Programovanie (1) v C/C++
1-INF-127, ZS 2024/25
Prednáška 9
Obsah
Oznamy
Domáca úloha do pondelka
- Časť bodov môžete dostať aj za neúplný program
- Na doplnkových cvičeniach vám môžeme poradiť, ak máte otázky
- Nenechávajte všetku prácu na poslednú chvíľu
Cvičenia
- Dnes pribudne do cvičení ďalší príklad na rekurziu, v piatok bonusová rozcvička za jeden bod
- Študentom, ktorí ešte nepracovali s rekurziou, odporúčame prísť na doplnkové cvičenia v piatok
Klasické úvodné príklady na rekurziu
Rekurzia je metóda, pri ktorej definujeme objekt (funkciu, pojem, . . . ) pomocou jeho samého.
Na začiatok sa pozrieme na klasické príklady algoritmov využívajúcich rekurziu.
Výpočet faktoriálu
Faktoriál prirodzeného čísla n značíme n! a je to súčin všetkých celých čísel od 1 po n. Pre úplnosť 0! definujeme ako 1.
Výpočet pomocou cyklu z prednášky 3:
int factorial(int n) {
int result = 1;
for (int i = 1; i <= n; i++) {
result = result * i;
}
return result;
}
Rekurzívna definícia faktoriálu:
- n! = 1 ak n≤1
- n! = n ⋅ (n-1)! inak
Túto matematickú definíciu môžeme priamočiaro prepísať do rekurzívnej funkcie:
int factorial(int n) {
if (n <= 1) return 1;
else return n * factorial(n-1);
}
Aby sa rekurzia nezacyklila, mali by sme dodržiavať nasledujúce zásady:
- Rekurzívna funkcia musí obsahovať vetvu pre triviálny prípad niektorého vstupu. Táto vetva nebude obsahovať rekurzívne volanie funkcie, ktorú práve definujeme.
- Rekurzívne volanie funkcie by malo mať vhodne redukovaný niektorý vstup, aby sme sa časom dopracovali k triviálnemu prípadu.
Najväčší spoločný deliteľ (Euklidov algoritmus)
Ďalším tradičným príkladom na rekurziu je počítanie najväčšieho spoločného deliteľa.
- Euklidov algoritmus z prednášky 3 bol založený na rovnosti gcd(a,b) = gcd(b, a mod b)
- Tú sme použili v cykle:
int gcd(int a, int b) {
while (b != 0) {
int r = a % b;
a = b;
b = r;
}
return a;
}
Avšak opäť to isté môžeme ešte kratšie a elegantnejšie napísať rekurziou:
int gcd(int a, int b) {
if (b == 0) return a;
else return gcd(b, a % b);
}
Fibonacciho čísla
Nemôžeme vynechať obľúbený rekurzívny príklad - Fibonacciho čísla, ktoré sme videli na prednáške 4. Aj tam sa rekurzia priam pýta, keďže Fibonacciho čísla sú definované rekurzívne:
- F(0)=0
- F(1)=1
- F(n)=F(n-1)+F(n-2) pre n>=2
Z tejto definície vieme opäť urobiť rekurzívnu funkciu jednoducho:
int fib(int n){
if (n == 0) {
return 0;
} else if (n == 1) {
return 1;
} else {
return fib(n - 1) + fib(n - 2);
}
}
Toto je opäť krajšie ako nerekurzívna verzia:
int fibonacci(int n) {
if (n == 0) {
return 0;
} else if (n == 1) {
return 1;
} else {
int F_posledne = 1;
int F_predposledne = 0;
for (int i = 2; i <= n; i++) {
int F_n = F_posledne + F_predposledne;
F_predposledne = F_posledne;
F_posledne = F_n;
}
return F_posledne;
}
}
Binárne vyhľadávanie
Aj binárne vyhľadávanie prvku v utriedenom poli z prednášky 7 sa dá pekne zapísať rekurzívne.
Pôvodná nerekurzívna funkcia vrátila polohu prvku x v poli a alebo hodnotou -1, ak sa tam nenachádzal:
int find(int a[], int n, int x) {
int left = 0, right = n - 1;
while (left <= right) {
int index = (left + right) / 2;
if (a[index] == x) {
return index;
}
else if (a[index] < x) {
left = index + 1;
}
else {
right = index - 1;
}
}
return -1;
}
V rekurzívnej verzii si okraje aktuálneho úseku poľa si v rekurzii posielame ako parametre:
int find(int a[], int left, int right, int x) {
if (left > right) {
return -1;
}
int index = (left + right) / 2;
if (a[index] == x) {
return index;
}
else if (a[index] < x) {
return find(a, index+1, right, x);
}
else {
return find(a, left, index - 1, x);
}
}
Ak chceme vyhľadať x v poli a s n prvkami, voláme find(a, 0, n-1, x).
Na zamyslenie:
- Táto funkcia má dva triviálne (nerekurzívne) prípady. Ktoré?
- Aká veličina klesá v každom rekurzívnom volaní?
Tu je ešte trochu iná verzia binárneho vyhľadávania s niekoľkými rozdielmi:
- vraciame iba či sa x nachádza v poli alebo nie (dalo by sa rozšíriť aj na index)
- pri porovnávaní x a a[index] rozlišujeme iba dva prípady, nie tri
- končíme pri intervale dĺžky 1, nie 0
bool contains (int a[], int left, int right, int x){
if (left == right) {
return (a[left] == x);
}
int index = (left + right) / 2;
if (x <= a[index]) {
return contains(a, left, index, x);
}
else {
return contains(a, index+1, right, x);
}
}
int main() {
const int N = 9;
int a[N] = {1, 5, 7, 12, 45, 55, 72, 95, 103};
cout << contains(a, 0, N-1, 467) << endl;
cout << find(a, 0, N-1, 467) << endl;
}
Zhrnutie
Pri rekurzii vyjadríme riešenie nejakej úlohy pomocou riešenia jednej alebo viacerých úloh toho istého typu, ale s menším vstupom plus ďalšie potrebné nerekurzívne výpočty
- výpočet n! vyjadríme pomocou výpočtu (n-1)! a násobenia
- výpočet gcd(a, b) vyjadríme pomocou výpočtu gcd(b, a % b)
- výpočet F[n] vyjadríme pomocou výpočtu F[n-1] a F[n-2]
- binárne vyhľadávanie v dlhšom intervale vyjadríme pomocou binárneho vyhľadávania v kratšom intervale
Všimnite si, že občas musíme zoznam parametrov nejakej funkcie rozšíriť pre potreby rekurzie
- napr. funkcia find by prirodzene dostávala pole a, dĺžku n a hľadaný prvok, ale kvôli rekurzii potrebuje ľavý a pravý okraj
- pre pohodlie užívateľa môžeme pridať pomocnú funkciu (wrapper):
int find(int a[], int n, int x) {
return find(a, 0, n-1, x);
}
Viac o rekurzii
Nepriama rekurzia
- Všetky doteraz uvedené funkcie sú príkladom priamej rekurzie, kde definovaná funkcia používa seba samú priamo.
- V nepriamej rekurzii funkcia neodkazuje vo svojej definícii priamo na seba, ale využíva inú funkciu, ktorá sa odkazuje naspäť na prvú (všeobecnejšie sa kruh môže uzavrieť na viac krokov).
- Ako príklad uveďme rekurzívne testovanie párnosti a nepárnosti (len ilustračný príklad, párnosť je lepšie testovať pomocou n%2):
// deklaracia funkcie odd, aby sa dala pouzit v even
bool odd(int n);
bool even(int n) {
if (n == 0) return true;
else return odd(n - 1);
}
bool odd(int n) {
if (n == 0) return false;
else return even(n - 1);
}
Rekurzia pomocou zásobníka - ako je rekurzia implementovaná
O rekurzívne volania sa stará zásobník volaní (call stack)
- Ide o všeobecnú štruktúru potrebnú aj v nerekurzívnych programoch s funkciami
- Po zavolaní nejakej funkcie f sa pre ňu vytvorí na zásobníku záznam, ktorý obsahuje všetky lokálne premenné a argumenty funkcie
- Keď potom z funkcie f zavoláme nejakú funkciu g (pričom v rekurzii môže byť aj f=g), tak sa vytvorí nový záznam pre g. Navyše v zázname pre f si uložíme aj to, v ktorom kroku sme prestali s výpočtom, aby sme vedeli správne pokračovať
- Po skončení výpočtu funkcie g sa jej záznam zruší zo zásobníka. Vrátime sa k záznamu pre funkciu f a pokračujeme vo výpočte so správnymi hodnotami všetkých premenných a od správneho miesta.
Záznamy v zásobníku si môžeme predstaviť uložené v stĺpci jeden nad druhým
- vrchný záznam je aktuálny, pre funkciu, ktorá sa vykonáva
- pod ním je záznam pre funkciu, ktorá ju volala atď
- na spodku je záznam pre funkciu main
Teraz si môžeme jednoduchý zásobník odsimulovať napríklad na výpočte faktoriálu.
int factorial(int n) {
if (n < 2) return 1;
else return n * factorial(n-1);
}
Zložitejšie príklady rekurzie
Každý z predchádzajúcich príkladov sme vedeli pomerne jednoducho zapísať aj bez rekurzie, aj keď rekurzívny výpočet bol často prehľadnejší, zrozumiteľnejší, kratší a krajší.
Ukážeme si však aj príklady, ktoré by sa bez rekurzie písali obtiažne (aj keď ako si neskôr ukážeme, rekurzia sa dá vždy odstrániť, v najhoršom prípade simuláciou zásobníka). Príklady, kde rekurzia veľmi pomáha, uvidíme na zvyšku dnešnej prednášky, ale aj na dvoch ďalších a k rekurzii sa vrátime aj neskôr v semestri a samozrejme na ďalších predmetoch.
Odbočka: korytnačia grafika v SVGdraw
Náš prvý dnešný príklad rekurzie budú rekurzívne obrázky, fraktály. Aby sa nám lepšie vykresľovali, v knižnici SVGdraw je možnosť kresliť pomocou korytnačej grafiky.
- Vytvoríme si virtuálnu korytnačku, ktorá má určitú polohu a natočenie.
- Môžeme jej povedať, aby sa otočila doľava alebo doprava o určitý počet stupňov (turtle.turnLeft(uhol) a turtle.turnRight(uhol)).
- Môžeme jej povedať, aby išla o určitú dĺžku dopredu (turtle.forward(dlzka))
- Keď ide korytnačka dopredu, zanecháva v piesku chvostom čiarku (vykreslí teda čiaru do nášho obrázku).
Napríklad na vykreslenie štvorca s dĺžkou strany 100 môžeme korytnačke striedavo prikazovať ísť o 100 dopredu a otáčať sa o 90 stupňov doľava.
- Na obrázku sa animuje pohyb korytnačky (pozri tu)
- Program by sa dal ľahko rozšíriť na vykresľovanie pravidelného n-uholníka (stačí zmeniť uhol otočenia a počet opakovaní cyklu)
#include "SVGdraw.h"
int main(void) {
/* Vytvor korytnačku na súradniciach (25,175)
* otočenú doprava na obrázku s rozmermi 200x200,
* ktorý bude uložený v súbore stvorec.svg. */
Turtle turtle(200, 200, "stvorec.svg", 25, 175, 0);
for (int i = 0; i < 4; i++) {
turtle.forward(150); /* vykresli čiaru dĺžky 100 */
turtle.turnLeft(90); /* otoč sa doľava o 90 stupňov */
}
/* strany vykreslené v poradí dolná, pravá, horná, ľavá */
/* Ukonči vypisovanie obrázka. */
turtle.finish();
}
Fraktály
Fraktály sú útvary, ktorých časti na rôznych úrovniach zväčšenia sa podobajú na celý útvar. Mnohé fraktály vieme definovať a vykresliť pomocou jednoduchej rekurzie.
Kochova krivka
Príkladom fraktálu je Kochova krivka. Ako vzniká?
- Predstavme si úsečku, ktorá meria d centimetrov.
- Spravíme s ňou nasledujúcu transformáciu:
- Úsečka sa rozdelí na tretiny a nad strednou tretinou sa zostrojí rovnostranný trojuholník. Základňa trojuholníka v krivke nebude.
- Dostávame tak útvar pozostávajúci zo štyroch úsečiek s dĺžkou d/3
- Tú istú transformáciu môžeme teraz spraviť na každej zo štyroch nových úsečiek, t.j. dostávame 16 úsečiek dĺžky d/9
- Takéto transformácie môžeme robiť do nekonečna
Druhá možnosť je popísať krivku pomocou dvoch parametrov: dĺžka d a stupeň n
- Kochova krivka stupňa 0 je úsečka dĺžky d
- Kochova krivka stupňa n pozostáva zo štyroch kriviek stupňa n-1 a dĺžky n/3
- na presný popis umiestnenia a natočenia týchto kriviek nižšieho stupňa použijeme korytnačiu grafiku, čo máme spravené vo funkcii nižšie.
#include "SVGdraw.h"
void drawKoch(double d, int n, Turtle& turtle){
if (n==0) turtle.forward(d);
else {
drawKoch(d/3, n-1, turtle);
turtle.turnLeft(60);
drawKoch(d/3, n-1, turtle);
turtle.turnRight(120);
drawKoch(d/3, n-1, turtle);
turtle.turnLeft(60);
drawKoch(d/3, n-1, turtle);
}
}
int main(void) {
int width = 310; /* rozmery obrazku */
int height = 150;
double d = 300; /* velkost krivky */
int n = 5; /* stupen krivky */
/* Vytvor korytnačku otočenú doprava. */
Turtle turtle(width, height, "fraktal.svg", 1, height-10, 0);
/* nakresli Kochovu krivku rekurzívne */
drawKoch(d, n, turtle);
/* Schovaj korytnačku. */
turtle.finish();
}
Rekurzívny strom
A ešte jeden príklad fraktálu: strom definovaný nasledovne:
- strom má dva parametre: veľkosť d a stupeň n
- strom stupňa 0 je prázdna množina
- strom stupňa n pozostáva z kmeňa, ktorý tvorí úsečka dĺžky d a z dvoch podstromov, ktoré sú stromy stupňa n-1, veľkosti d/2 a otočené o 30 stupňov doľava a doprava od hlavnej osi stromu (pozri obrázky nižšie)
Rekurzívnu funkciu na vykresľovanie stromu napíšeme tak, aby sa po skončení vrátila na miesto a otočenie, kde začala
- Bez toho by sa sme nevedeli, kde korytnačka je po vykreslení ľavého podstromu a nemohli by sme teda kresliť pravý
- Korytnačka teda prejde po každej vetve dvakrát, raz smerom dopredu a raz naspäť (animácia)
#include "SVGdraw.h"
void drawTree(double d, int n, Turtle& turtle) {
if (n == 0) {
/* stupen 0 - nerob nic */
return;
} else {
/* kmen stromu */
turtle.forward(d);
turtle.turnLeft(30);
/* lava cast koruny */
drawTree(d / 2, n - 1, turtle);
turtle.turnRight(60);
/* prava cast koruny */
drawTree(d / 2, n - 1, turtle);
turtle.turnLeft(30);
/* navrat na spodok kmena */
turtle.forward(-d);
}
}
int main(void) {
/* rozmery obrazku */
int width = 150;
int height = 200;
/* velkost stromu */
double d = 100;
/* stupen krivky */
int n = 5;
/* vytvor korytnačku otočenú hore */
Turtle turtle(width, height, "fraktal.svg",
width / 2, height - 10, 90);
/* nakresli strom rekurzívne */
drawTree(d, n, turtle);
/* schovaj korytnačku */
turtle.finish();
}
Cvičenie
Ako by sme zistili, čo robí rekurzívna funkcia, napríklad takáto obmena Fibonacciho postupnosti?
int f(int n) {
if (n <= 2) return 1; else return f(n-1) + f(n-3);
}