Prednáška 14

Oznamy

• V piatok na cvičeniach aj bonusová rozcvička za 1 bonusový bod.
  • Ak chcete prísť osobne, vyplňte svoje meno do tabuľky.
  • Môžete sa pýtať aj otázky ohľadom domácej úlohy.
• Druhú domácu úlohu treba odovzdať do pondelka 15.11. 22:00.
• Budúci týždeň 16.11. je v utorok od 12:00 rektorské voľno kvôli protestu.
  • Nebude teda rozcvička, zverejníme ale nejaké úlohy. Poskytneme online konzultácie počas bežného času cvičení a tiež budú cvičenia v piatok

Dynamická množina

Motivačný príklad

• Na fakulte sa dvere do niektorých miestností otvárajú priložením čipovej karty k čítačke
• Každá karta má v sebe uložené identifikačné číslo
• Čítačka má v pamäti zoznam identifikačných čísel oprávnených osôb (študenti, vyučujúci a pod.)
• Po priložení karty z nej prečíta číslo a zisťuje, či ho má vo svojom zozname
• Administrátor tiež potrebuje vedieť pridávať a uberať oprávnené osoby
• Ako asi môže byť systém pracujúci so zoznamom identifikačných čísel naprogramovaný?

Dynamická množina

Chceli by sme vytvoriť dátovú štruktúru s nasledujúcou špecifikáciou

• Máme množinu A, ktorá sa bude postupne meniť, preto ju nazývame dynamická množina.
• Funkcia contains dostane množinu A a hodnotu x a zistí, či x patrí do A.
• Funkcia add dostane množinu A a hodnotu x a pridá x do A.
• Funkcia remove dostane množinu A a prvok x a odoberie x z A.
• Pre jednoduchosť funkciu remove nebudeme dnes uvažovať.
• Niekedy sa môžu zísť aj iné operácie.

Problém príslušnosti k množine sa vyskytuje aj v mnohých iných situáciách.

• Ako dnes uvidíme, dynamickú množinu môžeme implementovať rôznymi spôsobmi.
• Hovoríme, že dynamická množina je abstraktný dátový typ, špecifikuje totiž iba rozhranie, ktoré má dátová štruktúra poskytovať používateľovi, nie jeho implementáciu.
• Ak by sme zmenili implementáciu z jednej na inú, nemusíme nutne meniť programy, ktoré dynamickú množinu využívajú, pokiaľ k nej pristupujú iba pomocou uvedených funkcií.

Implementácie dynamických množín

• Pre jednoduchosť budeme uvažovať iba dynamickú množinu celých čísel.
• Dynamickú množinu budeme uchovávať v štruktúre set.
• Navyše budeme mať implementovaných niekoľko funkcií, ktoré s dynamickými množinami pracujú.
• Kostra programu teda bude vyzerať pre ľubovoľnú implementáciu dynamickej množiny takto:

/* Struktura reprezentujuca dynamicku mnozinu. */
struct set {
    // ...
};

/* Funkcia vytvori prazdnu dynamicku mnozinu. */
void init(set &s) {
    // ...
}

/* Funkcia zisti, ci prvok x patri do mnoziny s. */
bool contains(set &s, int x) {
    // ...
}

/* Funkcia prida prvok x do mnoziny s. */
void add(set &s, int x) {
    // ...
}

/* Funkcia uvolni mnozinu s z pamate. */
void destroy(set &s) {
    // ...
}

Bez ohľadu na implementáciu štruktúry set a uvedených funkcií už teraz môžeme napísať program, ktorý ich využíva. Z konzoly číta príkazy a postupne ich vykonáva.

#include <iostream>
#include <cstring>
using namespace std;

// ...

const int maxlength = 100;

int main(void) {
    set A;
    init(A);
    
    while (true) {
        char prikaz[maxlength];
        cin.width(maxlength);
        cin >> prikaz;
        if (strcmp(prikaz, "contains") == 0) {
            int x;
            cin >> x;
            cout << contains(A, x) << endl;        
        } else if (strcmp(prikaz, "add") == 0) {
            int x;
            cin >> x;
            add(A, x);
        } else if (strcmp(prikaz, "end") == 0) {    
            break;
        }
    }

    destroy(A);
}

Ukážeme si teraz niekoľko rôznych implementácii dynamickej množiny; začneme s dvoma, ktoré sú nám už známe.

Dynamická množina ako pole

Dynamickú množinu môžeme implementovať tak, že jej prvky budeme ukladať do poľa v ľubovoľnom poradí.

• Funkcia contains musí zakaždým prejsť celé pole lineárnym prehľadávaním (nie je teda zrovna rýchla).
• Funkcia add je naopak veľmi rýchla: stačí pridať prvok na koniec poľa.
• Je ale potrebné dávať pozor na prekročenie kapacity poľa (mohli by sme použiť dynamické pole).

#include <cassert>

// ...

const int maxN = 1000;

struct set {
    int *p;      // Smerník na nultý prvok poľa
    int length;  // Počet prvkov v poli
};

void init(set &s) {
    s.p = new int[maxN];
    s.length = 0;
}

bool contains(set &s, int x) {
    for (int i = 0; i < s.length; i++) {
        if (s.p[i] == x) {
            return true;
        }
    }
    return false;
}

void add(set &s, int x) {
    assert(s.length < maxN);
    s.p[s.length] = x;
    s.length++;
}

void destroy(set &s) {
    delete[] s.p;
}

Dynamická množina ako utriedené pole

Prvky množiny môžeme v poli uchovávať aj utriedené od najmenšieho po najväčšie.

• Funkcia contains potom môže použiť binárne vyhľadávanie. Je teda rýchlejšia, ako v predchádzajúcom prípade (v poli veľkosti n sa pozrie len na približne log n pozícií; napríklad pre miliónprvkové pole sa pozrieme asi na 20 prvkov poľa).
• Funkcia add ale musí vložiť prvok na správne miesto v utriedenom poli; je teda o dosť pomalšia.

#include <cassert>

// ...

const int maxN = 1000;

struct set {
    int *p;      // Smernik na nulty prvok pola.
    int length;  // Momentalna dlzka pola. 
};

void init(set &s) {
    s.p = new int[maxN];
    s.length = 0;
}

bool contains(set &s, int x) {
    int left = 0;
    int right = s.length - 1;
    while (left <= right) {
        int index = (left + right) / 2;
        if (s.p[index] == x) {
            return true;
        } else if (s.p[index] > x) {
            right = index - 1;
        } else {
            left = index + 1;
        }    
    }
    return false;
}

void add(set &s, int x) {
    assert(s.length < maxN);
    int kam = s.length;
    while (kam > 0 && s.p[kam - 1] > x) {
        s.p[kam] = s.p[kam - 1];
        kam--;
    }
    s.p[kam] = x;
    s.length++;
}

void destroy(set &s) {
    delete[] s.p;
}

Ďalšie možnosti implementácie dynamickej množiny (plán na dnes)

Dnes uvidíme ďalšie dva spôsoby implementácie dynamickej množiny:

• Množina ako jednosmerne spájaný zoznam:
  • Ľahko pridáme nové prvky, nepotrebujeme vopred vedieť veľkosť.
  • Nedá sa rýchlo binárne vyhľadávať.
  • Založené na smerníkoch.
• Množina pomocou hašovania:
  • Často veľmi rýchle vyhľadávanie.
  • Použijeme polia aj spájané zoznamy.

Odbočka: smerníky a struct

Opakovanie základnej práce so smerníkmi

int n = 7;         // premenná typu int 
int *p = &n;       // smerník na int 
// n, *p teraz znamenajú to iste

int *p2 = new int;  // p2 ukazuje na alokovanu pamäť pre jeden int
*p2 = 7;            // pomocou *p2 pracujem s touto pamäťou
delete p2;          // uvoľním pamäť
p2  = p;            // tu mením samotný semerník
p = NULL;           // NULL "nikam neukazuje"

Smerníky a struct

Smerník môže ukazovať aj na struct. Operátory . (prístup k prvku štruktúry) a [] (prístup k prvku poľa) majú vyššiu prioritu ako operátory * (dereferencia smerníka) a & (adresa). Preto napríklad:

• Zápis *s.cokolvek je to isté ako *(s.cokolvek) a vyjadruje dereferenciu smerníka s.cokolvek.
• Zápis (*p).cokolvek vyjadruje prvok cokolvek štruktúry získanej dereferenciou smerníka p.
• Zvyčajne je potrebnejší zápis (*p).cokolvek; existuje preň preto skratka p->cokolvek.

struct bod {
  int x, y;
};

// ...

bod b; 
b.x = 0;
b.y = 0;
bod *p = &b;       // p ukazuje na bod b

bod *p2 = new bod; // alokovanie nového bodu
(*p2).x = 20;      // bod, na ktorý ukazuje p2, bude mať x 20
p2->y = 10;        // bod, na ktorý ukazuje p2, bude mať y 10
delete p2;         // uvoľnenie pamäte

Spájané zoznamy

Spájaný zoznam (angl. linked list) je postupnosť uzlov rovnakého typu usporiadaných za sebou. Každý uzol pritom pozostáva z dvoch častí:

• Samotné dáta; v našom prípade jedno číslo typu int.
• Smerník next, ktorý ukazuje na nasledujúci prvok zoznamu.
  • Tieto smerníky umožňujú pohybovať sa po zozname zľava doprava.
  • Posledný uzol zoznamu nemá následníka, smerník next bude mať hodnotu NULL.

Štruktúra spájaného zoznamu je znázornená na nasledujúcom obrázku:

Uzol jednosmerne spájaného zoznamu budeme reprezentovať pomocou struct-u node:

/* Struktura reprezentujuca uzol jednosmerne spajaneho zoznamu: */
struct node {
    int data;    // Hodnota ulozena v danom uzle
    node *next;  // Smernik na nasledujuci uzol
};

Vo vnútri definície typu node teda používame smerník na samotný typ node.

Samotná množina reprezentovaná spájaným zoznamom je potom štruktúra set obsahujúca iba smerník na prvý prvok zoznamu. Ak je zoznam prázdny, bude tento smerník NULL.

/* Struktura implementujuca mnozinu ako spajany zoznam: */
struct set {
    node *first; // Smernik na prvy uzol zoznamu
};

void init(set &s) {
    s.first = NULL;
}

Vkladanie na začiatok zoznamu

Nasledujúca funkcia na začiatok zoznamu vloží nový uzol s dátami x:

void add(set &s, int x) {
    node *p = new node;  // Vytvoríme nový uzol ...
    p->data = x;         // ... jeho data nastavíme na x.
    p->next = s.first;   // ... jeho nasledníkom bude doposiaľ prvý prvok zoznamu
    s.first = p;         // ... a uzol p bude novým prvým prvkom
}

Vyhľadávanie v zozname

Funkcia vyhľadávajúca číslo x v zozname bude pracovať tak, že postupne prehľadáva zoznam od jeho začiatku, s využitím smerníkov na nasledujúce prvky:

bool contains(set &s, int x) {
    node *p = s.first;
    while (p != NULL) {
        if (p->data == x) {
            return true;
        } 
        p = p->next;
    }
    return false;
}

Uvoľnenie zoznamu

Funkcia realizujúca uvoľnenie zoznamu z pamäti pracuje podobne: prechádza postupne zoznam od začiatku až po jeho koniec a uvoľňuje z pamäte jednotlivé uzly. Treba si tu však dať pozor na to, aby sme smerník na nasledujúci uzol získali ešte predtým, než z pamäti uvoľníme ten predošlý.

void destroy(set &s) {
    node *p = s.first;
    while (p != NULL) {
        node *p2 = p->next;
        delete p;
        p = p2;
    }
}

Výpis zoznamu

Môžeme napísať aj nasledujúcu funkciu, ktorá po zavolaní vypíše obsah celého zoznamu:

void print(set &s) {
    node *p = s.first;
    while (p != NULL) {
        cout << p->data << " ";
        p = p->next;
    }   
    cout << endl; 
}

Varianty spájaných zoznamov

• V našom zozname si v každom uzle pamätáme iba smerník na následníka, hovoríme o jednosmerne spájanom zozname.
• Často sú užitočné aj obojsmerne spájané zoznamy, kde sa v každom uzle uchováva aj smerník na predchodcu; takéto zoznamy sú ale o niečo náročnejšie na údržbu.
• Používajú sa dokonca aj cyklické zoznamy, kde posledný prvok ukazuje späť na prvý prvok zoznamu

Hašovanie

Implementácia množiny priamym adresovaním

Úplne odlišným spôsobom implementácie dynamickej množiny je tzv. priame adresovanie (angl. direct addressing).

• Množinu všetkých možných hodnôt, ktoré v danej implementácii môžeme chcieť do množiny pridať, nazveme univerzum U
• Predchádzajúce implementácie sa ľahko dali upraviť na rôzne univerzá (celé čísla, desatinné čísla, smerníky na zložitejšie štruktúry, napr. struct, pole, reťazec)
• Na rozdiel od toho sa priame adresovanie dá použiť iba ak univerzum je U = {0,1,...,m-1} pre nejaké rozumne malé prirodzené číslo m
• Podmnožinu A univerza U potom môžeme reprezentovať ako pole booleovských hodnôt dĺžky m, kde i-ty prvok poľa bude true práve vtedy, keď i patrí do A.
• Túto reprezentáciu sme používali napríklad v poli bolo pri prehľadávaní s návratom.

• Funkcie contains aj add sú potom veľmi jednoduché a rýchle.
• Problémom tohto prístupu je ale vysoká pamäťová zložitosť, ak je číslo m veľké.
• Veľmi efektívne pre malé univerzá (napr. cifry 0,...,9, všetky znaky anglickej abecedy, všetky znaky s ASCII hodnotami od 0 po 255, a pod.).

#include <cassert>

const int m = 1000;

/* Struktura implementujuca mnozinu priamym adresovanim: */
struct set {
    bool *p;
};

void init(set &s) {
    s.p = new bool[m];
    for (int i = 0; i < m; i++) {
        s.p[i] = false;
    }
}

bool contains(set &s, int x) {
    assert(x >= 0 && x <= m - 1);
    return s.p[x];  
}

void add(set &s, int x) {
    assert(x >= 0 && x <= m - 1);
    s.p[x] = true;
}

void destroy(set &s) {
    delete[] s.p;
}

Jednoduché hašovanie

Priame adresovanie sa nehodí pre veľké univerzá, lebo by vyžadovalo veľa pamäte.

Hašovanie (angl. hashing) je jednoduchá finta, ktorá funguje nasledovne:

• Nech U je univerzum všetkých možných prvkov množiny.
• Vytvoríme hašovaciu tabuľku (angl. hash table), čo je pole nejakej rozumnej veľkosti m.
• Naprogramujeme hašovaciu funkciu, ktorá transformuje prvky univerza U na indexy hašovacej tabuľky; pôjde teda o funkciu h: U -> {0, 1, ... , m−1}.
• Najjednoduchšia hašovacia funkcia pre celočíselné prvky je h(x) = |x| mod m.
  • |x| spočítame funkciou abs z knižnice cstdlib
  • Absolútnu hodnotu používame, lebo napríklad -10 % 3 je -1, čo mimo rozsahu indexov tabuľky
  • V praxi sa používajú zložitejšie hašovacie funkcie. Ideálne je hašovacia funkcia jednoduchá a rýchla, ale pritom hodnoty do tabuľky distribuuje rovnomerne, aby sa príliš často nestávalo, že dva prvky sa namapujú na to isté políčko

int hash(int x, int m) {
    return abs(x) % m;
}

Pre m = 5 je táto funkcia znázornená na nasledujúcom obrázku.

Prvý pokus o prácu hašovacou tabuľkou by teda mohol vyzerať takto:

Vkladanie prvku x:

• Spočítame index = hash(x, m) a prvok vložíme na pozíciu hashtable[index].

Vyhľadávanie prvku x:

• Ak je prvok s kľúčom x v tabuľke, musí byť na indexe hash(x, m).
• Skontrolujeme túto pozíciu a ak tam je niečo iné ako x, prvok x sa v tabuľke nenachádza.

Problémy:

• Na akú hodnotu inicializovať prvky poľa hashtable?
• Čo ak budeme potrebovať vložiť prvok na miesto, kde je už niečo uložené?

Kolízie

• Pri vkladaní prvku sme narazili na problém, ak na už obsadené miesto chceme vložiť iný prvok.
• Ak sa dva prvky x a y sa zahašujú na rovnakú pozíciu h(x) = h(y), hovoríme, že nastala kolízia
• Existuje niekoľko metód na riešenie kolízií.
• Existujú rôzne prístupy na riešenie kolízií, môžeme napríklad hľadať iné voľné miesto v tabuľke.
• V našom programe kolízie vyriešime tak, že v každom políčku tabuľky uložíme spájaný zoznam všetkých prvkov, ktoré sa tam zahašovali.
  • Táto situácia je znázornená na nasledujúcom obrázku, v ktorom šípky zodpovedajú vkladaniam prvkov (celých čísel) do množiny reprezentovanej hašovacou tabuľkou.

#include <cstdlib>

/* Hasovacia funkcia: */
int h(int x, int m) {
    return abs(x) % m;
}

/* Struktura reprezentujuca jeden prvok spajaneho zoznamu: */
struct node {
    int data;
    node *next;
};

/* Struktura implementujuca dynamicku mnozinu pomocou hasovania: */
struct set {
    node **hashtable;  // Pole smernikov na zaciatky jednotlivych zoznamov
    int m;             // Velkost hasovacej tabulky  
};

void init(set &s, int m) {  // Velkost tabulky bude parametrom funkcie init
    s.m = m;
    s.hashtable = new node *[m];
    for (int i = 0; i < m; i++) {
        s.hashtable[i] = NULL;
    }
}

bool contains(set &s, int x) {
    int index = h(x, s.m);     // Spocitame spravne policko hasovacej tabulky
    node *p = s.hashtable[index]; // Smernik p ukazuje na prvy prvok spajaneho 
                                  // zoznamu na danom policku
    while (p != NULL) {           // Prechadzame zoznam, hladame x
        if (p->data == x) {
            return true;
        }
        p = p->next;
    } 
    return false;    
}

void add(set &s, int x) {
    int index = h(x, s.m);        // Spocitame spravne policko hasovacej tabulky
    node *p = new node;           // Vytvorime novy uzol do spajaneho zoznamu 
    p->data = x;               
    p->next = s.hashtable[index]; // Vlozime uzol temp na zaciatok zoznamu.
    s.hashtable[index] = p;       
}

void destroy(set &s) {
    for (int i = 0; i < s.m; i++) {
        node *p = s.hashtable[i];   // Uvolni zoznam s.hashtable[i]
        while (p != NULL) {
            node *p2 = p->next;
            delete p;
            p = p2;
        }
    }
    delete[] s.hashtable;
}

Cvičenie: Ako bude vyzerať hašovacia tabuľka pri riešení kolízií pomocou spájaných zoznamov, ak hašovacia funkcia je |x| mod 5 a vkladáme prvky 13, -2, 0, 8, 10, 17?

Zložitosť

• Rýchlosť závisí od veľkosti tabuľky m, hašovacej funkcie a počtu kolízií.
• V najhoršom prípade sa všetky prvky zahašujú do toho istého políčka, a teda musíme pri hľadaní prejsť všetky prvky množiny.
• Ak máme šťastie a v každom políčku máme len málo prvkov, bude aj vyhľadávanie rýchle.
  • Ak je tabuľka dosť veľká a hašovacia funkcia vhodne zvolená, tento prípad je pomerne obvyklý.
  • Hašovacie tabuľky sa často používajú v praxi.
• Viac budúci rok na predmete Algoritmy a dátové štruktúry.