Programovanie (1) v C/C++
1-INF-127, ZS 2024/25

Úvod · Pravidlá · Prednášky · Softvér · Testovač
· Kontaktujte nás pomocou e-mailovej adresy E-prg.png (bude odpovedať ten z nás, kto má príslušnú otázku na starosti alebo kto má práve čas).
· Prosíme študentov, aby si pravidelne čítali e-maily na @uniba.sk adrese alebo aby si tieto emaily preposielali na adresu, ktorú pravidelne čítajú.


Prednáška 10: Rozdiel medzi revíziami

Z Programovanie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
 
(48 medziľahlých úprav od 2 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
 
== Oznamy ==
 
== Oznamy ==
  
* Zajtrajšia rozcvička bude z dnešnej prednášky
+
* Zajtra 22:00 termín odovzdania DÚ1
* Tento týždeň neplánujeme na piatok bonusovú rozcvičku
+
* V stredu zverejníme DÚ2
 +
* Zajtrajšia rozcvička bude z dnešnej prednášky (a teda je fajn si prednášku pozrieť pred cvičením)
 +
* V piatok je sviatok, cvičenia nebudú
 +
* V utorok 5.11. na cvičeniach bude krátky test podobne ako na prednáške 7.10.
 +
** Bude zahŕňať učivo po dnešnú prednášku.
 +
** Môžete si priniesť ťahák 1 list A4. Používanie počítača nebude povolené.
 +
** Ide o súčasť cvičení 7, takže študenti, ktorí majú cvičenia 7 uznané na základe testu pre pokročilých, nemusia prísť.
 +
 
 
* Všímajte si varovania kompilátora, môžu vás upozorniť na chybu
 
* Všímajte si varovania kompilátora, môžu vás upozorniť na chybu
 
<pre>
 
<pre>
Riadok 24: Riadok 31:
 
==Opakovanie rekurzie==
 
==Opakovanie rekurzie==
 
* '''Rekurzívna definícia''': určitý objekt definujeme pomocou menších objektov toho istého typu
 
* '''Rekurzívna definícia''': určitý objekt definujeme pomocou menších objektov toho istého typu
** Napr. Fibonacciho čísla ''F(n) = F(n-1) + F(n-2)''
+
* Napríklad rekurzívna definícia faktoriálu:
** Nezabudnime na triviálne prípady, napr. ''F(0)=F(1)=1''
+
** ''n! = 1'' ak ''n≤1'' (triviálny prípad)
 +
** ''n! = n ⋅ (n-1)!'' inak
  
* Rekurzívne definície vieme často priamočiaro zapísať do '''rekurzívnych funkcií''' (aj keď môžu byť pomalé)
+
* Rekurzívne definície vieme často priamočiaro zapísať do '''rekurzívnych funkcií'''  
 
<syntaxhighlight lang="C++">
 
<syntaxhighlight lang="C++">
int fib(int n){
+
int factorial(int n) {
     if (n == 0) {
+
     if (n <= 1) return 1;
        return 0;
+
     else return n * factorial(n-1);
    } else if (n == 1) {
 
        return 1;
 
     } else {
 
        return fib(n - 1) + fib(n - 2);
 
    }
 
 
}
 
}
 
</syntaxhighlight>
 
</syntaxhighlight>
 
* V '''rekurzívnej funkcii''' riešime problém pomocou menších podproblémov toho istého typu
 
* V '''rekurzívnej funkcii''' riešime problém pomocou menších podproblémov toho istého typu
** Napríklad aby sme našli číslo ''x'' v utriedenom poli medzi indexami <tt>left</tt> a <tt>right</tt>, potrebujeme ho porovnať so stredným prvkom tohoto intervalu a potom riešiť tú istú úlohu pre menší interval
+
** Napríklad aby sme našli číslo ''x'' v utriedenom poli medzi indexami <tt>left</tt> a <tt>right</tt>, potrebujeme ho porovnať so stredným prvkom tohoto intervalu a potom riešiť tú istú úlohu pre menší interval.
** Aj keď sme pôvodne chceli hľadať prvok v celom poli, úlohu rozšírime o parametre <tt>left</tt> a <tt>right</tt>, aby sa dala spraviť rekurzia
+
** Aj keď sme pôvodne chceli hľadať prvok v celom poli, úlohu rozšírime o parametre <tt>left</tt> a <tt>right</tt>, aby sa dala spraviť rekurzia.
 
<syntaxhighlight lang="C++">
 
<syntaxhighlight lang="C++">
 
int find(int a[], int left, int right, int x) {
 
int find(int a[], int left, int right, int x) {
Riadok 60: Riadok 63:
  
 
===Zásobník volaní===
 
===Zásobník volaní===
Druhý pohľad na rekurziu je dynamický: môžeme simulovať, čo sa v programe deje so zásobníkom volaní (call stack)
+
Druhý pohľad na rekurziu je dynamický: môžeme simulovať, čo sa v programe deje so zásobníkom volaní (call stack).
 
* Skúsme napríklad odsimulovať, čo sa deje ak vo funkcii <tt>main</tt> zavoláme <tt>fib(3)</tt>
 
* Skúsme napríklad odsimulovať, čo sa deje ak vo funkcii <tt>main</tt> zavoláme <tt>fib(3)</tt>
 
* Kvôli prehľadnosti si <tt>fib</tt> rozpíšeme na viac riadkov:
 
* Kvôli prehľadnosti si <tt>fib</tt> rozpíšeme na viac riadkov:
Riadok 121: Riadok 124:
 
main, x=?, riadok C            main, x=2, riadok C  
 
main, x=?, riadok C            main, x=2, riadok C  
 
</pre>
 
</pre>
 
Pozor, priamočiary rekurzívny zápis výpočtu Fibonacciho čísel je neefektívny, lebo výpočet Fibonacciho čísel sa opakuje
 
* Napr. pre ''n=4'' počítame <tt>fib(2)</tt> dvakrát, pre ''n=6'' päťkrát a pre ''n=20'' až 4181-krát
 
  
 
Postupnosť volaní počas výpočtu vieme znázorniť aj stromovým diagramom:
 
Postupnosť volaní počas výpočtu vieme znázorniť aj stromovým diagramom:
Riadok 129: Riadok 129:
 
[[Súbor:fib.png|400px]]
 
[[Súbor:fib.png|400px]]
  
Ako by sme zistili, čo robí rekurzívna funkcia, napríklad takáto obmena Fibonacciho postupnosti?
+
Pozor, priamočiary rekurzívny zápis výpočtu Fibonacciho čísel je neefektívny, lebo výpočet Fibonacciho čísel sa opakuje, čas výpočtu rastie exponenciálne od ''n''
<syntaxhighlight lang="C++">
+
* Napr. pre ''n=5'' počítame <tt>fib(2)</tt> trikrát, pre ''n=6'' päťkrát a pre ''n=20'' až 4181-krát
int f(int n) {
+
* Fibonacciho čísla je teda lešie počítať nerekurzívnymi metódami z minulej prednášky, ktorých čas je lineárny od ''n''
    if (n <= 2) return 1;
+
* Iné ukážky z minulej prednášky (faktoriál, gcd, binárne vyhľadávanie) nevedú v rekurzívnej forme takémuto extrémnemu spomaleniu a teda väčšinou nie je problém v nich rekurziu použiť
    else return f(n-1) + f(n-3);
 
}
 
</syntaxhighlight>
 
  
 
==Vypisovanie variácií s opakovaním==
 
==Vypisovanie variácií s opakovaním==
Riadok 158: Riadok 155:
 
     int n;
 
     int n;
 
     cin >> n;
 
     cin >> n;
     for(int i=0; i<n; i++) {
+
     for(int i = 0; i < n; i++) {
         for(int j=0; j<n; j++) {
+
         for(int j = 0; j < n; j++) {
             for(int k=0; k<n; k++) {
+
             for(int k = 0; k < n; k++) {
 
                 cout << i << j << k << endl;
 
                 cout << i << j << k << endl;
 
             }
 
             }
Riadok 208: Riadok 205:
 
}
 
}
 
</syntaxhighlight>
 
</syntaxhighlight>
 +
 +
 +
Strom rekurzívnych volaní pre k=3, n=2 (generuj je skrátené na gen, červenou je zobrazený obsah poľa <tt>a</tt>):
 +
[[Súbor:Generuj.png|500px]]
  
 
===Ďalšie rozšírenia===
 
===Ďalšie rozšírenia===
Riadok 238: Riadok 239:
  
 
==Variácie bez opakovania==
 
==Variácie bez opakovania==
Teraz chceme vypísať všetky ''k''-tice cifier z množiny ''{0,..,n-1}'', v ktorých sa žiaden prvok neopakuje (pre ''k=n'' dostávame permutácie)
+
Teraz chceme vypísať všetky ''k''-tice cifier z množiny ''{0, ..., n-1}'', v ktorých sa žiaden prvok neopakuje (pre ''k=n'' dostávame permutácie)
  
 
Príklad pre k=3, n=3
 
Príklad pre k=3, n=3
Riadok 256: Riadok 257:
 
<syntaxhighlight lang="C++">
 
<syntaxhighlight lang="C++">
 
bool spravne(int a[], int k, int n) {
 
bool spravne(int a[], int k, int n) {
     /* je v poli a dlzky k kazde cislo od 0 po n-1 najviac raz? */
+
     /* je v poli a dlzky k kazde cislo  
 +
    * od 0 po n-1 najviac raz? */
 
     bool bolo[maxN];
 
     bool bolo[maxN];
 
     for (int i = 0; i < n; i++) {
 
     for (int i = 0; i < n; i++) {
Riadok 326: Riadok 328:
 
void generuj(int a[], bool bolo[], int i, int k, int n) {
 
void generuj(int a[], bool bolo[], int i, int k, int n) {
 
     /* v poli a dlzky k mame prvych i cifier,
 
     /* v poli a dlzky k mame prvych i cifier,
     * v poli bolo mame zaznamenane, ktore cifry su uz pouzite,
+
     * v poli bolo su zaznamenane pouzite cifry,
 
     * chceme vygenerovat vsetky moznosti
 
     * chceme vygenerovat vsetky moznosti
 
     * poslednych k-i cifier */
 
     * poslednych k-i cifier */
Riadok 358: Riadok 360:
 
</syntaxhighlight>
 
</syntaxhighlight>
  
Cvičenia: ako potrebujeme zmeniť program, aby sme generovali všetky postupnosti ''k'' cifier z množiny ''{0,..,n-1}'', také, že z každej cifry sú v postupnosti najviac 2 výskyty?
+
'''Cvičenie:''' ako potrebujeme zmeniť program, aby sme generovali všetky postupnosti ''k'' cifier z množiny ''{0,..,n-1}'' také, že z každej cifry sú v postupnosti najviac 2 výskyty?
  
Technika rekurzívneho prehľadávania všetkých možností s orezávaním beznádejných vetiev sa nazýva '''prehľadávanie s návratom''' alebo '''backtracking'''.
+
Technika rekurzívneho prehľadávania všetkých možností s orezávaním beznádejných vetiev sa nazýva '''prehľadávanie s návratom''', po anglicky '''backtracking'''.
* Hľadáme všetky postupnosti, ktoré spĺňajú nejaké podmienky
+
* Hľadáme všetky postupnosti, ktoré spĺňajú nejaké podmienky.
** Vo všeobecnosti nemusia byť rovnako dlhé  
+
** Vo všeobecnosti nemusia byť rovnako dlhé.
* Ak máme celú postupnosť, vieme otestovať, či spĺňa podmienku (funkcia <tt>spravne</tt>)
+
* Ak máme celú postupnosť, vieme otestovať, či spĺňa podmienku (funkcia <tt>spravne</tt>).
* Ak máme časť postupnosti a nový prvok, vieme otestovať, či po pridaní tohto prvku má ešte šancu tvoriť časť riešenia (funkcia <tt>moze</tt>)
+
* Ak máme časť postupnosti a nový prvok, vieme otestovať, či po pridaní tohto prvku má ešte šancu tvoriť časť riešenia (funkcia <tt>moze</tt>).
** Funkcia <tt>moze</tt> nesmie vrátiť <tt>false</tt>, ak ešte je možné riešenie
+
** Funkcia <tt>moze</tt> nesmie vrátiť <tt>false</tt>, ak ešte je možné riešenie.
** Môže vrátiť <tt>true</tt>, ak už nie je možné riešenie, ale nevie to ešte odhaliť
+
** Môže vrátiť <tt>true</tt>, ak už nie je možné riešenie, ale nevie to ešte odhaliť.
** Snažíme sa však odhaliť problém čím skôr
+
** Snažíme sa však odhaliť problém čím skôr.
 +
* Prehľadávanie s návratom môže byť vo všeobecnosti '''veľmi pomalé''', čas výpočtu exponenciálne rastie.
  
Všeobecná schéma  
+
'''Všeobecná schéma prehľadávania s návratom'''
 
<syntaxhighlight lang="C++">
 
<syntaxhighlight lang="C++">
 
void generuj(int a[], int i) {
 
void generuj(int a[], int i) {
Riadok 378: Riadok 381:
 
     } else {
 
     } else {
 
         pre vsetky hodnoty x {
 
         pre vsetky hodnoty x {
             if (moze(a,i,x)) {
+
             if (moze(a, i, x)) {
 
                 a[i] = x;
 
                 a[i] = x;
 
                 generuj(a, i + 1);
 
                 generuj(a, i + 1);
Riadok 387: Riadok 390:
 
</syntaxhighlight>
 
</syntaxhighlight>
  
Prehľadávanie s návratom môže byť vo všeobecnosti veľmi pomalé, čas výpočtu exponenciálne rastie.
+
==Problém 8 dám==
 +
 
 +
Prehľadávanie s návratom sa dá využiť aj na riešenie rôznych hlavolamov. Tu si ukážeme jeden z nich. <!-- Program nebol podrobnejšie rozberaný na prednáške, tu je uvedený pre záujemcov. -->
  
==Problém 8 dám==
 
  
 
Cieľom je rozmiestniť ''n'' dám na šachovnici ''nxn'' tak, aby sa žiadne dve navzájom neohrozovali, tj. aby žiadne dve neboli v rovnakom riadku, stĺpci, ani na rovnakej uhlopriečke.  
 
Cieľom je rozmiestniť ''n'' dám na šachovnici ''nxn'' tak, aby sa žiadne dve navzájom neohrozovali, tj. aby žiadne dve neboli v rovnakom riadku, stĺpci, ani na rovnakej uhlopriečke.  
Riadok 401: Riadok 405:
 
</pre>
 
</pre>
  
* V každom riadku bude práve jedna dáma, teda môžeme si riešenie reprezentovať ako pole <tt>damy</tt> dĺžky ''n'', kde <tt>damy[i]</tt> je stĺpec, v ktorom je dáma na riadku ''i''
+
* V každom riadku bude práve jedna dáma, teda riešenie môžeme reprezentovať ako pole <tt>damy</tt> dĺžky ''n'', kde <tt>damy[i]</tt> je stĺpec, v ktorom je dáma na riadku ''i''
* Podobne ako v predchádzajúcom príklade chceme do poľa dať čísla od 1 po ''n'', aby spĺňali ďalšie podmienky (v každom stĺpci a na každej uhlopriečke najviac 1 dáma)
+
** Príklad vyššie by v poli <tt>damy</tt> mal čísla 1,3,0,2
* Vytvoríme si polia, kde si budeme pamätať pre každý stĺpec a uhlopriečku, či už je obsadený
+
* Podobne ako pri generovaní variácií bez opakovania chceme do poľa dať čísla od 1 po ''n'', aby spĺňali ďalšie podmienky (v každom stĺpci a na každej uhlopriečke najviac 1 dáma)
* Uhlopriečky v oboch smeroch očísľujeme číslami od 0 po ''2n-2''
+
* Vytvoríme polia, kde si pre každý stĺpec a uhlopriečku pamätáme, či už je obsadená
 +
* Uhlopriečky v oboch smeroch očíslujeme číslami od 0 po ''2n-2''
 
** V jednom smere majú miesta na uhlopriečke rovnaký súčet, ten teda bude číslom uhlopriečky
 
** V jednom smere majú miesta na uhlopriečke rovnaký súčet, ten teda bude číslom uhlopriečky
 
** V druhom smere majú rovnaký rozdiel, ten však môže byť aj záporný, pričítame ''n-1''
 
** V druhom smere majú rovnaký rozdiel, ten však môže byť aj záporný, pričítame ''n-1''
* Pre jednoduchosť použijeme globálne premenné, lebo potrebujeme veľa polí
+
* Pre jednoduchosť použijeme niekoľko globálnych premenných, aby si rekurzívne funkcie nemuseli posielať veľa argumentov
** Globálne premenné spôsobujú problémy vo väčších programoch: mená premenných sa môžu "biť", môžeme si omylom prepísať číslo dôležité v inej časti programu
+
** Krajšie by bolo dať tieto premenné do struct-u a posielať ten ako argument
** Mohli by sme si tiež spraviť <tt>struct</tt> obsahujúci všetky premenné potrebné v rekurzii a odovzdávať si ten  
+
 
 +
[[Súbor:damy-uh1.png|400px]] [[Súbor:damy-uh2.png|400px]]
  
 
<syntaxhighlight lang="C++">
 
<syntaxhighlight lang="C++">
Riadok 417: Riadok 423:
 
/* globalne premenne */
 
/* globalne premenne */
 
const int maxN = 100;
 
const int maxN = 100;
int n;
+
int n;               /* velkost sachovnice */
 
int damy[maxN];      /* damy[i] je stlpec s damou v riadku i*/
 
int damy[maxN];      /* damy[i] je stlpec s damou v riadku i*/
 
bool bolStlpec[maxN]; /* bolStlpec[i] je true ak stlpec i obsadeny */
 
bool bolStlpec[maxN]; /* bolStlpec[i] je true ak stlpec i obsadeny */
  
/* polia ktore obsahuju true ak uhlopriecky obsadene */
+
/* polia, ktore obsahuju true, ak uhlopriecky obsadene */
 
bool bolaUhl1[2 * maxN - 1];   
 
bool bolaUhl1[2 * maxN - 1];   
 
bool bolaUhl2[2 * maxN - 1];
 
bool bolaUhl2[2 * maxN - 1];
Riadok 495: Riadok 501:
 
{}
 
{}
 
{0}
 
{0}
 +
{1}
 
{0,1}
 
{0,1}
{1}
 
 
</pre>
 
</pre>
Podmnožinu vieme vyjadriť ako binárne pole dĺžky ''m'', kde <tt>a[i]=0</tt> znamená, že ''i'' nepatrí do množiny a <tt>a[i]=1</tt> znamená, že patrí. Teda môžeme použiť predchádzajúci program pre ''n=2'', ''k=m'' a zmeniť iba výpis:
+
Podmnožinu vieme vyjadriť ako binárne pole dĺžky ''m'',
 +
* <tt>a[i]=0</tt> znamená, že ''i'' nepatrí do množiny a <tt>a[i]=1</tt> znamená, že patrí.  
 +
* Napríklad podmnožina {0,2,3} množiny {0,1,2,3,4} sa zapíše ako pole 1,0,1,1,0.
 +
Teda môžeme použiť program variácie s opakovaním pre ''n=2'', ''k=m'' a zmeniť iba výpis:
  
 
<syntaxhighlight lang="C++">
 
<syntaxhighlight lang="C++">
Riadok 507: Riadok 516:
 
         if (a[i] == 1) {
 
         if (a[i] == 1) {
 
             if (prve) {
 
             if (prve) {
                 cout << "" << i;
+
                 cout << i;
                 prve=false;
+
                 prve = false;
 
             } else {
 
             } else {
 
                 cout << "," << i;
 
                 cout << "," << i;
Riadok 533: Riadok 542:
 
         if (a[i]) {
 
         if (a[i]) {
 
             if (prve) {
 
             if (prve) {
                 cout << "" << i;
+
                 cout << i;
                 prve=false;
+
                 prve = false;
 
             } else {
 
             } else {
 
                 cout << "," << i;
 
                 cout << "," << i;
Riadok 580: Riadok 589:
 
Cvičenie: Čo by program vypísal, ak by sme prehodili <tt>true</tt> a <tt>false</tt> v rekurzii?
 
Cvičenie: Čo by program vypísal, ak by sme prehodili <tt>true</tt> a <tt>false</tt> v rekurzii?
  
== Problém batoha (Knapsack problem) ==
+
Generovanie podmnožín využijeme na budúcej prednáške na riešenie problému batoha, čo je jeden z dôležitých praktických problémov, pre ktoré nepoznáme efektívne algoritmy.
  
Metódu prehľadávania s návratom využijeme na riešenie tzv. ''problému batoha''. Ide o dôležitý problém, s ktorým sa ešte počas štúdia stretnete. Populárne ho možno sformulovať napríklad takto:
+
== Zhrnutie ==
* Zlodej sa vlúpal do obchodu, v ktorom našiel nejaký počet &bdquo;odcudziteľných&rdquo; predmetov
+
* Videli sme ako rekurzívne generovať všetky postupnosti spĺňajúce určité požiadavky.
* Pozná cenu aj hmotnosť predmetov.
+
* Ak máme špeciálne požiadavky, napr. že žiadne číslo sa neopakuje, môžeme buď generovať všetky postupnosti a testovať to pred výpisom, alebo už počas generovania urezávať neperspektívne vetvy výpočtu, čo je rýchlejšie.
* Z obchodu dokáže odniesť iba lup nepresahujúci nosnosť svojho batoha.
+
* Táto technika sa volá prehľadávanie s návratom (backtracking).
* Ktoré predmety má zlodej odcudziť, aby ich celková hmotnosť nepresahovala nosnosť batoha a aby odišiel s čo najcennejším lupom?
+
* Pozor, čas výpočtu prudko (exponenciálne) rastie s dĺžkou postupností, takže vhodné len pre malé vstupy.
 
+
* Dve ukážky: problém 8 dám, problém batoha (budúca prednáška).
Vstup nášho programu bude vyzerať napríklad nejako takto:
 
<pre>
 
Zadaj pocet predmetov v obchode: 3
 
Zadaj hmotnost a cenu predmetu cislo 1: 5 9
 
Zadaj hmotnost a cenu predmetu cislo 2: 4 6
 
Zadaj hmotnost a cenu predmetu cislo 3: 4 4
 
Zadaj nosnost batoha: 8
 
</pre>
 
Výstup programu na horeuvedenom vstupe potom bude takýto:
 
<pre>
 
Zober nasledujuce predmety: 2, 3.
 
Celkova hodnota lupu: 10.
 
</pre>
 
 
 
Pri reálnom použití nosnosť batoha môže reprezentovať dostupné zdroje, napr. výpočtový čas na serveri, dostupných pracovníkov, veľkosť rozpočtu a pod, a predmety sú potenciálne úlohy, z ktorých si chceme vybrať podmnožinu, ktorú by sme s danými zdrojmi vedeli vykonať a dosiahnuť čo najvyšší zisk alebo iný ukazovateľ.
 
 
 
=== Prvé riešenie: preskúmanie všetkých možných výberov ===
 
 
 
Najjednoduchšie riešenie problému batoha spočíva v preskúmaní všetkých podmnožín množiny predmetov v obchode, čiže všetkých potenciálnych lupov. Program vypisujúci všetky podmnožiny danej množiny mierne poupravíme:  nebudeme nájdené podmnožiny predmetov (potenciálne lupy) vypisovať, ale zakaždým:
 
* Spočítame celkovú hmotnosť a cenu nájdeného potenciálneho lupu.
 
* Ak hmotnosť tohto lupu nepresahuje cenu batoha, porovnáme jeho cenu s najlepším doposiaľ nájdeným lupom.
 
* Ak je cennejší, ako doposiaľ najlepší lup, ide o nového kandidáta na optimálny lup.
 
 
 
Podmnožiny budeme reprezentovať poľom typu <tt>bool</tt>, v ktorom si pre každý predmet pamätáme, či do danej podmnožiny patrí.
 
<syntaxhighlight lang="C++">
 
#include <iostream>
 
using namespace std;
 
 
 
const int maxN = 100;
 
 
 
/* Struktura reprezentujuca jeden predmet */
 
struct predmet {
 
    int hmotnost;
 
    int cena;
 
};
 
 
 
/* Globalne premenne pouzivane v rekurzii: */
 
 
 
// pocet predmetov v obchode
 
int N;                       
 
// pole s udajmi o jednotlivych predmetoch
 
predmet a[maxN];               
 
// nosnost batoha
 
int nosnost;                   
 
 
 
// najcennejsi doposial najdeny potencialny lup (na uvod neinicializovany)
 
bool najlepsiLup[maxN];         
 
// jeho cena (kazdy lup bude urcite cennejsi ako -1)
 
int cenaNajlepsiehoLupu = -1;   
 
 
 
int spocitajHmotnostLupu(bool lup[]) {
 
    int hmotnost = 0;
 
    for (int i = 0; i < N; i++) {
 
        if (lup[i]) {
 
            hmotnost += a[i].hmotnost;
 
        }
 
    }
 
    return hmotnost;
 
}
 
 
 
int spocitajCenuLupu(bool lup[]) {
 
    int cena = 0;
 
    for (int i = 0; i < N; i++) {
 
        if (lup[i]) {
 
            cena += a[i].cena;
 
        }
 
    }
 
    return cena;
 
}
 
 
 
void vypisLup(bool lup[]) {
 
    cout << "Zober nasledujuce predmety: ";
 
    bool prvy = true;
 
    for (int i = 0; i < N; i++) {
 
        if (lup[i]) {
 
            if (prvy) {
 
                cout << i + 1;
 
                prvy = false;
 
            } else {
 
                cout << ", " << i + 1;
 
            }       
 
        }   
 
    }
 
    cout << "." << endl;
 
}
 
 
 
/* Generovanie vsetkych moznych lupov (podmnozin predmetov) */
 
void generujLupy(bool lup[], int index) {
 
    /* V poli lup[] dlzky N postupne generujeme podmnoziny predmetov.
 
      O hodnotach prvkov lup[0],...,lup[index-1] uz je rozhodnute.
 
      Postupne vygenerujeme vsetky moznosti pre lup[index],...,lup[N-1].
 
      Kazdy vysledny lup porovname s doposial najlepsim
 
      a v pripade potreby optimum aktualizujeme.   
 
    */
 
    if (index == N) {                               
 
        // Lup je vygenerovany; zisti, ci ho batoh unesie.                             
 
        if (spocitajHmotnostLupu(lup) <= nosnost)
 
            // Ak ano, porovnaj cenu lupu s doposial najlepsim.
 
            int cenaLupu = spocitajCenuLupu(lup);
 
            if (cenaLupu > cenaNajlepsiehoLupu) {   
 
                // Ak je najdeny lup drahsi, uloz ho
 
                cenaNajlepsiehoLupu = cenaLupu;
 
                for (int i = 0; i < N; i++) {
 
                    najlepsiLup[i] = lup[i];
 
                }
 
            }
 
        }
 
    } else {                                       
 
        // Lup este nie je vygenerovany,
 
        // skus postupne obe moznosti pre lup[index].  
 
        lup[index] = false;
 
        generujLupy(lup, index+1);
 
        lup[index] = true;
 
        generujLupy(lup, index+1);
 
    }
 
}
 
 
 
int main() {
 
    cout << "Zadaj pocet predmetov v obchode: ";
 
    cin >> N;
 
    for (int i = 0; i < N; i++) {
 
        cout << "Zadaj hmotnost a cenu predmetu cislo " << (i+1) << ": ";
 
        cin >> a[i].hmotnost >> a[i].cena;
 
    }
 
    cout << "Zadaj nosnost batoha: ";
 
    cin >> nosnost;
 
   
 
    bool lup[maxN];
 
    generujLupy(lup, 0);
 
   
 
    cout << endl;
 
    vypisLup(najlepsiLup);
 
    cout << "Celkova hodnota lupu: "
 
        << cenaNajlepsiehoLupu << "." << endl;
 
}
 
</syntaxhighlight>
 
 
 
=== Optimalizácia č. 1: ukončenie prehľadávania vždy, keď je prekročená nosnosť ===
 
 
 
Keď je už po vygenerovaní nejakej časti lupu (čiže prvých niekoľko hodnôt poľa <tt>lup</tt>) jasné, že jeho hmotnosť bude presahovať nosnosť batoha, možno túto vetvu prehľadávania ukončiť.
 
 
 
Okrem samotnej funkcie <tt>generujLupy</tt> je potrebné prispôsobiť aj funkciu <tt>spocitajHmotnostLupu</tt> tak, aby ju bolo možné aplikovať aj na &bdquo;neúplne vygenerované lupy&rdquo;.
 
 
 
<syntaxhighlight lang="C++">
 
/* Potrebujeme vediet spocitat hmotnost len pre cast predmetov: */
 
 
 
int spocitajHmotnostLupu(bool lup[], int pokial) {
 
    int hmotnost = 0;
 
    for (int i = 0; i <= pokial; i++) {
 
        if (lup[i]) {
 
            hmotnost += a[i].hmotnost;
 
        }
 
    }
 
    return hmotnost;
 
}
 
 
 
void generujLupy(bool lup[], int index) {
 
    if (spocitajHmotnostLupu(lup, index-1) > nosnost) {
 
        // Ak dosial vygenerovana cast lupu presahuje nosnost batoha,
 
        // mozno prehladavanie ukoncit
 
        return; 
 
    }
 
    if (index == N) {
 
        int cenaLupu = spocitajCenuLupu(lup);
 
        if (cenaLupu > cenaNajlepsiehoLupu) {
 
            cenaNajlepsiehoLupu = cenaLupu;
 
            for (int i = 0; i < N; i++) {
 
                najlepsiLup[i] = lup[i];
 
            }
 
        }
 
    } else {
 
        lup[index] = false;
 
        generujLupy(lup, index+1);
 
        lup[index] = true;
 
        generujLupy(lup, index+1);
 
    }
 
}
 
</syntaxhighlight>
 
 
 
=== Optimalizácia č. 2: hmotnosť a cenu lupu netreba zakaždým počítať odznova ===
 
 
 
Predchádzajúci program vždy znovu a znovu prepočítava hmotnosť a cenu lupu, aj keď sa zoznam vybraných predmetov zmení iba trochu. Namiesto toho môžeme cenu a hmotnosť doposiaľ vygenerovanej časti lupu predávať funkcii <tt>generuj</tt> ako parameter.
 
 
 
<syntaxhighlight lang="C++">
 
#include <iostream>
 
using namespace std;
 
 
 
const int maxN = 100;
 
 
 
struct predmet {
 
    int hmotnost;
 
    int cena;
 
};
 
 
 
int N;
 
predmet a[maxN];
 
int nosnost;
 
 
 
bool najlepsiLup[maxN];
 
int cenaNajlepsiehoLupu = -1;
 
 
 
void vypisLup(bool lup[]) {
 
    cout << "Zober nasledujuce predmety: ";
 
    bool prvy = true;
 
    for (int i = 0; i < N; i++) {
 
        if (lup[i]) {
 
            if (prvy) {
 
                cout << i + 1;
 
                prvy = false;
 
            } else {
 
                cout << ", " << i + 1;
 
            }       
 
        }   
 
    }
 
    cout << "." << endl;
 
}
 
 
 
void generujLupy(bool lup[], int index, int hmotnostLupu, int cenaLupu) {
 
    if (hmotnostLupu > nosnost) {
 
        return;
 
    }
 
    if (index == N) {
 
        if (cenaLupu > cenaNajlepsiehoLupu) {
 
            cenaNajlepsiehoLupu = cenaLupu;
 
            for (int i = 0; i < N; i++) {
 
                najlepsiLup[i] = lup[i];
 
            }
 
        }
 
    } else {
 
        lup[index] = false;
 
        generujLupy(lup, index+1, hmotnostLupu, cenaLupu);
 
        lup[index] = true;
 
        generujLupy(lup, index+1, hmotnostLupu + a[index].hmotnost,
 
                    cenaLupu + a[index].cena);
 
    }
 
}
 
 
 
int main() {
 
    cout << "Zadaj pocet predmetov v obchode: ";
 
    cin >> N;
 
    for (int i = 0; i < N; i++) {
 
        cout << "Zadaj hmotnost a cenu predmetu cislo " << (i+1) << ": ";
 
        cin >> a[i].hmotnost >> a[i].cena;
 
    }
 
    cout << "Zadaj nosnost batoha: ";
 
    cin >> nosnost;
 
   
 
    bool lup[maxN];
 
    // Doposial nie je nic vygenerovane; hmotnost aj cena lupu su zatial nulove
 
    generujLupy(lup, 0, 0, 0);
 
   
 
    cout << endl;
 
    vypisLup(najlepsiLup);
 
    cout << "Celkova hodnota lupu: " << cenaNajlepsiehoLupu << "." << endl;
 
}
 
</syntaxhighlight>
 

Aktuálna revízia z 19:52, 29. október 2024

Oznamy

  • Zajtra 22:00 termín odovzdania DÚ1
  • V stredu zverejníme DÚ2
  • Zajtrajšia rozcvička bude z dnešnej prednášky (a teda je fajn si prednášku pozrieť pred cvičením)
  • V piatok je sviatok, cvičenia nebudú
  • V utorok 5.11. na cvičeniach bude krátky test podobne ako na prednáške 7.10.
    • Bude zahŕňať učivo po dnešnú prednášku.
    • Môžete si priniesť ťahák 1 list A4. Používanie počítača nebude povolené.
    • Ide o súčasť cvičení 7, takže študenti, ktorí majú cvičenia 7 uznané na základe testu pre pokročilých, nemusia prísť.
  • Všímajte si varovania kompilátora, môžu vás upozorniť na chybu
main.cpp:15:22: warning: 
  array subscript 1 is above array bounds of 'char [1]' 
  [-Warray-bounds]
        char str[0];
        str [0] = '\n';

main.cpp:16:1: warning: 
  no return statement in function 
  returning non-void [-Wreturn-type]

main.cpp:12:31: warning: 
  comparison of integer expressions 
  of different signedness: 'int' and 'size_t' 
  {aka 'long unsigned int'} [-Wsign-compare]
 for (int i = 0; i < strlen(retazec); i ++) {

Opakovanie rekurzie

  • Rekurzívna definícia: určitý objekt definujeme pomocou menších objektov toho istého typu
  • Napríklad rekurzívna definícia faktoriálu:
    • n! = 1 ak n≤1 (triviálny prípad)
    • n! = n ⋅ (n-1)! inak
  • Rekurzívne definície vieme často priamočiaro zapísať do rekurzívnych funkcií
int factorial(int n) {
    if (n <= 1) return 1;
    else return n * factorial(n-1);
}
  • V rekurzívnej funkcii riešime problém pomocou menších podproblémov toho istého typu
    • Napríklad aby sme našli číslo x v utriedenom poli medzi indexami left a right, potrebujeme ho porovnať so stredným prvkom tohoto intervalu a potom riešiť tú istú úlohu pre menší interval.
    • Aj keď sme pôvodne chceli hľadať prvok v celom poli, úlohu rozšírime o parametre left a right, aby sa dala spraviť rekurzia.
int find(int a[], int left, int right, int x) {
    if (left > right) {
        return -1;
    }
    int index = (left + right) / 2;
    if (a[index] == x) {
        return index;
    }
    else if (a[index] < x) {
        return find(a, index+1, right, x);
    }
    else {
        return find(a, left, index - 1, x);
    }
}

Zásobník volaní

Druhý pohľad na rekurziu je dynamický: môžeme simulovať, čo sa v programe deje so zásobníkom volaní (call stack).

  • Skúsme napríklad odsimulovať, čo sa deje ak vo funkcii main zavoláme fib(3)
  • Kvôli prehľadnosti si fib rozpíšeme na viac riadkov:
#include <iostream>
using namespace std;

int fib(int n) {
    if (n == 0) {
        return 0;
    } else if (n == 1) {
        return 1;
    } else {
        int a = fib(n - 1); // riadok (A)
        int b = fib(n - 2); // riadok (B)
        return a+b;
    }
}

int main() {
    int x = fib(3);    // riadok (C)
    cout << x << endl; 
}

Tu je priebeh programu (obsah zásobníka)

(1)          (2)                      (3)

                                       fib n=2
              fib n=3                  fib n=3, a=?, b=?, riadok A
main, x=?     main, x=?, riadok C      main, x=?, riadok C

(4)                             (5)
 
fib n=1                         
fib n=2, a=?, b=?, riadok A     fib n=2, a=1, b=?, riadok A
fib n=3, a=?, b=?, riadok A     fib n=3, a=?, b=?, riadok A
main, x=?, riadok C             main, x=?, riadok C             


(6)                             (7)
 
fib n=0                         
fib n=2, a=1, b=?, riadok B     fib n=2, a=1, b=0, riadok B
fib n=3, a=?, b=?, riadok A     fib n=3, a=?, b=?, riadok A
main, x=?, riadok C             main, x=?, riadok C             


(8)                             (9)

                                fib n=1
fib n=3, a=1, b=?, riadok A     fib n=3, a=1, b=?, riadok B 
main, x=?, riadok C             main, x=?, riadok C                 


(10)                            (11)

fib n=3, a=1, b=1, riadok B     
main, x=?, riadok C             main, x=2, riadok C 

Postupnosť volaní počas výpočtu vieme znázorniť aj stromovým diagramom:

Fib.png

Pozor, priamočiary rekurzívny zápis výpočtu Fibonacciho čísel je neefektívny, lebo výpočet Fibonacciho čísel sa opakuje, čas výpočtu rastie exponenciálne od n

  • Napr. pre n=5 počítame fib(2) trikrát, pre n=6 päťkrát a pre n=20 až 4181-krát
  • Fibonacciho čísla je teda lešie počítať nerekurzívnymi metódami z minulej prednášky, ktorých čas je lineárny od n
  • Iné ukážky z minulej prednášky (faktoriál, gcd, binárne vyhľadávanie) nevedú v rekurzívnej forme takémuto extrémnemu spomaleniu a teda väčšinou nie je problém v nich rekurziu použiť

Vypisovanie variácií s opakovaním

Vypíšte všetky trojice cifier, pričom každá cifra je z množiny {0..n-1} a cifry sa môžu opakovať (variácie 3-tej triedy z n prvkov). Napr. pre n=2:

000
001
010
011
100
101
110
111

Veľmi jednoduchý program s troma cyklami:

#include <iostream>
using namespace std;

int main() {
    int n;
    cin >> n;
    for(int i = 0; i < n; i++) {
        for(int j = 0; j < n; j++) {
            for(int k = 0; k < n; k++) {
                cout << i << j << k << endl;
            }
        }
    }
}

Rekurzívne riešenie pre všeobecné k

Čo ak chceme k-tice pre všeobecné k? Využijeme rekurziu.

  • Variácie k-tej triedy vieme rozdeliť na n skupín podľa prvého prvku:
    • tie čo začínajú na 0, tie čo začínajú na 1, ..., tie čo začínajú na n-1.
  • V každej skupine ak odoberieme prvý prvok, dostaneme variácie triedy k-1
#include <iostream>
using namespace std;

void vypis(int a[], int k) {
    for (int i = 0; i < k; i++) {
        cout << a[i];
    }
    cout << endl;
}

void generuj(int a[], int i, int k, int n) {
    /* v poli a dlzky k mame prvych i cifier,
     * chceme vygenerovat vsetky moznosti
     * poslednych k-i cifier */
    if (i == k) {
        vypis(a, k);
    } else {
        for (int x = 0; x < n; x++) {
            a[i] = x;
            generuj(a, i + 1, k, n);
        }
    }
}

int main() {
    const int maxK = 100;
    int a[maxK];
    int k, n;
    cout << "Zadajte k a n: ";
    cin >> k >> n;
    generuj(a, 0, k, n);
}


Strom rekurzívnych volaní pre k=3, n=2 (generuj je skrátené na gen, červenou je zobrazený obsah poľa a): Generuj.png

Ďalšie rozšírenia

  • Čo ak chceme všetky k-tice písmen A-Z?
  • Čo ak chceme všetky DNA reťazce dĺžky k (DNA pozostáva z "písmen" A,C,G,T)?
// pouzi n=26
void vypis(int a[], int k) {
    for (int i = 0; i < k; i++) {
        char c = 'A'+a[i];
        cout << c;
    }
    cout << endl;
}

// pouzi n=4
void vypis(int a[], int k) {
    char abeceda[5] = "ACGT";
    for (int i = 0; i < k; i++) {
        cout << abeceda[a[i]];
    }
    cout << endl;
}

Cvičenia

  • Ako by sme vypisovali všetky k-ciferné hexadecimálne čísla (šestnástková sústava), kde používame cifry 0-9 a písmená A-F?
  • Ako by sme vypisovali všetky k-tice písmen v opačnom poradí, od ZZZ po AAA?

Variácie bez opakovania

Teraz chceme vypísať všetky k-tice cifier z množiny {0, ..., n-1}, v ktorých sa žiaden prvok neopakuje (pre k=n dostávame permutácie)

Príklad pre k=3, n=3

012
021
102
120
201
210

Skúšanie všetkých možností

  • Jednoduchá možnosť: použijeme predchádzajúci program a pred výpisom skontrolujeme, či je riešenie správne

Prvý pokus:

bool spravne(int a[], int k, int n) {
    /* je v poli a dlzky k kazde cislo 
     * od 0 po n-1 najviac raz? */
    bool bolo[maxN];
    for (int i = 0; i < n; i++) {
        bolo[i] = false;
    }
    for (int i = 0; i < k; i++) {
        if (bolo[a[i]]) return false;
        bolo[a[i]] = true;
    }
    return true;
}

void generuj(int a[], int i, int k, int n) {
    /* v poli a dlzky k mame prvych i cifier,
     * chceme vygenerovat vsetky moznosti
     * poslednych k-i cifier */
    if (i == k) {
        if (spravne(a, k, n)) {
            vypis(a, k);
        }
    } else {
        for (int x = 0; x < n; x++) {
            a[i] = x;
            generuj(a, i + 1, k, n);
        }
    }
}

Cvičenie: ako by sme napísali funkciu spravne, ak by nedostala ako parameter hodnotu n?

Prehľadávanie s návratom, backtracking

  • Predchádzajúce riešenie je neefektívne, lebo prechádza cez všetky variácie s opakovaním a veľa z nich zahodí.
    • Napríklad pre k=7 a n=10 pozeráme 107 variácií s opakovaním, ale iba 604800 z nich je správnych, čo je asi 6%
  • Len čo sa v poli a vyskytne opakujúca sa cifra, chceme túto vetvu prehľadávania ukončiť, lebo doplnením ďalších cifier problém neodstránime
  • Spravíme funkciu moze(a,i,x), ktorá určí, či je možné na miesto i v poli a dať cifru x
  • Testovanie správnosti vo funkcii generuj sa dá vynechať
bool moze(int a[], int i, int x) {
    /* Mozeme dat hodnotu x na poziciu i v poli a?
     * Mozeme, ak sa nevyskytuje v a[0..i-1] */
    for (int j = 0; j < i; j++) {
        if (a[j] == x) return false;
    }
    return true;
}

void generuj(int a[], int i, int k, int n) {
    /* v poli a dlzky k mame prvych i cifier,
     * chceme vygenerovat vsetky moznosti
     * poslednych k-i cifier */
    if (i == k) {
        vypis(a, k);
    } else {
        for (int x = 0; x < n; x++) {
            if (moze(a, i, x)) {
                a[i] = x;
                generuj(a, i + 1, k, n);
            }
        }
    }
}

Možné zrýchlenie: vytvoríme trvalé pole bolo, v ktorom bude zaznamené, ktoré cifry sa už vyskytli a to použijeme namiesto funkcie moze.

  • Po návrate z rekurzie nesmieme zabudúť príslušnú hodnotu odznačiť!
void generuj(int a[], bool bolo[], int i, int k, int n) {
    /* v poli a dlzky k mame prvych i cifier,
     * v poli bolo su zaznamenane pouzite cifry,
     * chceme vygenerovat vsetky moznosti
     * poslednych k-i cifier */
    if (i == k) {
        vypis(a, k);
    } else {
        for (int x = 0; x < n; x++) {
            if (!bolo[x]) {
                a[i] = x;
                bolo[x] = true;
                generuj(a, bolo, i + 1, k, n);
                bolo[x] = false;
            }
        }
    }
}

int main() {
    const int maxK = 100;
    const int maxN = 100;
    int a[maxK];
    bool bolo[maxN];
    int k, n;
    cout << "Zadajte k a n (k<=n): ";
    cin >> k >> n;
    for (int i = 0; i < n; i++) {
        bolo[i] = false;
    }
    generuj(a, bolo, 0, k, n);
}

Cvičenie: ako potrebujeme zmeniť program, aby sme generovali všetky postupnosti k cifier z množiny {0,..,n-1} také, že z každej cifry sú v postupnosti najviac 2 výskyty?

Technika rekurzívneho prehľadávania všetkých možností s orezávaním beznádejných vetiev sa nazýva prehľadávanie s návratom, po anglicky backtracking.

  • Hľadáme všetky postupnosti, ktoré spĺňajú nejaké podmienky.
    • Vo všeobecnosti nemusia byť rovnako dlhé.
  • Ak máme celú postupnosť, vieme otestovať, či spĺňa podmienku (funkcia spravne).
  • Ak máme časť postupnosti a nový prvok, vieme otestovať, či po pridaní tohto prvku má ešte šancu tvoriť časť riešenia (funkcia moze).
    • Funkcia moze nesmie vrátiť false, ak ešte je možné riešenie.
    • Môže vrátiť true, ak už nie je možné riešenie, ale nevie to ešte odhaliť.
    • Snažíme sa však odhaliť problém čím skôr.
  • Prehľadávanie s návratom môže byť vo všeobecnosti veľmi pomalé, čas výpočtu exponenciálne rastie.

Všeobecná schéma prehľadávania s návratom

void generuj(int a[], int i) {
    /* v poli a dlzky k mame prvych i cisel z riesenia */
    if (spravne(a, i)) { 
        /* ak uz mame cele riesenie, vypiseme ho */
        vypis(a, i);
    } else {
        pre vsetky hodnoty x {
            if (moze(a, i, x)) {
                a[i] = x;
                generuj(a, i + 1);
            }
        }
    }
}

Problém 8 dám

Prehľadávanie s návratom sa dá využiť aj na riešenie rôznych hlavolamov. Tu si ukážeme jeden z nich.


Cieľom je rozmiestniť n dám na šachovnici nxn tak, aby sa žiadne dve navzájom neohrozovali, tj. aby žiadne dve neboli v rovnakom riadku, stĺpci, ani na rovnakej uhlopriečke.

Príklad pre n=4:

 . * . .
 . . . *
 * . . .
 . . * .
  • V každom riadku bude práve jedna dáma, teda riešenie môžeme reprezentovať ako pole damy dĺžky n, kde damy[i] je stĺpec, v ktorom je dáma na riadku i
    • Príklad vyššie by v poli damy mal čísla 1,3,0,2
  • Podobne ako pri generovaní variácií bez opakovania chceme do poľa dať čísla od 1 po n, aby spĺňali ďalšie podmienky (v každom stĺpci a na každej uhlopriečke najviac 1 dáma)
  • Vytvoríme polia, kde si pre každý stĺpec a uhlopriečku pamätáme, či už je obsadená
  • Uhlopriečky v oboch smeroch očíslujeme číslami od 0 po 2n-2
    • V jednom smere majú miesta na uhlopriečke rovnaký súčet, ten teda bude číslom uhlopriečky
    • V druhom smere majú rovnaký rozdiel, ten však môže byť aj záporný, pričítame n-1
  • Pre jednoduchosť použijeme niekoľko globálnych premenných, aby si rekurzívne funkcie nemuseli posielať veľa argumentov
    • Krajšie by bolo dať tieto premenné do struct-u a posielať ten ako argument

Damy-uh1.png Damy-uh2.png

#include <iostream>
using namespace std;

/* globalne premenne */
const int maxN = 100;
int n;                /* velkost sachovnice */
int damy[maxN];       /* damy[i] je stlpec s damou v riadku i*/
bool bolStlpec[maxN]; /* bolStlpec[i] je true ak stlpec i obsadeny */

/* polia, ktore obsahuju true, ak uhlopriecky obsadene */
bool bolaUhl1[2 * maxN - 1];  
bool bolaUhl2[2 * maxN - 1];
int pocet;       /* pocet najdenych rieseni */

int uhl1(int i, int j) {
    /* na ktorej uhlopriecke je riadok i, stlpec j v smere 1? */
    return i + j;
}

int uhl2(int i, int j) {
    /* na ktorej uhlopriecke je riadok i, stlpec j v smere 2? */
    return n - 1 + i - j;
}

void vypis() {
    /* vypis sachovnicu textovo a zvys pocitadlo rieseni */
    pocet++;
    for (int i = 0; i < n; i++) {
        for (int j = 0; j < n; j++) {
            if (damy[i] == j) cout << " *";
            else cout << " .";
        }
        cout << endl;
    }
    cout << endl;
}

void generuj(int i) {
    /* v poli damy mame prvych i dam, dopln dalsie */
    if (i == n) {
        vypis();
    } else {
        for (int j = 0; j < n; j++) {
            /* skus dat damu na riadok i, stlpec j */
            if (!bolStlpec[j]
                && !bolaUhl1[uhl1(i, j)] 
                && !bolaUhl2[uhl2(i, j)]) {
                damy[i] = j;
                bolStlpec[j] = true;
                bolaUhl1[uhl1(i, j)] = true;
                bolaUhl2[uhl2(i, j)] = true;
                generuj(i + 1);
                bolStlpec[j] = false;
                bolaUhl1[uhl1(i, j)] = false;
                bolaUhl2[uhl2(i, j)] = false;
            }
        }
    }
}

int main() {
    cout << "Zadajte velkost sachovnice: ";
    cin >> n;
    for (int i = 0; i < n; i++) {
        bolStlpec[i] = false;
    }
    for (int i = 0; i < 2 * n + 1; i++) {
        bolaUhl1[i] = false;
        bolaUhl2[i] = false;
    }

    /* rekuzia */
    pocet = 0;
    generuj(0);
    cout << "Pocet rieseni: " << pocet << endl;
}

Generovanie všetkých podmnožín

Chceme vypísať všetky podmnožiny množiny {0,..,m-1}. Na rozdiel od variácií nám v podmnožine nezáleží na poradí (napr. {0,1} = {1,0}), prvky teda budeme vždy vypisovať od najmenšieho po najväčší. Napr. pre m=2 máme podmnožiny

{}
{0}
{1}
{0,1}

Podmnožinu vieme vyjadriť ako binárne pole dĺžky m,

  • a[i]=0 znamená, že i nepatrí do množiny a a[i]=1 znamená, že patrí.
  • Napríklad podmnožina {0,2,3} množiny {0,1,2,3,4} sa zapíše ako pole 1,0,1,1,0.

Teda môžeme použiť program variácie s opakovaním pre n=2, k=m a zmeniť iba výpis:

void vypis(int a[], int m) {
    cout << "{";
    bool prve = true;
    for (int i = 0; i < m; i++) {
        if (a[i] == 1) {
            if (prve) {
                cout << i;
                prve = false;
            } else {
                cout << "," << i;
            }
        }
    }
    cout << "}" << endl;
}
  • V premennej prve si pamätáme, či máme oddeliť ďalšie vypisované číslo od predchádzajúceho.
    • Ak ešte žiadne nebolo, oddeľovač je prázdny reťazec.
    • Ak už sme niečo vypísali, oddeľovač je čiarka.

Namiesto poľa intov môžeme použiť pole boolovských hodnôt a celý program trochu prispôsobiť tomu, že generujeme podmnožiny:

#include <iostream>
#include <cstring>
using namespace std;

void vypis(bool a[], int m) {
    cout << "{";
    bool prve = true;
    for (int i = 0; i < m; i++) {
        if (a[i]) {
            if (prve) {
                cout << i;
                prve = false;
            } else {
                cout << "," << i;
            }
        }
    }
    cout << "}" << endl;
}

void generuj(bool a[], int i, int m) {
    /* v poli a dlzky k mame rozhodnutie o prvych i
     * prvkoch, chceme vygenerovat vsetky podmnoziny
     * prvkov {i..m-1} */
    if (i == m) {
        vypis(a, m);
    } else {
        a[i] = true;
        generuj(a, i + 1, m);
        a[i] = false;
        generuj(a, i + 1, m);
    }
}

int main() {
    const int maxM = 100;
    int m;
    cin >> m;
    bool a[maxM];
    generuj(a, 0, m);
}

Pre n=3 program vypíše:

{0,1,2}
{0,1}
{0,2}
{0}
{1,2}
{1}
{2}
{}

Cvičenie: Čo by program vypísal, ak by sme prehodili true a false v rekurzii?

Generovanie podmnožín využijeme na budúcej prednáške na riešenie problému batoha, čo je jeden z dôležitých praktických problémov, pre ktoré nepoznáme efektívne algoritmy.

Zhrnutie

  • Videli sme ako rekurzívne generovať všetky postupnosti spĺňajúce určité požiadavky.
  • Ak máme špeciálne požiadavky, napr. že žiadne číslo sa neopakuje, môžeme buď generovať všetky postupnosti a testovať to pred výpisom, alebo už počas generovania urezávať neperspektívne vetvy výpočtu, čo je rýchlejšie.
  • Táto technika sa volá prehľadávanie s návratom (backtracking).
  • Pozor, čas výpočtu prudko (exponenciálne) rastie s dĺžkou postupností, takže vhodné len pre malé vstupy.
  • Dve ukážky: problém 8 dám, problém batoha (budúca prednáška).