Vybrané partie z dátových štruktúr
2-INF-237, LS 2016/17

Úvod · Pravidlá · Prednášky · Prezentácia · Ako poznámkovať · Moodle
Táto stránka sa týka školského roku 2016/17. V školskom roku 2017/18 predmet vyučuje Jakub Kováč, stránku predmetu je https://people.ksp.sk/~kuko/ds


Úsporné dátové štruktúry: Rozdiel medzi revíziami

Z VPDS
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Uvod do rank/select)
(Wavelet tree: Rank nad vacsou abecedou)
Riadok 66: Riadok 66:
 
* namiesto bitoveho pola mame retazec S nad vacsou abecedou Sigma
 
* namiesto bitoveho pola mame retazec S nad vacsou abecedou Sigma
 
* Chceme podporovat rank_a(i), co je pocet vyskytov pismena a v retazci S[0..i]
 
* Chceme podporovat rank_a(i), co je pocet vyskytov pismena a v retazci S[0..i]
* OPT je n log_2 sigma
+
* OPT je n lg sigma
 
* Pouzijeme rank na binarnych retazcoch nasledovne:
 
* Pouzijeme rank na binarnych retazcoch nasledovne:
 
** rozdelime abecedu na dve casti Sigma_0 a Sigma_1  
 
** rozdelime abecedu na dve casti Sigma_0 a Sigma_1  

Verzia zo dňa a času 22:37, 15. apríl 2015

Uvod do uspornych datovych struktur

  • Retazec dlzky n nad abecedou velkosti sigma mozeme ulozit pomocou n lg sigma bitov (predpokladajme pre jednoduchost, ze sigma je mocnina 2)
  • napr pre binarny retazec potrebuje n bitov
  • Sufixove pole na umoznuje rychlo hladat vzorku, ale potrebuje n lg n bitov, pripadne 3 n lg n, co je rychlejsie rastuca funkcia ako n
  • sufixove stromy maju tiez Theta(n log n) bitov s vacsou konstantou
  • vedeli by sme rychlo vyhladavat vzorku aj s ovela mensim indexom?
  • oblast uspornych datovych struktur

Uvod do rank/select

Chceme reprezentovat staticku mnozinu A subseteq {0..n-1}, nech m = |A|

  • pole cisel v A v utriedenom poradi (m log n bitov)
  • bitovy vektor dlzky n (n bitov)
                           Pole        Bitovy vektor             
Pamat v bitoch            m log n         n       
Je x v A?                 O(log m)       O(1)         rank(x)>rank(x-1)                 
max. y v A t.z. y<=x      O(log m)       O(n)         select(rank(x))
i-ty najmensi prvok z A   O(1)           O(n)         select(i)
kolko je v A prvkov <=x   O(log m)       O(n)         rank(x)

Ak m je pomerne velke (cca Omega(n/log n)), pamat mensia s vyuzitim bitoveho pola

Ak chcem rank v O(1)

  • trivialne riesenie: pamatam si rank(x) pre kazde x, n log n bitov
  • ukazeme si, ze staci o(n) bitov navyse k bitovemu vektoru s n bitmi
  • prakticke riesenie:
    • zvolim si hodnotu t
    • pole R dlzky n/t, R[i] = rank(i*t)
    • rank(x) = R[floor(x/t)]+pocet jedniciek v A[t*floor(x/t)+1..x]
    • pamat n + (n/t)*lg(n) bitov, cas O(t)
  • O(1) riesenie zalozene na tejto myslienke, trochu zlozitejsie detaily

Ak chcem select v O(1)

  • trivialne riesenie je utriedene pole prvkov (pozri vyssie)
  • da sa spravit usporne o(n) bitov navyse k bitovemu vektoru s n bitmi, ale zlozitejsie
  • prakticky kompromis: binarne vyhladavanie, log n volani rank

Rank

  • overview na slajde
  • rank = rank of super-block + rank of block within superblock + rank of position within block
  • block and superblock: integer division (or shifts of sizes power of 2)
  • time O(1), memory n + O(n log log n / log n) bits

Select

  • let t1 = lg n lglg n
  • store select(t1 * i) for each i = 0..n/t1 memory O(n / t1 * lg n) = O(n/ lg lg n)
  • divides bit vector into super-blocks of unequal size
  • consider one such block of size r. Distinguish between small super-block of size r<t1^2 and big super-block of size >= t1^2
  • large super-block: store array of indices of 1 bits
    • at most n/(t1 ^2) large super-blocks, each has t1 1 bits, each 1 bit needs lg n bits, overall O(n/lg lg n) bits
  • small super-block:
    • repeat the same with t2 = (lg lg n)^2
    • store select(t2*i) within super-block for each i = 0..n/t2 memory O(n/t2 * lg lg n) = O(n/lg lg n)
    • divides super-block into blocks, split blocks into small (size less than t2^2) and large
    • for large blocks store relative indices of 1 bits: n/(t2 ^2) large blocks, each has t2 1 bits, each 1 bit needs lg t1^2 = O(lg lg n) bits, overall O(n/log log n)
    • for small blocks of size at most t2^2, store as (t2^2)-bit integer, lookup table of all answers. Size of table is O(2^(t2^2) * t2 * log(t1)); t2^2 < (1/2) log n for large enough n, so 2^(t2^2) is O(sqrt(n)), the rest is polylog

Wavelet tree: Rank nad vacsou abecedou

  • nad binarnou abecedou vieme spravit rank_1(i): pocet vyskytov 1 v A[0..i]
  • poznamka: ak chceme spocitat rank_0(i), pouzijeme i+1-rank_1(i)
  • original paper: Grossi, Gupta and Vitter 2003 High-order entropy-compressed text indexes
  • survey G. Navarro, Wavelet Trees for All, Proceedings of 23rd Annual Symposium on Combinatorial Pattern Matching (CPM), 2012
  • http://alexbowe.com/wavelet-trees/
  • namiesto bitoveho pola mame retazec S nad vacsou abecedou Sigma
  • Chceme podporovat rank_a(i), co je pocet vyskytov pismena a v retazci S[0..i]
  • OPT je n lg sigma
  • Pouzijeme rank na binarnych retazcoch nasledovne:
    • rozdelime abecedu na dve casti Sigma_0 a Sigma_1
    • Vytvorime bin. retazec B dlzky n: B[i]=j iff S[i] je v Sigma_j
    • Vytvorime retazce S_0 a S_1, kde S_j obsahuje pismena z S, ktore su v Sigma_j, sucet dlzok je n
    • Rekurzivne pokracujeme v deleni abecedy a retazcov, az kym nedostaneme abecedy velkosti 2, kde pouzijeme binarny rank
  • rank_a(i) v tejto strukture:
    • ak a in Sigma_j, i_2=rank_j(i) v retazci B
    • pokracuj rekurzivne s vypoctom rank_a(i_2) v lavom alebo pravom podstrome
  • Velkost: binarne retazce n log_2 sigma + struktury pre rank nad bin. retazcami (mozem skonkatenovat na kazdej urovni a dostat o(n log_2 sigma)
  • cas O(log sigma), robim jeden rank na kazdej urovni
  • extrahovanie S[i] tiez v case O(log sigma)

RRR

  • Raman, Raman, Rao, from their 2002 paper Succinct indexable dictionaries with applications to encoding k-ary trees and multisets
  • http://alexbowe.com/rrr/

class of a block: number of 1s

  • R1: Array of ranks at superblock boundaries
  • R2: Array of ranks at block boundaries within superblocks
  • R3: precomputed table of ranks for each class, each signature within class and each position within block of size t2
  • S1: Array of superblock starts in compressed bit array
  • S2: Array of block offsets in compressed bit array
  • C: class (the number of 1s) in each block
  • L: size of signature for each class (ceil lg (t2 choose class))
  • B: compressed bit array (concatenated signatures pf blocks)

rank(i):

  • superblock = i/t1 (integer division)
  • block = i/t2
  • index = S1[superblock]+S2[block]
  • class = C[block]
  • length = L[class]
  • signature = B[index..index+length-1]
  • return R1[superblock]+R2[block]+R3[class, signature, i%t2]

Analysis of RRR:

  • Let S be a string in which a occurs n_a times
  • Its entropy is H(S) = sum_a \frac{n_a}{n} \log \frac{n}{n_a}
  • let x_i be the number of 1s in block i, let n_1 be the overall number of 1s
  • <tex>\sum_i \lceil \log_2 {t_2 \choose x_{i}}\rceil</tex>
  • <tex>\le \frac{n}{t_2}+\sum_i \log_2 {t_2 \choose x_{i}}</tex>
  • <tex>= o(n)+\log_2 \prod_i {t_2 \choose x_{i}}</tex>
  • <tex>\le o(n)+\log_2 {n \choose n_1}</tex> (choice of x_i in each block is subset of choice of n_1 overall)


  • <tex>\log_2 {n \choose n_1} = [\ln(n!) - \ln(n_1!) - \ln(n_0!))]/\ln(2)</tex>
  • <tex>= [n\ln(n)-n-n_1\ln(n_1)+n_1-n_0\ln n_0+n_0+O(\log n)]/\ln(2)</tex>
  • <tex>= n_1\log_2 (n_1/n) + n_0\log_2 (n_0/n) + O(\log n)</tex> (linear terms cancel out, n\ln(n) divided into two parts: n_0\ln(n) and n_1\ln(n))
  • <tex>= n H(B)+O(\log n)</tex>

Use in wavelet tree (see Navarro survey of wavelet trees):

  • top level n0 zeroes, n1 ones, level 1: n00, n01, n10, n11
  • top level entropy encoding uses n0 lg(n/n0) + n1 lg(n/n1) bits
  • next level uses n00 lg(n0/n00) + n01 lg(n0/n01) + n10 lg(n1/n10) + n11 lg(n1/n11)
  • add together n00 lg(n/n00) + n01 lg(n/n01) + n10 lg(n/n10) + n11 lg(n/n11)
  • continue like this until you get sum_c n_c lg(n/n_c) which is nH(T)

Binarny strom

  • pridame pomocne listy tak, aby kazdy povodny vrchol bol vnut vrchol s 2 detmi
  • ak sme mali n vrcholov, teraz mame n vnut. vrcholov a n+1 listov, t.j. 2n+1 vrcholov
  • ocislujeme ich v level-order (prehladavanie do sirky) cislami 1..2n+1
  • vrchol je reprezentovany tymto cislom
  • datova struktura: bitovy vektor dlzky 2n+1, ktory ma na pozicii i 1 prave vtedy ak vrchol i je vnutorny vrchol
  • nad tymto vektorom vybudujeme rank/select struktury v o(n) pridavnej pamati
  1  2  3  4  5  6  7  8  9 10 11 12 13 14 15 16 17
  1  1  1  1  1  0  1  0  0  1  1  0  0  0  0  0  0
  A  B  C  D  E  .  F  .  .  G  H  .  .  .  .  .  .

Lemma: Pre i-ty vnutorny vrchol (i-ta jednotka vo vektore) su jeho deti na poziciach 2i a 2i+1

  • indukcia na i
  • pre i=1 (koren) ma deti na poziciach 2 a 3
  • deti i-teho vnutorneho vrcholu su v poradi hned po detoch (i-1)-veho
    • dva pripady podla toho, ci (i-1)-vy a i-ty su na tej istej alebo roznych urvniach, ale v oboch pripadoch medzi nimi len pomocne listy a teda medzi ich detmi nic (obrazok)
    • kedze deti (i-1)-veho su na poziciach podla IH 2i-2 a 2i-1, deti i-teho budu na 2i a 2i+1.

Dosledok:

  • left_child(i) = 2 rank(i)
  • right_child(i) = 2 rank(i)+1
  • parent(i) = select(floor(i/2))

Ak chceme pouzit ako lexikograficky strom nad binarnou abecedou: potrebujeme zistit, ci vnut. vrchol zodpoveda slovu v mnozine

  • jednoduchu fix s n dalsimi bitmi: z cisla vrchola 1..2n+1 zistime rankom cislo vnut vrchola 0..n-1 a pre kazde si pamatame bit, ci je to slovo z mnoziny
  • da sa asi aj lepsie

Catalanove cisla

Ekvivalentne problemy:

  • kolko je binarnych stromov s n vrcholmi?
  • kolko je usporiadanych zakorenenych stromov s n+1 vrcholmi?
  • kolko je dobre uzatvorkovanych vyrazov z n parov zatvoriek?
  • kolko je postupnosti, ktore obsahuju n krat +1 a n krat -1 a pre ktore su vsetky prefixove sucty nezaporne?

Chceme dokazat, ze odpoved je Catalanovo cislo <tex>C_n = {2n\choose n}/(n+1)</tex> (C_0 = 1, C_1=1, C_2 = 2, C_3 = 5,...)

  • Rekurencia <tex>T(n) = \sum_{i=0}^{n-1} T(i)T(n-i-1)</tex> (nech najlavejsia zatvorka obsahuje vo vnutri i parov), riesime metodami kombinatorickej analyzy (generujuce funkcie)
  • Iny dokaz [1]
    • Nech X(n,m,k) je mnozina vsetkych postupnosti dlzky n+m obsahujucich n +1, m -1 a takych ze kazdy prefixovy sucet je aspon k.
    • |X(n,m,-infty)| = n+m nad n
    • my chceme |X(n,n,0)|
    • nech Y = X(n,n,-infty)-X(n,n,0), t.j. vsetky zle postupnsti
    • najdeme bijekciu medzi Y a X(n-1,n+1,-infty)
    • vezmime postupnost z Y, najdime prvy zaporny prefixovy sucet (-1), od toho bodu napravo zmenme znamienka, dostavame postupnost z X(n-1,n+1,-infty) (obrazkovy dokaz so schodmi)
    • naopak vezmime postupnost z X(n-1,n+1,-infty), najdeme prvy bod, kde je zaporny prefixovy sucet (-1), od toho bodu napravo zmenme znamienka, dostavame postupnost z Y
    • tieto dve zobrazenia su navzajom inverzne, preto musi ist o bijekciu
    • preto |X(n,n,0)| = |X(n,n,-infty)|-|X(n-1,n+1,-infty)|=(2n nad n) - (2n nad n-1) = (2n nad n)/(n+1)