f(); | |
− | + | f(); | |
} | } | ||
} | } | ||
Riadok 376: | Riadok 382: | ||
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
public class SubClass extends SuperClass { | public class SubClass extends SuperClass { | ||
− | void | + | @Override |
− | System.out.println(" | + | void f() { |
+ | System.out.println("Metoda f podtriedy."); | ||
} | } | ||
} | } | ||
Riadok 383: | Riadok 390: | ||
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
− | |||
SuperClass a = new SubClass(); | SuperClass a = new SubClass(); | ||
− | a. | + | a.g(); // vypise sa dvakrat "Metoda f podtriedy." |
</syntaxhighlight> | </syntaxhighlight> | ||
Zmysluplnejším príkladom takéhoto správania bude metóda <tt>approximateArea</tt> v príklade nižšie. | Zmysluplnejším príkladom takéhoto správania bude metóda <tt>approximateArea</tt> v príklade nižšie. | ||
Riadok 397: | Riadok 403: | ||
* Metódu <tt>area()</tt> v triede <tt>Shape</tt>, ako aj triedu <tt>Shape</tt> samotnú, označíme za ''abstraktnú'' modifikátorom <tt>abstract</tt>. | * Metódu <tt>area()</tt> v triede <tt>Shape</tt>, ako aj triedu <tt>Shape</tt> samotnú, označíme za ''abstraktnú'' modifikátorom <tt>abstract</tt>. | ||
* Abstraktná metóda pozostáva iba z hlavičky bez samotnej implementácie a je určená na prekrytie v podtriedach (musí ísť o nestatickú metódu). | * Abstraktná metóda pozostáva iba z hlavičky bez samotnej implementácie a je určená na prekrytie v podtriedach (musí ísť o nestatickú metódu). | ||
− | * Abstraktná trieda je trieda, ktorá môže obsahovať abstraktné metódy. Zo zrejmých dôvodov z nej nemožno tvoriť inštancie | + | * Abstraktná trieda je trieda, ktorá môže obsahovať abstraktné metódy. Zo zrejmých dôvodov z nej nemožno priamo tvoriť inštancie – napríklad v našom príklade by tieto inštancie „nevedeli, čo robiť” pri volaní metódy <tt>area()</tt> – ale za účelom volania z podtried môže obsahovať definície konštruktorov. Abstraktná trieda slúži iba na dedenie a ako taká nemôže byť typom žiadneho objektu. Stále však môže byť typom ''referencie'' na objekt. |
* Podtriedy abstraktnej triedy, ktoré nie sú abstraktné, musia implementovať všetky abstraktné metódy svojho predka. | * Podtriedy abstraktnej triedy, ktoré nie sú abstraktné, musia implementovať všetky abstraktné metódy svojho predka. | ||
Riadok 407: | Riadok 413: | ||
public abstract double area(); | public abstract double area(); | ||
− | public | + | public long approximateArea() { |
return Math.round(area()); | return Math.round(area()); | ||
} | } | ||
Riadok 461: | Riadok 467: | ||
potom vypíše nasledujúci výstup: | potom vypíše nasledujúci výstup: | ||
<pre> | <pre> | ||
− | 2.0 2 | + | 2.0 2 |
− | 3.141592653589793 3 | + | 3.141592653589793 3 |
− | 0.0 | + | 0.0 0 |
</pre> | </pre> | ||
Riadok 479: | Riadok 485: | ||
</syntaxhighlight> | </syntaxhighlight> | ||
− | * Všetky triedy sú automaticky potomkami triedy [https://docs.oracle.com/en/java/javase/ | + | * Všetky triedy sú automaticky potomkami triedy [https://docs.oracle.com/en/java/javase/21/docs/api/java.base/java/lang/Object.html <tt>Object</tt>]; tá sa tiež považuje za priamu nadtriedu tried, ktoré explicitne nerozširujú žiadnu triedu. |
* Trieda <tt>Object</tt> obsahuje metódy – napríklad <tt>toString</tt> alebo <tt>equals</tt> – ktoré je často užitočné prekrývať. | * Trieda <tt>Object</tt> obsahuje metódy – napríklad <tt>toString</tt> alebo <tt>equals</tt> – ktoré je často užitočné prekrývať. | ||
* To vysvetľuje, prečo sme pri metóde <tt>toString</tt> triedy <tt>Circle</tt> použili anotáciu <tt>Override</tt>: prekryli sme totiž jej definíciu z triedy <tt>Object</tt>. | * To vysvetľuje, prečo sme pri metóde <tt>toString</tt> triedy <tt>Circle</tt> použili anotáciu <tt>Override</tt>: prekryli sme totiž jej definíciu z triedy <tt>Object</tt>. | ||
Riadok 488: | Riadok 494: | ||
Rozhranie (angl. ''interface'') je podobným konceptom ako abstraktná trieda. Existuje však medzi nimi niekoľko rozdielov, z ktorých najpodstatnejšie sú tieto: | Rozhranie (angl. ''interface'') je podobným konceptom ako abstraktná trieda. Existuje však medzi nimi niekoľko rozdielov, z ktorých najpodstatnejšie sú tieto: | ||
− | * Rozhranie slúži predovšetkým ako zoznam ''abstraktných'' metód – kľúčové slovo <tt>abstract</tt> tu netreba uvádzať. Pri triedach implementujúcich rozhranie je garantované, že na prácu s nimi bude možné použiť metódy deklarované v rozhraní (odtiaľ aj termín „rozhranie”). Naopak implementované metódy musia byť označené kľúčovým slovom <tt>default</tt> | + | * Rozhranie slúži predovšetkým ako zoznam ''abstraktných'' metód – kľúčové slovo <tt>abstract</tt> tu netreba uvádzať. Pri triedach implementujúcich rozhranie je garantované, že na prácu s nimi bude možné použiť metódy deklarované v rozhraní (odtiaľ aj termín „rozhranie”). Napríklad rozhranie pre zásobníky by mohlo deklarovať metódy ako <tt>push</tt>, <tt>pop</tt> a <tt>isEmpty</tt> a triedy pre zásobníky implementované pomocou polí resp. spájaných zoznamov by toto rozhranie mohli implementovať. |
− | * Rozhranie nemôže | + | * Naopak implementované metódy musia byť v rozhraní označené kľúčovým slovom <tt>default</tt> (čo sa však typicky využíva iba vo veľmi špeciálnych situáciách), prípadne musia byť statické. |
− | * Kým od tried sa dedí pomocou kľúčového slova <tt>extends</tt>, rozhrania sa ''implementujú'' pomocou kľúčového slova <tt>implements</tt>. Rozdiel je predovšetkým v tom, že implementovať možno aj viacero rozhraní. Jedno rozhranie môže navyše rozširovať iné (dopĺňať ho o ďalšie požadované | + | * Rozhranie nemôže definovať konštruktory, ani iné ako finálne premenné (t. j. konštanty). |
− | * Všetky položky v rozhraní sa chápu ako verejné (<tt>public</tt>). | + | * Kým od tried sa dedí pomocou kľúčového slova <tt>extends</tt>, rozhrania sa ''implementujú'' pomocou kľúčového slova <tt>implements</tt>. Rozdiel je predovšetkým v tom, že implementovať možno aj viacero rozhraní. Jedno rozhranie môže navyše rozširovať iné (dopĺňať ho o ďalšie požadované metódy): v takom prípade používame kľúčové slovo <tt>extends</tt>. |
+ | * Všetky položky v rozhraní sa chápu ako verejné (modifikátor <tt>public</tt> teda nie je potrebné explicitne uvádzať). | ||
+ | * Podobne ako abstraktná trieda, môže byť aj rozhranie typom referencie. | ||
+ | * Hoci nejde o prekrývanie v pravom slova zmysle, aj pri implementovaní metód z rozhraní používame anotáciu <tt>@Override</tt>. | ||
''Príklad použitia'': | ''Príklad použitia'': | ||
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
− | interface | + | public interface Movable { |
− | void | + | void move(double deltaX, double deltaY); |
− | |||
} | } | ||
+ | </syntaxhighlight> | ||
− | interface | + | <syntaxhighlight lang="java"> |
− | + | public interface Measurable { | |
+ | double area(); | ||
+ | long approximateArea(); | ||
} | } | ||
+ | </syntaxhighlight> | ||
+ | |||
+ | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
+ | public abstract class Shape implements Movable, Measurable { | ||
+ | // ... | ||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
@Override | @Override | ||
− | public void | + | public void move(double deltaX, double deltaY) { |
− | + | x += deltaX; | |
− | + | y += deltaY; | |
} | } | ||
− | + | ||
@Override | @Override | ||
− | public | + | public abstract double area(); // Deklaracia tejto abstraktnej metody sa stava nepotrebnou |
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
@Override | @Override | ||
− | public | + | public long approximateArea() { |
− | + | return Math.round(area()); | |
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
} | } | ||
− | + | // ... | |
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
} | } | ||
+ | </syntaxhighlight> | ||
− | + | <syntaxhighlight lang="java"> | |
− | + | public static void main(String[] args) { | |
− | public void | + | Measurable[] elements = new Shape[3]; // Podobne ako abstraktne triedy mozu byt aj rozhrania typmi referencie |
− | + | elements[0] = new Rectangle(0, 0, 1, 2); | |
− | + | elements[1] = new Circle(0, 0, 1); | |
− | + | elements[2] = new Segment(1, 1, 2, 2); | |
− | + | for (Measurable element : elements) { | |
− | + | System.out.println(element.area() + " " + element.approximateArea()); | |
− | + | } | |
− | |||
} | } | ||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
</syntaxhighlight> | </syntaxhighlight> | ||
Riadok 622: | Riadok 556: | ||
''Modifikátory prístupu'': | ''Modifikátory prístupu'': | ||
* <tt>public</tt>: triedy, rozhrania a ich súčasti prístupné odvšadiaľ. | * <tt>public</tt>: triedy, rozhrania a ich súčasti prístupné odvšadiaľ. | ||
− | * (žiaden modifikátor): viditeľnosť len v rámci | + | * (žiaden modifikátor): viditeľnosť len v rámci balíka (<tt>package</tt>). |
− | * <tt>protected</tt>: viditeľnosť v triede, jej podtriedach a v rámci | + | * <tt>protected</tt>: viditeľnosť v triede, jej podtriedach a v rámci balíka (len pre premenné, metódy a konštruktory; nedá sa aplikovať na triedu samotnú). |
− | * <tt>private</tt>: viditeľnosť len v danej triede. | + | * <tt>private</tt>: viditeľnosť len v danej triede (len pre premenné, metódy a konštruktory; nedá sa aplikovať na triedu samotnú). |
''Iné modifikátory'': | ''Iné modifikátory'': | ||
Riadok 631: | Riadok 565: | ||
** Ak je trieda <tt>final</tt>, nedá sa z nej ďalej dediť. | ** Ak je trieda <tt>final</tt>, nedá sa z nej ďalej dediť. | ||
** Ak je metóda <tt>final</tt>, nedá sa v podtriede prekryť. | ** Ak je metóda <tt>final</tt>, nedá sa v podtriede prekryť. | ||
− | ** Ak je premenná alebo parameter <tt>final</tt>, ide o konštantu, ktorú nemožno meniť. | + | ** Ak je premenná alebo parameter <tt>final</tt>, ide o „konštantu”, ktorú nemožno meniť (možno ju ale inicializovať aj za behu). |
* <tt>static</tt>: | * <tt>static</tt>: | ||
− | ** Statické premenné a metódy | + | ** Statické premenné a metódy príslušia triede samotnej, nie jej inštanciám. |
** Statické triedy vo vnútri inej triedy nie sú viazané na jej konkrétnu inštanciu (viac neskôr). | ** Statické triedy vo vnútri inej triedy nie sú viazané na jej konkrétnu inštanciu (viac neskôr). | ||
== Aritmetický strom s využitím dedenia == | == Aritmetický strom s využitím dedenia == | ||
− | V minulom semestri | + | V minulom semestri ste boli upozornení na návrhový nedostatok pri realizácii aritmetického stromu: niektoré položky uložené v štruktúrach reprezentujúcich uzly takýchto stromov sa využívali len pre určité druhy uzlov (hodnoty iba v listoch a operátory iba vo vnútorných uzloch). Tomuto sa vieme vyhnúť pomocou dedenia. |
− | * Jednotlivé typy | + | * Jednotlivé typy uzlov budú podtriedy abstraktnej triedy <tt>Node</tt>. |
− | * Namiesto použitia príkazu <tt>switch</tt> na typ | + | * Namiesto použitia príkazu <tt>switch</tt> na typ uzla tu prekryjeme potrebné metódy, napríklad <tt>evaluate</tt>. |
<syntaxhighlight lang="java"> | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
abstract class Node { | abstract class Node { | ||
public abstract int evaluate(); | public abstract int evaluate(); | ||
} | } | ||
+ | </syntaxhighlight> | ||
− | abstract class | + | <syntaxhighlight lang="java"> |
+ | abstract class NullaryNode extends Node { | ||
} | } | ||
+ | </syntaxhighlight> | ||
+ | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
abstract class UnaryNode extends Node { | abstract class UnaryNode extends Node { | ||
− | Node child; | + | private Node child; |
+ | public Node getChild() { | ||
+ | return child; | ||
+ | } | ||
+ | |||
public UnaryNode(Node child) { | public UnaryNode(Node child) { | ||
this.child = child; | this.child = child; | ||
} | } | ||
} | } | ||
+ | </syntaxhighlight> | ||
+ | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
abstract class BinaryNode extends Node { | abstract class BinaryNode extends Node { | ||
− | Node left; | + | private Node left; |
− | Node right; | + | private Node right; |
+ | |||
+ | public Node getLeft() { | ||
+ | return left; | ||
+ | } | ||
+ | |||
+ | public Node getRight() { | ||
+ | return right; | ||
+ | } | ||
public BinaryNode(Node left, Node right) { | public BinaryNode(Node left, Node right) { | ||
Riadok 666: | Riadok 618: | ||
} | } | ||
} | } | ||
+ | </syntaxhighlight> | ||
− | class Constant extends | + | <syntaxhighlight lang="java"> |
− | int value; | + | class Constant extends NullaryNode { |
+ | private int value; | ||
public Constant(int value) { | public Constant(int value) { | ||
Riadok 684: | Riadok 638: | ||
} | } | ||
} | } | ||
+ | </syntaxhighlight> | ||
+ | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
class UnaryMinus extends UnaryNode { | class UnaryMinus extends UnaryNode { | ||
public UnaryMinus(Node child){ | public UnaryMinus(Node child){ | ||
Riadok 692: | Riadok 648: | ||
@Override | @Override | ||
public int evaluate() { | public int evaluate() { | ||
− | return - | + | return -getChild().evaluate(); |
} | } | ||
@Override | @Override | ||
public String toString() { | public String toString() { | ||
− | return "(-" + | + | return "(-" + getChild().toString() + ")"; |
} | } | ||
} | } | ||
+ | </syntaxhighlight> | ||
+ | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
class Plus extends BinaryNode { | class Plus extends BinaryNode { | ||
public Plus(Node left, Node right) { | public Plus(Node left, Node right) { | ||
− | super(left,right); | + | super(left, right); |
} | } | ||
@Override | @Override | ||
public int evaluate() { | public int evaluate() { | ||
− | return | + | return getLeft().evaluate() + getRight().evaluate(); |
} | } | ||
@Override | @Override | ||
public String toString() { | public String toString() { | ||
− | return "(" + | + | return "(" + getLeft().toString() + "+" + getRight().toString() + ")"; |
} | } | ||
} | } | ||
+ | </syntaxhighlight> | ||
+ | <syntaxhighlight lang="java"> | ||
public class Expressions { | public class Expressions { | ||
Aktuálna revízia z 19:40, 2. marec 2024
Obsah
Oznamy
- Prvú bonusovú domácu úlohu je v prípade záujmu potrebné odovzdať najneskôr do začiatku zajtrajších cvičení.
- Počas budúcotýždňových cvičení – čiže v utorok 12. marca od 9:50 – bude prebiehať prvý test zameraný na látku z prvých troch týždňov semestra. Body z testu bude možné získať iba v prípade prítomnosti na cvičeniach v miestnosti I-H6.
Opakovanie: triedy a objekty
- Objekt je predovšetkým súborom rôznych dát a metód na manipuláciu s nimi. Na objekty sa odkazuje pomocou ich identifikátorov, ktoré sú referenciami na ich „pamäťové adresy”.
- Každý objekt je inštanciou nejakej triedy (angl. class). Triedu možno chápať ako „vzor”, podľa ktorého sa vytvárajú objekty. Trieda tiež reprezentuje typ jej objektov.
- Trieda sa teda podobá na struct z jazykov C a C++ v tom, že môže združovať niekoľko hodnôt rôznych typov. Ide však o omnoho bohatší koncept – môže obsahovať metódy (funkcie) na prácu s dátami uloženými v inštancii danej triedy, umožňuje nastaviť viditeľnosť jednotlivých premenných a metód pomocou modifikátorov, atď.
- Konštruktory sú špeciálne kusy kódu slúžiace na vytvorenie objektu (inštancie triedy).
- Dôležitým metodickým princípom objektovo orientovaného programovania je zapuzdrenie (angl. encapsulation): spojenie dát a súvisiaceho kódu do koherentného logického celku.
- Trieda väčšinou navonok ukazuje iba vhodne zvolenú časť metód.
- Premenné a pomocné metódy sú skryté – prípadné zmeny vnútornej implementácie triedy sa tak nemusia prejaviť v kóde pracujúcom s touto triedu.
Dedenie
Trieda môže byť podtriedou inej triedy. Napríklad trieda Pes môže byť podtriedou všeobecnejšej triedy Zviera: každý objekt, ktorý je inštanciou triedy Pes je potom súčasne aj inštanciou triedy Zviera. Tento vzťah medzi triedami vyjadrujeme kľúčovým slovom extends v definícii triedy.
class Pes extends Zviera {
// ...
}
Hovoríme tiež, že trieda Pes dedí od triedy Zviera, alebo že trieda Pes triedu Zviera rozširuje. V prípade vhodne zvolených prístupových modifikátorov (detaily neskôr) totiž inštancia triedy Pes zdedí metódy a premenné (nie konštruktory) definované v triede Zviera a tie sa potom správajú tak, ako keby boli priamo definované aj v triede Pes.
Dedenie umožňuje vyhnúť sa nutnosti písať podobný kód viackrát. Namiesto implementácie podobných metód v niekoľkých triedach možno vytvoriť nadtriedu týchto tried a spoločné časti kódu presunúť tam.
Príklad
Uvažujme triedy reprezentujúce rôzne geometrické útvary v rovine a poskytujúce metódu move realizujúcu posunutie.
public class Rectangle {
private double x, y; // Suradnice laveho horneho rohu
private double width, height; // Vyska a sirka obdlznika
public double getX() {
return x;
}
public void setX(double x) {
this.x = x;
}
public double getY() {
return y;
}
public void setY(double y) {
this.y = y;
}
public double getWidth() {
return width;
}
public void setWidth(double width) {
this.width = width;
}
public double getHeight() {
return height;
}
public void setHeight(double height) {
this.height = height;
}
public void move(double deltaX, double deltaY) {
x += deltaX;
y += deltaY;
}
}
public class Circle {
private double x, y; // Suradnice stredu
private double radius; // Polomer kruznice
public double getX() {
return x;
}
public void setX(double x) {
this.x = x;
}
public double getY() {
return y;
}
public void setY(double y) {
this.y = y;
}
public double getRadius() {
return radius;
}
public void setRadius(double radius) {
this.radius = radius;
}
public void move(double deltaX, double deltaY) {
x += deltaX;
y += deltaY;
}
}
Vidíme, že obidve triedy obsahujú pomerne veľa spoločného kódu, ktorý nie je nijak špecifický pre obdĺžniky alebo kruhy, ale naopak môže byť v nezmenenej podobe použitý aj pri ďalších rovinných geometrických útvaroch. Využijeme teda mechanizmus dedenia – spoločné premenné a metódy tried Rectangle a Circle presunieme do ich spoločnej nadtriedy Shape.
public class Shape {
private double x, y; // Suradnice nejakeho vyznacneho bodu geometrickeho utvaru
public double getX() {
return x;
}
public void setX(double x) {
this.x = x;
}
public double getY() {
return y;
}
public void setY(double y) {
this.y = y;
}
public void move(double deltaX, double deltaY) {
x += deltaX;
y += deltaY;
}
}
public class Rectangle extends Shape {
private double width, height;
public double getWidth() {
return width;
}
public void setWidth(double width) {
this.width = width;
}
public double getHeight() {
return height;
}
public void setHeight(double height) {
this.height = height;
}
// Pripadne dalsie metody pre obdlznik
}
public class Circle extends Shape {
private double radius;
public double getRadius() {
return radius;
}
public void setRadius(double radius) {
this.radius = radius;
}
// Pripadne dalsie metody pre kruznicu
}
V rámci triedy možno používať aj verejné metódy a premenné nadtriedy, ako keby boli jej vlastné – a často aj metódy a premenné s inými modifikátormi rôznymi od private (o tom neskôr). V metódach a konštruktoroch tried Rectangle a Circle tak napríklad môžeme používať metódy getX, setX, getY, setY a move.
public class Rectangle extends Shape {
// ...
public Rectangle(double x, double y, double width, double height) {
setX(x);
setY(y);
setWidth(width);
setHeight(height);
}
// ...
}
public class Circle extends Shape {
// ...
public Circle(double x, double y, double radius) {
setX(x);
setY(y);
setRadius(radius);
}
@Override // Vyznam tejto znacky si vysvetlime o chvilu
public String toString() {
return "Stred: [" + getX() + "," + getY() + "]; Polomer: " + getRadius() + ".";
}
// ...
}
- Inštanciu c triedy Circle teraz môžeme nielen vypísať na konzolu cez System.out.println(c) (použije sa metóda toString), ale môžeme pre ňu zavolať aj ľubovoľnú metódu triedy Shape, napríklad c.move(1, 1) alebo c.setX(2).
Dedenie a typy
- Typom objektu je trieda určená konštruktorom, ktorým bol objekt vytvorený – napríklad volanie konštruktora triedy Circle má za následok vytvorenie objektu typu Circle.
- Premenná, ktorej typom je trieda T však môže obsahovať aj referenciu na objekt, ktorého typom je podtrieda triedy T. Napríklad premenná typu Shape tak môže obsahovať referenciu na objekt triedy Shape alebo jej ľubovoľnej podtriedy. Vždy teda treba rozlišovať medzi typom referencie (premennej obsahujúcej referenciu na objekt) a samotným typom objektu.
Circle circle = new Circle(0, 0, 5);
Shape shape = circle; // toto je korektne priradenie
// circle = shape; // toto neskompiluje, kedze shape nemusi byt kruznica
circle = (Circle) shape; // po pretypovani to uz skompilovat pojde; ak shape nie je instanciou Circle alebo null, vyhodi sa vynimka
- Istejší prístup je pri priraďovaní premennej typu Shape do premennej typu Circle najprv overiť, či premenná typu Shape obsahuje referenciu na inštanciu triedy Circle. Na to slúži operátor instanceof. Platí pritom, že ak je objekt inštanciou nejakej triedy, je súčasne aj inštanciou ľubovoľnej jej nadtriedy (samotný typ objektu je však daný iba najnižšou triedou v tomto usporiadaní). Napríklad podmienka shape instanceof Shape je splnená kedykoľvek je splnená podmienka shape instanceof Circle. Pre ľubovoľnú triedu Trieda má výraz null instanceof Trieda vždy hodnotu false (a rovnako pre premennú obsahujúcu null).
if (shape instanceof Circle) {
circle = (Circle) shape;
}
- Keďže teda môžeme inštancie tried Rectangle alebo Circle považovať aj za inštancie ich spoločnej nadtriedy Shape, môžeme rôzne typy útvarov spracúvať tým istým kódom. Napríklad nasledujúca metóda dostane pole útvarov a posunie každý z nich o daný vektor (deltaX, deltaY).
public static void moveAll(Shape[] shapes, double deltaX, double deltaY) {
for (Shape shape : shapes) {
shape.move(deltaX, deltaY);
}
}
- Cvičenie: čo vypíše nasledujúci kód?
Shape[] shapes = new Shape[2];
shapes[0] = new Rectangle(0, 0, 1, 2);
shapes[1] = new Circle(0, 0, 1);
moveAll(shapes, 2, 2);
for (Shape x : shapes) {
if (x instanceof Circle) {
System.out.println("Je to kruh.");
Circle c = (Circle) x; // O chvilu uvidime, ze toto pretypovanie kvoli nasledujucemu riadku nie je nutne
System.out.println(c);
}
if (x instanceof Shape) {
System.out.println("Je to utvar.");
}
}
Dedenie a konštruktory
- Typickou úlohou konštruktora je správne nainicializovať objekt.
- Pri dedení si väčšinou každá trieda inicializuje „svoje” premenné.
- Napríklad krajší spôsob realizácie konštruktorov pre geometrické útvary je nasledovný: Shape inicializuje x a y, pričom napríklad Circle nechá inicializáciu x a y na Shape a inicializuje už len radius.
- Prvý príkaz konštruktora môže pozostávať z volania konštruktora predka pomocou kľúčového slova super (z angl. superclass, t. j. nadtrieda).
public class Shape {
// ...
public Shape(double x, double y) {
this.x = x; // alebo setX(x);
this.y = y; // alebo setY(y);
}
// ...
}
public class Rectangle extends Shape {
// ...
public Rectangle(double x, double y, double width, double height) {
super(x, y);
this.width = width; // alebo setWidth(width);
this.height = height; // alebo setHeight(height);
}
// ...
}
public class Circle extends Shape {
// ...
public Circle(double x, double y, double radius) {
super(x, y);
this.radius = radius; // alebo setRadius(radius);
}
// ...
}
- Ak nezavoláme konštruktor nadtriedy ručne, automaticky sa zavolá konštruktor bez parametrov, t. j. super(). To môže pri kompilovaní vyústiť v chybu v prípade, keď nadtrieda nemá definovaný konštruktor bez parametrov (či už explicitne jeho implementáciou, alebo implicitne tým, že sa neuvedie implementácia žiadneho konštruktora nadtriedy). Napríklad v horeuvedenom príklade je teda volanie konštruktora nadtriedy nutnou podmienkou úspešného skompilovania programu.
- Výnimkou je prípad, keď sa v rámci prvého príkazu volá iný konštruktor tej istej triedy pomocou this(...) – vtedy sa volanie konštruktora nadtriedy nechá na práve zavolaný konštruktor.
Prekrývanie metód a polymorfizmus
Podtrieda môže prekryť (angl. override) niektoré zdedené metódy, aby sa chovali inak ako v predkovi.
Uvažujme napríklad útvar Segment (úsečka), ktorý je zadaný dvoma koncovými bodmi a v metóde move treba posunúť oba. V triede Segment je teda potrebné metódu move prekryť. Metódu move z nadtriedy Shape pritom možno zavolať ako super.move, ale nemusí to byť v rámci prvého príkazu prekrývajúcej metódy move a metóda nadtriedy sa tam prípadne ani nemusí zavolať vôbec (volanie metódy super.move možno použiť aj v iných metódach a konštruktoroch triedy Segment).
public class Segment extends Shape {
private double x2, y2;
// ...
public Segment(double x, double y, double x2, double y2) {
super(x, y);
this.x2 = x2;
this.y2 = y2;
}
@Override
public void move(double deltaX, double deltaY) {
super.move(deltaX, deltaY);
x2 += deltaX;
y2 += deltaY;
}
}
O prekrytie metódy z nadtriedy ide samozrejme iba v prípade, že má prekrývajúca metóda rovnaký názov a rovnakú postupnosť typov parametrov (t. j. rovnakú signatúru) ako metóda nadtriedy. V prípade rovnakého názvu metódy, ale rozdielnych typov parametrov ide len o preťaženie metódy, ako ho poznáme z minulej prednášky.
Návratový typ prekrývajúcej metódy sa musí buď zhodovať s návratovým typom prekrývanej metódy, alebo musí byť jeho „špecializáciou” (napr. môže ísť o podtriedu triedy, ktorá slúži ako návratový typ prekrývanej metódy). Modifikátor prístupu prekrývajúcej metódy musí byť nastavený tak, aby bola táto metóda prístupná kedykoľvek je prístupná prekrývaná metóda (ak je teda napr. prekrývaná metóda verejná, musí byť verejná aj prekrývajúca metóda). Pokiaľ tieto vlastnosti prekrývajúcej metódy nie sú splnené, program neskompiluje.
Anotácia @Override je pri prekrývaní metód nepovinná, ale odporúčaná. Ide o informáciu pre kompilátor, ktorou sa vyjadruje snaha o prekrytie zdedenej metódy. Ak sa v predkovi nenachádza metóda s rovnakou signatúrou, kompilátor vyhlási chybu. Tým sa dá predísť obzvlášť nepríjemným chybám, pri ktorých napríklad namiesto prekrytia metódy túto metódu neúmyselne preťažíme alebo napíšeme metódu s úplne iným názvom (napr. hashcode namiesto hashCode).
S prekrývaním metód súvisí polymorfizmus, pod ktorým sa v programovaní (hlavne pri OOP) rozumie schopnosť metód chovať sa rôzne:
- S určitou formou polymorfizmu sme sa už stretli, keď sme mali viacero metód s rovnakým menom, avšak s rôznymi typmi parametrov (tzv. preťažovanie metód, angl. overloading).
- Pri dedení sa navyše môže metóda chovať rôzne v závislosti od triedy, ku ktorej táto metóda patrí.
- To, ktorá verzia metódy sa zavolá, záleží od toho, akého typu je objekt, nie akého typu je referencia naň.
- Takto to ale funguje iba pri nestatických metódach (keďže statické metódy príslušia samotným triedam, rozdiel medzi typom referencie a typom inštancie tam nemožno využiť). Pri statických metódach preto nehovoríme o ich prekrývaní, ale o ich skrývaní; nemožno vtedy ani použiť anotáciu @Override.
Shape s = new Segment(0, 0, 1, -5);
s.move(1, 1); // zavola prekrytu metodu z triedy Segment
s = new Circle(0, 0, 1);
s.move(1, 1); // zavola metodu z triedy Shape, lebo v Circle nie je prekryta
Shape[] shapes = new Shape[3];
//...
for(Shape x : shapes) {
x.move(deltaX, deltaY); // kazdy prvok pola sa posuva svojou metodou move, ak ju ma
}
Vo všeobecnosti sa pri volaní o.f(par1,...,parn) pre objekt o typu T aplikuje nasledujúci princíp:
- Ak má trieda T svoju implementáciu metódy f s vhodnými parametrami, vykoná sa táto verzia metódy.
- V opačnom prípade sa vhodná verzia metódy f hľadá v nadtriede triedy T, v prípade neúspechu v nadtriede nadtriedy T, atď.
Polymorfizus môže byť schovaný aj hlbšie – neprekrytá metóda z predka môže vo svojom tele volať prekryté metódy, čím sa jej správanie mení v závislosti od typu objektu.
public class SuperClass {
void f() {
System.out.println("Metoda f nadtriedy.");
}
void g() {
f();
f();
}
}
public class SubClass extends SuperClass {
@Override
void f() {
System.out.println("Metoda f podtriedy.");
}
}
SuperClass a = new SubClass();
a.g(); // vypise sa dvakrat "Metoda f podtriedy."
Zmysluplnejším príkladom takéhoto správania bude metóda approximateArea v príklade nižšie.
Abstraktné triedy a metódy
Aby sa metóda chovala v určitej skupine tried polymorfne, musí byť definovaná v ich spoločnej nadtriede. V tejto nadtriede však nemusí existovať jej zmysluplná implementácia.
- Uvažujme napríklad metódu area(), ktorá zráta plochu geometrického útvaru.
- Pre triedy Rectangle, Circle, resp. Segment je implementácia takejto metódy zrejmá. Zmysluplná implementácia v ich spoločnej nadtriede Shape by však bola prinajmenšom problematická.
Vzniknutú situáciu možno riešiť nasledovne:
- Metódu area() v triede Shape, ako aj triedu Shape samotnú, označíme za abstraktnú modifikátorom abstract.
- Abstraktná metóda pozostáva iba z hlavičky bez samotnej implementácie a je určená na prekrytie v podtriedach (musí ísť o nestatickú metódu).
- Abstraktná trieda je trieda, ktorá môže obsahovať abstraktné metódy. Zo zrejmých dôvodov z nej nemožno priamo tvoriť inštancie – napríklad v našom príklade by tieto inštancie „nevedeli, čo robiť” pri volaní metódy area() – ale za účelom volania z podtried môže obsahovať definície konštruktorov. Abstraktná trieda slúži iba na dedenie a ako taká nemôže byť typom žiadneho objektu. Stále však môže byť typom referencie na objekt.
- Podtriedy abstraktnej triedy, ktoré nie sú abstraktné, musia implementovať všetky abstraktné metódy svojho predka.
Príklad:
public abstract class Shape {
// ...
public abstract double area();
public long approximateArea() {
return Math.round(area());
}
}
public class Rectangle extends Shape {
// ...
@Override
public double area() {
return width * height;
}
}
public class Circle extends Shape {
// ...
@Override
public double area() {
return Math.PI * radius * radius;
}
}
public class Segment extends Shape {
// ...
@Override
public double area() {
return 0;
}
}
Napríklad program
public static void main(String[] args) {
Shape[] shapes = new Shape[3];
shapes[0] = new Rectangle(0, 0, 1, 2);
shapes[1] = new Circle(0, 0, 1);
shapes[2] = new Segment(1, 1, 2, 2);
for (Shape x : shapes) {
System.out.println(x.area() + " " + x.approximateArea());
}
}
potom vypíše nasledujúci výstup:
2.0 2 3.141592653589793 3 0.0 0
Hierarchia tried a trieda Object
- V Jave môže každá trieda dediť iba od jednej triedy (na rozdiel od niektorých iných jazykov, kde je možné dedenie od viacerých tried).
- Dedenie je však možné „viacúrovňovo”:
class Pes extends Zviera {
}
class Civava extends Pes { // Hierarchia tried nemusi verne zodpovedat realite
}
- Všetky triedy sú automaticky potomkami triedy Object; tá sa tiež považuje za priamu nadtriedu tried, ktoré explicitne nerozširujú žiadnu triedu.
- Trieda Object obsahuje metódy – napríklad toString alebo equals – ktoré je často užitočné prekrývať.
- To vysvetľuje, prečo sme pri metóde toString triedy Circle použili anotáciu Override: prekryli sme totiž jej definíciu z triedy Object.
- Vypisovanie kružnice Circle circle cez System.out.println(circle) je zas ukážkou polymorfizmu. Ide tu o použitie verzie metódy println, ktorá ako argument očakáva inštanciu triedy Object a na výpis používa metódu toString tejto inštancie. V prípade, že metódu println zavoláme pre inštanciu podtriedy triedy Object, použije sa pri výpise prekrytá verzia metódy toString.
- Veľmi špeciálnym druhom objektov v Jave sú polia, pričom polia typu T (kde T je trieda alebo primitívny typ) sa považujú za inštancie triedy T[], ktorá je podtriedou triedy Object. Aj na polia teda v princípe možno aplikovať metódu toString triedy Object, avšak od jej použitia nemožno očakávať žiadne rozumné správanie, keďže nebola zmysluplným spôsobom prekrytá.
Rozhrania
Rozhranie (angl. interface) je podobným konceptom ako abstraktná trieda. Existuje však medzi nimi niekoľko rozdielov, z ktorých najpodstatnejšie sú tieto:
- Rozhranie slúži predovšetkým ako zoznam abstraktných metód – kľúčové slovo abstract tu netreba uvádzať. Pri triedach implementujúcich rozhranie je garantované, že na prácu s nimi bude možné použiť metódy deklarované v rozhraní (odtiaľ aj termín „rozhranie”). Napríklad rozhranie pre zásobníky by mohlo deklarovať metódy ako push, pop a isEmpty a triedy pre zásobníky implementované pomocou polí resp. spájaných zoznamov by toto rozhranie mohli implementovať.
- Naopak implementované metódy musia byť v rozhraní označené kľúčovým slovom default (čo sa však typicky využíva iba vo veľmi špeciálnych situáciách), prípadne musia byť statické.
- Rozhranie nemôže definovať konštruktory, ani iné ako finálne premenné (t. j. konštanty).
- Kým od tried sa dedí pomocou kľúčového slova extends, rozhrania sa implementujú pomocou kľúčového slova implements. Rozdiel je predovšetkým v tom, že implementovať možno aj viacero rozhraní. Jedno rozhranie môže navyše rozširovať iné (dopĺňať ho o ďalšie požadované metódy): v takom prípade používame kľúčové slovo extends.
- Všetky položky v rozhraní sa chápu ako verejné (modifikátor public teda nie je potrebné explicitne uvádzať).
- Podobne ako abstraktná trieda, môže byť aj rozhranie typom referencie.
- Hoci nejde o prekrývanie v pravom slova zmysle, aj pri implementovaní metód z rozhraní používame anotáciu @Override.
Príklad použitia:
public interface Movable {
void move(double deltaX, double deltaY);
}
public interface Measurable {
double area();
long approximateArea();
}
public abstract class Shape implements Movable, Measurable {
// ...
@Override
public void move(double deltaX, double deltaY) {
x += deltaX;
y += deltaY;
}
@Override
public abstract double area(); // Deklaracia tejto abstraktnej metody sa stava nepotrebnou
@Override
public long approximateArea() {
return Math.round(area());
}
// ...
}
public static void main(String[] args) {
Measurable[] elements = new Shape[3]; // Podobne ako abstraktne triedy mozu byt aj rozhrania typmi referencie
elements[0] = new Rectangle(0, 0, 1, 2);
elements[1] = new Circle(0, 0, 1);
elements[2] = new Segment(1, 1, 2, 2);
for (Measurable element : elements) {
System.out.println(element.area() + " " + element.approximateArea());
}
}
Prehľad niektorých modifikátorov tried, premenných a metód
Modifikátory prístupu:
- public: triedy, rozhrania a ich súčasti prístupné odvšadiaľ.
- (žiaden modifikátor): viditeľnosť len v rámci balíka (package).
- protected: viditeľnosť v triede, jej podtriedach a v rámci balíka (len pre premenné, metódy a konštruktory; nedá sa aplikovať na triedu samotnú).
- private: viditeľnosť len v danej triede (len pre premenné, metódy a konštruktory; nedá sa aplikovať na triedu samotnú).
Iné modifikátory:
- abstract: neimplementovaná metóda alebo trieda s neimplementovanými metódami.
- final:
- Ak je trieda final, nedá sa z nej ďalej dediť.
- Ak je metóda final, nedá sa v podtriede prekryť.
- Ak je premenná alebo parameter final, ide o „konštantu”, ktorú nemožno meniť (možno ju ale inicializovať aj za behu).
- static:
- Statické premenné a metódy príslušia triede samotnej, nie jej inštanciám.
- Statické triedy vo vnútri inej triedy nie sú viazané na jej konkrétnu inštanciu (viac neskôr).
Aritmetický strom s využitím dedenia
V minulom semestri ste boli upozornení na návrhový nedostatok pri realizácii aritmetického stromu: niektoré položky uložené v štruktúrach reprezentujúcich uzly takýchto stromov sa využívali len pre určité druhy uzlov (hodnoty iba v listoch a operátory iba vo vnútorných uzloch). Tomuto sa vieme vyhnúť pomocou dedenia.
- Jednotlivé typy uzlov budú podtriedy abstraktnej triedy Node.
- Namiesto použitia príkazu switch na typ uzla tu prekryjeme potrebné metódy, napríklad evaluate.
abstract class Node {
public abstract int evaluate();
}
abstract class NullaryNode extends Node {
}
abstract class UnaryNode extends Node {
private Node child;
public Node getChild() {
return child;
}
public UnaryNode(Node child) {
this.child = child;
}
}
abstract class BinaryNode extends Node {
private Node left;
private Node right;
public Node getLeft() {
return left;
}
public Node getRight() {
return right;
}
public BinaryNode(Node left, Node right) {
this.left = left;
this.right = right;
}
}
class Constant extends NullaryNode {
private int value;
public Constant(int value) {
this.value = value;
}
@Override
public int evaluate() {
return value;
}
@Override
public String toString() {
return Integer.toString(value);
}
}
class UnaryMinus extends UnaryNode {
public UnaryMinus(Node child){
super(child);
}
@Override
public int evaluate() {
return -getChild().evaluate();
}
@Override
public String toString() {
return "(-" + getChild().toString() + ")";
}
}
class Plus extends BinaryNode {
public Plus(Node left, Node right) {
super(left, right);
}
@Override
public int evaluate() {
return getLeft().evaluate() + getRight().evaluate();
}
@Override
public String toString() {
return "(" + getLeft().toString() + "+" + getRight().toString() + ")";
}
}
public class Expressions {
public static void main(String[] args) {
Node expr = new Plus(new UnaryMinus(new Constant(2)),
new Constant(3));
System.out.println(expr);
System.out.println(expr.evaluate());
}
}